Blog
utorok

Branisko má preťažiť doprava, ktorú si NDS vymyslela

Diaľničiari nechtiac prezradili, ako zdôvodňujú naliehavosť veľkých projektov tam, kde ich reálne netreba. Nafukovaním prognózovanej dopravy.

„Ak chceme bezpečnosť, druhá rúra Braniska by mala stáť v roku 2022“, hlása titulok správy, ktorú Národná diaľničná spoločnosť (NDS) zverejnila minulý týždeň. Prv než začnete hútať, kadiaľ jazdiť, aby ste sa vyhli čochvíľa nebezpečnému Branisku, upokojím vás. Túto poplašnú správu – šírenú paradoxne správcom diaľničnej siete – pokojne ignorujte.

Nie, nesľúbim vám, že NDS do šesť rokov druhú rúru Braniska postaví. Nereálne diaľničné sľuby sa rozdávajú na inej adrese. Radšej vysvetlím, prečo druhú rúru Braniska do roku 2022 určite netreba.

Jednou vetou: Na terajšiu dopravu v Branisku jedna rúra s rezervou stačí a je vylúčené, že by v nasledujúcich rokoch premávka rástla tak dramaticky, ako to vykresľujú diaľničiari.

Podľa nariadenia vlády o bezpečnostných požiadavkách pre tunely je hraničná intenzita 20-tisíc vozidiel spolu v oboch smeroch. Skutočná v tomto roku má dosiahnuť iba 12-tisíc (pozri graf). NDS však prognózuje, že v ďalších rokoch bude strmo rásť a v roku 2022 prekročí hraničnú úroveň. Svoju chybnú úvahu, ktorú nazýva prognózou, stavia na aktuálne výraznom náraste intenzity dopravy v tuneli Branisko (v prvom polroku 2016 medziročne +24 %). Úplne však ignoruje okolnosti, z ktorých je jasné, že jej prognóza je hrubo zavádzajúca. Zo skokového rastu totiž nemožno robiť nový trend.

V závere minulého roka zvýšila atraktívnosť diaľnice D1 rekordne veľká porcia dokončených úsekov v dĺžke až 46 km. Pribudli všetky tri chýbajúce úseky medzi Ivachnovou a Prešovom, krátko predtým aj dôležitý úsek pri Martine. Takéto skokové zvýšenie atraktivity D1 najmä v regióne Spiša sa už nebude opakovať. K rastu využívania diaľnice pravdepodobne prispelo aj zrušenie štátnych IC vlakov a teda zmenšenie ponuky rýchleho železničného spojenia medzi východom a západom Slovenska. Ani táto podstatná zmena sa v ďalších rokoch nezopakuje. Ponuka IC vlakov sa buď nezmení alebo naopak zvýši.

Napriek tomu NDS s mimoriadne vysokým nárastom dopravy v Branisku počíta nielen tento rok, keď sú na to zjavné dôvody, ale aj v ďalších šiestich rokoch. Graf je názornejší. Porovnajte si sami vývoj skutočných intenzít dopravy v tuneli Branisko za uplynulých 11 rokov a takzvanú prognózu intenzity dopravy na najbližších 7 rokov zo správy NDS.

Intenzita dopravy v tuneli Branisko

Poznámka: Za roky 2005, 2010, 2014 a 2015 skutočné intenzity z automatického sčítania dopravy, za roky 2006 – 2009 a 2011 – 2013 odhady INEKO  

Zdroj: údaje NDS z automatického sčítania dopravy (získané cez opakované infožiadosti a odvolania), prognóza prevzatá z www.ndsas.sk

 V chybnej úvahe NDS rastie denná intenzita každoročne o cca 1380 áut. Skutočné čísla za uplynulých 10 rokov pritom ukazujú priemerný ročný nárast o 362 vozidiel. NDS teda predpokladá 3,8-násobne vyššie prírastky. Bez akéhokoľvek odôvodnenia.

Pozrime sa teda, ako sa bude v ďalších rokoch meniť atraktivita D1 pre motoristov. Najbližší citeľný impulz pre väčšie využívanie diaľnice D1 príde najskôr v roku 2020, kedy má začať slúžiť tunel Višňové a pravdepodobne aj obchvat Ružomberka. Viac sa však prejaví presmerovaním východo-západného tranzitu z aktuálne využívanej severo-južnej trasy (kombinácia D1 a R1 cez Donovaly) na súvislejšiu severnú. To zákonite odľahčí Donovaly a rýchlocestu R1 a viac zaťaží D1 západne od Ružomberka. Dopravu v tuneli Branisko to však ovplyvní menej ako nedávna kompletizácia celej severovýchodnej D1.

Ignorovať pritom netreba ani ďalšie okolnosti, ktoré budú pôsobiť proti výraznejšiemu rastu dopravy v tuneli Branisko, resp. na celej severovýchodnej D1. Jednou môže byť opätovné posilnenie ponuky IC vlakov. Ďalšou ohlásený zámer začať výstavbu tunela Soroška a ďalších úsekov rýchlostnej cesty R2. Zatraktívnenie južnej trasy by mohlo potrebu výstavby druhej rúry tunela Branisko oddialiť aj o celé desaťročia.

Samozrejme medzi zamestnancami NDS sú takí, ktorí sú o potrebe dvojrúrového Braniska najlepšie už zajtra presvedčení. Snívajú o ideálnom svete a niečo ako limitovanosť zdrojov a potrebu iných stavieb, ako sú tunely, neriešia. Generálny riaditeľ NDS by však mal vedieť zaujaté názory filtrovať a zmanipulované podklady pranierovať. Nie ich sám šíriť.

V rôznych častiach Slovenska je mnoho úsekov ciest, ktorých súčasné parametre nevyhovujú už aktuálnej intenzite dopravy. Nepodložené hrozby, že sa doprava v Branisku za krátky čas (2015 – 2022) zdvojnásobí, sú jedným z mnohých príkladov uprednostňovania najviac nákladných projektov. Na úkor veľkého počtu menších a v súčte oveľa prínosnejších riešení, ktoré sa aktuálnym politikom vo vedení rezortu dopravy asi zdajú málo veľkolepé.

Ak NDS hrubo zavádza širokú verejnosť nekvalifikovanou úvahou, podľa ktorej intenzita dopravy v tuneli Branisko za 5 rokov vystrelí o 70 % a za sedem rokov dokonca o 96 %, treba to brať vážne. Nechtiac totiž ukazuje svoju nekompetentnosť a nedôveryhodnosť v práci s dátami, na základe ktorých pýta miliardy eur na ďalšie projekty.

Z toho vyplýva naliehavá potreba zabezpečiť, aby dáta v rezorte dopravy boli pod drobnohľadom analytikov rezortu financií a zároveň sa otvorili verejnej kontrole. Dnes totiž nevieme, koľko ďalších projektov diaľničiari obhajujú údajmi, ktoré nafúkli podobne ako pri Branisku. A pri ktorých projektoch ide – bez „vylepšených“ dopravných prognóz – o nákladné stavby s malým dopravným prínosom. Za stovky miliónov, spolu miliardy eur.

Kde začať? Pán minister, napríklad zverejnením výsledkov smerového dopravného prieskumu v Prešove. Daňovníci i samotní Prešovčania majú právo vedieť, ako málo dopravy v skutočnosti odvedie z mesta obchvat za celkom 900 miliónov eur. A pritom existujú primeranejšie riešenia – najprv zlepšenie nateraz zúfalej ponuky prímestských vlakov a riešenie nevyhovujúcich križovatiek v Prešove, následne menej náročný obchvat. S menšími nákladmi a zároveň väčšími prínosmi pre daňovníkov, obyvateľov i motoristov.

Ján Kovalčík, analytik INEKO

Tento výstup vznikol aj vďaka finančnej podpore Fondu pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis a Veľvyslanectva USA v SR.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Blogy

|

Už viac ako 82831 z vás dostáva správy e-mailom