Blog
pondelok

Bratislava bez kolón? Mesto na koľajniciach (1)

Zápchy, nervozita, stres. A riešenie? Prakticky v ktoromkoľvek väčšom mesta vyspelej Európy to ide. Len u nás nie?

Prázdniny v Bratislave si užívam. Všade sa dá dostať rýchlo, nikde nie je veľa áut. Cesty sú relatívne voľné. MHD jazdí načas. Zrazu príde prvý školský deň a nastáva šok. Doprava doslova zo dňa na deň významne zhustla, pribúda hluk, výfukové plyny, kolízie. Letná pohoda, ktorú som cítil za volantom auta, prípadne za riaditkami bicykla, akoby mávnutím čarovného prútika zmizla. Ľudia zúria, meškáme s deťmi do školy, na stretnutia, do práce.

V tejto situácii už ani neodporúčam čítať správy zo sveta, lebo to rovno dostanete chuť zbaliť si natrvalo kufre. Tak napríklad: Železničná stanica sa stáva pýchou Košíc. Do roka začne stavba trasy metra D v Prahe. Nové električkové trate v Brne: štyri trasy za štyri roky. Medzitým v Bratislave prestupujeme na mieste (občas dokonca cúvame!) Za 20 rokov pribudlo 2,5 kilometra nových električkových tratí. Metro sa nestavia, ani stavať nebude. Tému rekonštrukcie Hlavnej stanice už môžeme zaradiť do scenára nového sci-fi filmu Stevena Spielberga. Výstavba prestupných železničných terminálov niekoľko rokov mešká. A to radšej ani nekomentujem rekonštrukciu električkovej trate na Špitálskej ulici. Za týchto okolností nijako neprekvapuje, že autobus MHD je ako smrť: Nikdy neviete kedy príde.

Keď si otvoríte výsledky sčítania intenzity dopravy v našom hlavnom meste, stačí obyčajná kalkulačka a zistíte, že každý deň sa vstupnými cestami valí do mesta 280 tisíc áut. Keby sme ich zaradili za seba, vznikne kolóna dlhá viac ako 1200 kilometrov.

Čo s tým?

Môj plán pre Bratislavu je postavený predovšetkým na rozvoji koľajovej dopravy - električiek a vlakov. Električka má oproti autobusom veľké výhody. Trať väčšinou oddelená od ciest, nestojí v zápche a má väčšiu kapacitu. Železničné trate v meste sú naviac (až na pár priecestí) úplne bezkolízne – neprechádzajú cez cesty, či križovatky a teda vlaky sú ešte rýchlejšie a bezpečnejšie. Železničných tratí máme v Bratislave dokonca dvakrát viac ako električkových – okolo 80 km. V oboch prípadoch ide o ekologický druh dopravy, ktorý šetrí životné prostredie. Preto podporujem projektovú prípravu a postupnú výstavbu nových električkových a železničných tratí, budovanie zastávok (tzv. Terminálov integrovanej osobnej dopravy - TIOP ) na železnici a záchytných parkovísk v Bratislave a regióne/kraji.

To však vyžaduje úzku spoluprácu mesta Bratislavy, štátu (ŽSR) a Bratislavského samosprávneho kraja. Napriek mnohým rečiam súčasného župana, či primátora sa v otázke budovania skutočnej integrovanej dopravy pre Bratislavu a región neurobilo nič. Integrovaná doprava predsa nie je a nemôže byť len o cestovných lístkoch – musí vyvárať premyslený a integrovaný dopravný systém.

Dnes máme tri rôzne plánovacie dokumenty: Dopravný generel (plán) mesta, Dopravný generel kraja a ŽSR v súčasnosti spracovávajú Štúdiu železničného uzla Bratislava. S minimálnou vzájomnou väzbou, čo je jedna z príčin, prečo sa dodnes nič poriadne nevybudovalo. Prvou úlohou dobrého manažéra kraja musí byť zjednotenie dopravného plánovania – teda zjednotenie dopravných generelov kraja a mesta a zahrnúť do týchto procesov aj ŽSR. Ináč bude „dopravný chaos“ pokračovať.

Zajtra na tomto mieste uverejním konkrétne riešenia pre koľajovú dopravu.

(Autor je kandidátom SaS a pravicovej koalície na bratislavského župana)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|