Blog
utorok

Bratislava bez kolón? Mesto na koľajniciach (2)

Konkrétne riešenia pre koľajovú dopravu.

Včera som vo svojom blogu písal o tom, ako pomôcť odľahčiť Bratislavu od dopravných kolón. Dnes predstavujem konkrétne riešenia. Môj plán pre Bratislavu je postavený predovšetkým na rozvoji koľajovej dopravy - električiek a vlakov.

Petržalka – predĺženie trate po Janíkov Dvor (a perspektívne aj ďalej do budúceho Južného mesta). V línii tejto trasy malo ísť pôvodne metro. Asi všetci sme sa už zmierili s tým, že metro u nás nikdy nebude. Preto by električková trať mala byť aj v druhej etape (ktorá sa teraz pripravuje) budovaná ako kapacitná rýchlodráha - s preferenciou, s mimoúrovňovými križovatkami a s koľajnicami aj pre električky, aj kapacitnejšie Tram-trainy („vlako- električky“), schopné ísť aj po železničných tratiach. Prvá etapa trate v Petržalke už takéto „dvojité“ koľajnice má, ale ďalej sa s nimi, kvôli rozhodnutiu bývalého primátora Ftáčnika, už nepočíta. To treba zmeniť.

Bory, Devínska Ves a Volkswagen. Dlhé roky sa o električkovom spojení Devínskej Novej Vsi s Dúbravkou sníva. O nej uvažuje aj Dopravný generel mesta. Ale tento sen sa dá naplniť aj rýchlejšie a lacnejšie. ŽSR plánujú na železničnej trati Devínská Nová Ves – Hlavná stanica vybudovať niekoľko TIOPov, aby sa dala lepšie využívať pre mestskú dopravu. Mestskými vlakmi tak budú obyvatelia DNV v centre, či Ružinove oveľa rýchlejšie ako električkou cez Dúbravku a Karlovku. K terminálu Bory ďalej stačí z Dúbravky predĺžiť električku, asi 800 metrov. Perspektívne ju predĺžiť až do novej zóny Bory, kde vznikla na električku územná rezerva. Spojením subjektov a projektov môže vzniknúť veľmi dobre fungujúca doprava.

Ružinov. V tejto mestskej časti netreba toho až tak veľa, aby sme vytvorili funkčné riešenie. Stačí o pár stoviek metrov predĺžiť existujúcu radiálu od súčasného obratiska po železničnú trať. Tam do roku 2020 plánujú ŽSR vybudovať železničný terminál Ružinov. Vznikol by tak komfortný železničný uzol, ktorý spojí železničnú, električkovú a autobusovú dopravu. A zrazu dostane Ružinov rýchle vlakové spojenie s Račou, Devínskou Novou Vsou, Petržalkou, Vrakuňou či Podunajskými Biskupicami. Perspektívne treba uvažovať aj s koľajovým napojením letiska.

Mlynské nivy, Vrakuňa, Podunajské Biskupice. Plán na predĺženie električkovej trate z centra cez Mlynské Nivy, Slovnaft až do Podunajských Biskupíc považujem za jeden z tých smelších. Avšak minimálne by sme mali začať s prípravou štúdie uskutočniteľnosti. Z nej vzíde odpoveď na otázku, aké trasovanie zvoliť a koľko to bude stáť. Nie však spôsobom ako sa to deje dnes pri štúdii uskutočniteľnosti predĺženia električky do Vajnôr – s ktorou počíta Dopravný generel mesta. Na tomto prípade sa dá exemplárne ukázať dnešný „dopravno-plánovací chaos.“ Železnice totiž zároveň plánujú obnovu trate po Filiálku (Trnavské mýto). Vlaky by tak obyvateľov Vajnôr do centra, ale aj väčšiny mestských častí, dostali rýchlejšie ako električka. Mesto a ŽSR tak paralelne riešia ten istý problém.

Centrum a Severo-južné prepojenie. Ako bolo spomenuté, ŽSR plánujú obnoviť historickú trať zo severu po stanicu Filiálka pri Trnavskom mýte, kam budú prichádzať regionálne vlaky. V minulosti však viedla ďalej, až do Petržalky. Jej obnova má dnes veľký význam - na jednej strane je historické centrum, na druhej vzniká nové - „Bratislavský Manhattan“ a je tam autobusová stanica. Projekt TEN-T 17 plánoval približne v jej trase tunel, aj pod Dunaj, skončil však kvôli hrám našich politikov. Štúdia z r. 2012 navrhla lacnejší variant – prepojiť Filiálku so Starým mostom hĺbeným tunelom pod Karadžičovou (možná by ale bola aj estakáda nad ňou), s prevádzkou Tram-trainov. Takto by sa vedel cestujúci až zo Senca, či Galanty dostať pohodlne na koniec Petržalky. Projekty verbálne podporoval župan Frešo aj primátor Nesrovnal. Dodnes sa však neudialo nič. V tomto území sa začína s masívnou výstavbou, doprava však nie je vyriešená nijako.

Budovanie integrovanej koľajovej dopravy by nemalo ostať len na pleciach mesta. Mali by sme spojiť sily na všetkých frontoch – od mesta, cez župu až po štát. A v maximálne miere využiť zdroje Európskej únie, ktoré máme k dispozícii. Za posledné roky sme premrhali toľko šancí a prestupujeme stále na mieste. Kľúčovou úlohou nového manažéra kraja musí byť spojiť všetkých aktérov a začať konať.

(Autor je kandidátom SaS a pravicovej koalície na bratislavského župana)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|