Denník N

Bol som za fašistu

Spomienky vraj nestarnú a táto špeciálne je stále veľmi aktuálna. A bude taká ešte dlho.

Ktovie, či sa teraz ešte chlapci hrajú na vojakov. Ak áno, ako sa asi delia? Na američanov a Al kaidu? A kto je ten zlý a kto dobrý? To za mojich mladých čias (pekná fráza) patrili hry na vojakov medzi najvzrušujúcejšie. Odchovaní štyrmi tankistami a masírovaní rozprávaniami o povstaní, na čo iné sme sa mali hrať?

Pamätám si na jednu takú hru, akoby to bolo včera (ďalšia pekná fráza). U starých rodičov na dedine bolo vhodných terénov plno, bojachtivých rovesníkov tiež, takže ľúte boje mohli začať. Ešte určiť kto je kto. Vtedy niekoho napadlo rozdeliť sa na partizánov a nemcov-fašistov. A nastal problém – každý chcel byť partizánom, pretože oni boli jednoznačne tí dobrí a nemci naopak zlí, no proste fašisti. Dohadovanie sa naťahovalo a už hrozilo, že z hry nebude nič, keď kamarát vyhlásil, že on teda bude nemcom. Prečo som sa k nemu vtedy pridal ja už neviem.

Viete si predstaviť boj asi tucta partizánov s dvoma nemcami? Proti takej presile sme nemali šancu, mohli sme len utekať a utekať. Naháňali nás po celom Slovensku (chotári). Padli sme do zajatia, utiekli sme a znovu nás chytili. To však už hra stratila svoju prvotnú dynamiku a partizánov prestala baviť. Rozišli sme sa, aby sme sa na druhý deň stretli znovu a hrali nové hry s novým rozdelením úloh. Len sa na ne už akosi nepamätám.

Prečo však na tú jednu hru doteraz spomínam a prečo tu vlastne teraz márnim čas písaním o nej? Prvý krát som vtedy zažil pocit štvaného zvieraťa, prvý krát som pocítil, aké je to byť slabý, skoro bezmocný a vedieť že nemám šancu ani ujsť a prežiť, nie to ešte zvíťaziť. Ešte šťastie, že to bola len hra a že som tieto skúsenosti nemusel získavať riskujúc naozaj svoj život.

Ďalším dôvodom na spomínanie je kamarát, s ktorým sme vtedy unikali presile. Spoločné útrapy zblížia oveľa viac ako pokojný blahobyt. Možno preto, že je viac šancí pomáhať a oplatiť pomoc, možno pre iné dôvody, no je to tak. Napríklad horolezci alebo jaskyniari – tí by o tom vedeli rozprávať.

A napokon je tu ešte poučenie z obrátenia významu slov. V skutočnom povstaní boli partizáni tí slabší, horšie vyzbrojení a to oni museli utekať do hôr a skrývať sa tam pred presilou. Partizáni v povstaní prehrali, no stali sa morálnymi víťazmi. V našej simulovanej repríze to však bolo všetko naopak. Darmo so hral zlého fašistu, k skutočným partizánom som mal oveľa bližšie ako tí, čo sa hrdili ich menami. Cítil som to a mal som z toho radosť. Doteraz mám z toho radosť.

Teraz najčítanejšie