Boli to časy, keď som bol milionárom
Keď som mal asi 12 rokov, presťahovali sme sa do starej Limy. Predtým v tom dome bývali moji starí rodičia, spolu s mojou tetou. Ujovi sa začalo dariť v podnikaní a tak postavil dom v novej bohatej časti Limy. Dom zostal voľný, tak sme sa doň sťahovali. My sme dovtedy bývali so starými rodičmi z maminej strany.
Dom bol veľký, mal 5 veľkých izieb, bol z nepálenej tehly s omietkou z hliny a dlhých stebiel slamy. Keď boli zemetrasenia (v Lime sú časté), veľa sa prášilo. Nám patrilo prízemie domu. Na prvom poschodí v každej izbe bývala jedna rodina. 30 rokov predtým tam bývala rodina mojej mamy a tak sa zoznámili s mojim otcom.
Táto časť Limy je stará a chudobná. Sú tam rodinné domy, ako ten náš, ale sú tam aj dvory na ktoré sa dostanete cez úzke chodby. My ich voláme „callejones“ (čítajte: kajechones). V týchto dvoroch žije veľa rodín. Každá má dve malé izby a niekedy malý dvorček, do kopy 15 až 20 m2. V domoch neboli sanitárne zázemie: umývadlo, sprcha a WC bývali vonku spoločné. Domy sú v zlom stave a keď sú zemetrasenia, ľudia utekajú rýchlo von zo svojich domov. V 1974-tom roku bolo v Lime silné zemetrasenie a videl som, ako sa celý kamarátov dom rozpadol.
Rodiny v tejto časti Limy boli chudobné a mali veľa deti. Po škole nás na ulici bolo aj 50. V tejto časti Limy je málo parkov a sme preto futbal hrávali na ulici. Na každom konci ihriska sa dali dva kamene, ktoré označovali bránky. Gól platil, len keď lopta išla do 30 cm výšky. Keď sa nejaké auto blížilo k bránke, hráč ktorý mal loptu išiel trochu na bok, pristúpil loptu, aby ju zastavil a kričal: „autóó“. Všetci sme zostali stáť na mieste. Keď auto prešlo aj cez druhú bránku, rýchlo sme pokračovali. Mali sme 30 sekúnd, až pár minút, aby sme hrali bez prerušovania.
Keď sme sa tam presťahovali môj otec mal 15 ročné auto: Hnedý Ford Taunus.
My sme bývali v samostatnom dome, v ktorom sme mali do konca aj telefón, mali sme auto, môj otec mal stabilnú prácu, mali sme čo jesť každý deň, tak všetci nás volali: Milionári.
Mám príbeh aj z druhej strany: moji bratanci, ktorí predtým bývali v dome do ktorého sme sa my presťahovali, boli približne v našom veku. Teraz bývali v Monterrico (čítajte: Monteŕiko), vtedy novej a bohatej časti Limy plnej parkov. Monterrico v preklade znamená bohatá hora. My sme tam často chodievali a prespávali sme u nich. Niekedy sme tam boli celý týždeň. Raz v noci vykradli strešnú terasu, kde sa sušilo bratancove a naše oblečenie. Zlodej sa v oblečení vyznal. Ukradol všetko značkové oblečenie mojich bratancov a nechal zavesené moje a bratove rifle a tričká. Môj brat mi povedal: „Neviem či sa mám tešiť alebo nie“
No bohatstvo je veľmi relatívny stav …
P.s.: Náš dom už na tej ulici nestojí, ale na ulici na tejto fotke som roky hrával najlepšie futbalové zápasy svojho života.
