Bonusy bankárov v Európe sa znižujú. Rozhodne ich ale nie je prečo ľutovať.
Európske banky zaznamenávajú v porovnaní s tými americkými zlé výsledky. Strácajú tržný podiel, tržnú hodnotu a za úsmevný sa dá označiť aj ich rast v porovnaní s konkurentmi spoza veľkej mláky. Navyše tieto rozdiely majú tendenciu rozširovať sa. Rastúce úrokové sadzby v Amerike sú tiež výbornou správou pre ich bankový sektor, keďže banky zvyšujú svoj zisk na poskytnutých pôžičkách.
Zdroj: Bloomberg
Finančný sektor je známy vysokou súťaživosťou, či už na medzibankovej úrovni alebo v jednotlivých oddeleniach. Zamestnanci sú odmeňovaní na individuálnej báze, často práve v závislosti od toho, koľko svojej firme zarobili peňazí. Nie je pre to prekvapením, že nižšie profity bánk sa odzrkadlia aj na nižších bonusoch pridelených jednotlivým zamestnancom bánk.
Investičné banky často minú aj tretinu svojich príjmov na kompenzáciu a bonusy svojim zamestnancom. Švajčiarska UBS Group AG za rok 2016 zredukovala balík peňazí určený na bonusy až o 17%. Vyplatené bonusy však stále tvorili až 40% z celkových príjmov bánk. Britský gigant Barclays zase musel zmenšiť bonusy od roku 2010 až o 56%. Dnes tak ročne vypláca “len” 1.5 miliardy libier. Aj napriek tomu sa tu ale za rok 2016 našlo až 11 zamestnancov, ktorí si domov odniesli šek vo výške aspoň 5 miliónov libier. Deutsche Bank musela po zlom roku okresať balíček vyplatených bonusov až o 80% v porovnaní s inými rokmi. Vedenie tiež rozhodlo o nevyplácaní bonusov seniorným zamestnancom. To súvisí aj s celkovým omladzovaním bankového personálu, keďže juniori sú oveľa lacnejší.
Banky si priškrtením svojich zamestnancov môžu zachovať vačšie množstvo kapitálu, čo zvyšuje ich hodnotu na trhu a uspokojuje akcionárov. Európska regulácia hrá tiež obrovskú úlohu v politike odmeňovania. Miliónové bonusy za nadmerné výkony totiž podporovali podstupovanie zvýšeného rizika zo strany predstaviteľov bánk. Príliš veľká expozícia voči riziku tak mala prispieť k finančnej kríze. Po novom orgány Európskej únie limitovali hranicu vyplatených bonusov pre zamestnancov do výšky 100% fixného platu, alebo 200% ak s tým súhlasili akcionári.
Takto sa európske banky môžu stáť ešte menej konkurencieschopné, keďže najväčšie talenty nie sú schopné adekvátne ohodnotiť. Preto sa túto reguláciu snažili obísť tak, že začali navyšovať fixné platy na úkor bonusov. Výsledkom je aj to, že základný plat zamestnanca banky na manažerskej pozícii v Londýne predstavuje 175,000 libier ročne, zatiaľ čo v USA si na rovnakej pozícii manažer príde len na 170,000 libier ročne. Atraktívnym spôsobom priťahovania talentov je aj vyplácanie akcií spoločností, pre ktoré budú pracovať.
Výsledkom celej situácie je ďaleko menšia flexibilita bánk v ohodnocovaní svojho personálu, čo vedie k nižšej motivácii k rastu bánk a následne môže prispieť k ďalšiemu spomaleniu rastu finančného sektoru.
Podľa dát Britskej vlády sú ale platy vo finančnom sektore stále v priemere o 30% vyššie než v ostatných odvetviach.
