Bol som v každom okne veľa barákov na Slovensku

Práve som čítal článok od Sama Marca, ktorý ma tak trošku inšpiroval napísať moje skúsenosti s bývaním u nás.

Špeciálne zážitky mám určite zo Serede, tam to bola sila. Ráno pred ôsmou nás výťah vyniesol na, tuším to bolo, desiate poschodie, ale ja som mal v papieroch poschodí o jedno viac. Niekedy sme mali očíslované poschodia, niekedy podlažia, rozhodol som sa to prekontrolovať, tak som otvoril dvere do schodišťa. Pred ôsmou ráno sa mi pohľad stretol s mladíkom, ktorý si práve išiel pichnúť dávku. Dve sekundy sme si hľadeli do očí, potom sa on venoval už len sebe a ja som šokovaný pozrel nad seba, či tam nie je ešte jedno poschodie. Byty v Seredi boli naozaj plné všeličoho. Priváty, kde viseli kostýmy rôzneho druhu a chuti, v nich baby krásne, že by ste to nepovedali, ale aj vyčačkané kolotočárky. Každá tretia garsónka, bola miestom, kde sa varí piko, tam nám ani neotvorili, na čo nás domáci aj upozornili.

V Nitre sme robili na Štúrke, ešte keď tam bývalo dosť rómskych spoluobčanov, domáci vedia. Mal som jemné obavy, ako to tam dopadne, ale bolo to fakt v pohode, keďže som býval blízko, dosť som ich poznal. Chlapi sa vypytovali: Vedúci, čil už budeme menej platiť? Vedúci, a dá sa s tým zarobiť volačo, šak to ináč neni ťažká robota, aj ja by som to vedel, né? Nevybavíte mi? Nezabudnem na paňulku, prepáčte za výraz, ale tak tlstú a sedela priamo pred radiátorom. Ona nevedela vstať. Domáci sa ma pýtali, či sa to nedá niekde inde namontovať, zboku alebo nech to tam teda nedávam. Nakoniec som ich prehovoril a štyria chlapi ju preniesli o meter ďalej.

V Nitre sme tiež raz robili u takého milého už staršieho manželského páru. Domáca pani nám po práci ponúkla štrúdľu, ktorá vyzerala výborne. V ústach sa ale zmenila na piesok. Neviem, ako sa jej to podarilo, ale naozaj sa to nedalo prehltnúť. Domáci pán ale vedel koľká bije a s úsmevom popod fúz nám podal pohár s vodou. Pani zlatá nám ešte zabalila na cestu.

V Myjave a v Brezovej bolo asi najlepšie. Ľudia priateľskí, robota tam nešla, lebo všade sme museli jesť a piť. Ráno som bol u starenky, ktorá robila makové perky. Zo srandy jej hovorím, že: Super, už viem kde budem dneska obedovať. Pani mi povedala, že nemám váhať a na obed sa určite zastaviť. Do obeda som na to stokrát zabudol, ale pani zlatá nie. Hľadala ma po celom baráku, len aby som prišiel lebo polievka už bude studená. Musel som sa ísť pekne naobedovať. Na Myjave a v Brezovej bol vedúci už väčšinou na obed v šungu. Viete, okoštovať domácu jabĺčkovicu v každom druhom byte, to nie je len tak. A nedáte si, tak ste ich vážne urazili.

V Trnave nám zase pánko otvoril, že nezľaknite sa, ale ušiel mi had. Nebojte, nie je jedovatý. Jasné, pozreli sme na seba, že sa nám asi sníva, ale tak fajront je fajront, šli sme dnu. Samozrejme, že som ho videl ja. Bol akurát na ceste za gauč. Tak rýchlo, ako vtedy sa mi ten merač ešte namontovať nepodarilo.

V Lučenci zase zastal čas, nič v zlom, milí ľudia, žiadny problém, privítali, ponúkli kávu, občerstvenie, ale bolo to ako návrat v čase. To nie ako v Blave. To bol trošku iný svet, nehovorím, že všetci a nechcem ani hádzať do jedného vreca, ale väčšinou nedôverčiví, pozerali vám na ruky cez plecia, málokedy niečo ponúkli, väčšinou sa ponáhľali a už len prešľapovali pred vchodovými dverami. Tu som videl aj niečo, čo som naozaj nikde inde nevidel a na to asi ani nezabudnem. Je to trochu nechutné, tak ak ste sa dostali až sem, nemusíte pokračovať, ak vám je z nechutností ťažko. Otvoril sa byt a nás omráčil smrad, ale katastrofálny, neopísateľný. Nerobievali sme to, ale tu sme pri radiátoroch jednoducho museli otvoriť okno, to bolo príšerné. V Byte býval manželský pár, ktorý ale nijako podozrivo nevyzeral. Čo som ale nepredýchal, respektíve to trvalo veľa hodín, boli fotky detí na chladničke. Deti, bábätka, po veľkej potrebe detailne odfotené a vystavené na chladničke.

Poviem vám, všelijaké situácie sme zažili v slovenských bytoch. Nepublikovateľné, vtipné, niekedy možno trochu vypäté. Byty u nás sú veľmi pestrofarebné a plné rôznych príbehov.