Denník N

Bratislava sa dobre stará o Nový Starý most. Je to znamenie, že mesto môže byť čistejšie

Nový Starý most môže byť premrhanou príležitosťou na ikonickú stavbu, ktorou táto doba prispeje do panorámy Bratislavy. Je zrejme premrhanou príležitosťou na vyriešenie otázky mosta pre MHD, peších a cyklistov tak kreatívne a zaujímavo, že obrázky obletia svet (pretože presne tak sa teraz buduje imidž miest).

Namiesto toho máme zhruba ten istý most, ako predtým, len v zelenom. S väčšími chodníkmi, cyklistickou cestou a k tomu prilepenými vyhliadkovými terasami.

Ľúto to zrejme väčšine ľudí nie je, lebo si nevedia predstaviť nič lepšie.

Niečo dôležité však most predsa len priniesol. Nové obľúbené miesto. Chodcov a cyklistov obklopuje Dunaj a háje petržalskej strany, je z neho pekný výhľad. Predtým bol most miestom rýchleho presunu, teraz sa tam môžete zastaviť a budete si chcieť robiť fotky západu slnka. Význam mosta ešte porastie, ak sa pre priestor pred divadlom Aréna podarí nájsť atraktívnejší význam, ako parkovisko na blate. Nehovoriac o Lide.   

Už prvé dni po otvorení mosta vychádzali články, ktoré sťažovali na čarbanice. U nás z čarbaníc klasicky obviňujú “vandalov”, čo je najjednoduchšie, ale úplne zbytočné. Vandali sú väčšinou neznámi, nemôžeme ich potrestať. Skončí to len frustráciou. Treba obviňovať správcu objektu, teda mesto, že čarbanice nečistí a vysiela tak signál, že vo vandalizme sa môže pokračovať.  [lock]

Pri Novom Starom moste je to ale inak. Mesto sa o most stará. Ak by most nebol priebežne čistený, už teraz by vyzeral ako Trnavské mýto. Namiesto toho je ako nový. Vždy sa tam čarbanice nájdu, to je súčasť života v meste. Je však dôležité, že po krátkom čase miznú.  

A to je v Bratislave obrovským skokom vpred.

Prečo je Nový Starý most čistý? Môže to byť, povedzme, na príkaz primátora. Aby nemohol budúci kandidát hovoriť, že obrovskú investíciu nechal schátrať. Téma, že Bratislava je nefunkčná, rozbitá a špinavá, tu pred desiatimi rokmi nebola a bola dôležitou kapitolou volieb primátora.

Je možné, že sa ozývajú viac aj obyvatelia. Tento most patrí okrem verejnej doprave najmä chodcom a cyklistom. Oni majú bezprostredný dotyk s miestom. Povrch musí vyhovovať nohám či kočíkom, zápach musí vyhovovať nosu, vzhľad očiam. Človek tam neprefrčí v aute, izolovaný od všetkých zmyslových vnemov, sledujúc len bezpečnú cestu preč.

Možno je to kombinácia.

Akokoľvek, vidieť funkčné a udržiavané miesto v správe Bratislavy je dobrý signál, že sa to dá. Ak budú vznikať miesta, kde ktoré budú ľudia radi používať a radi sa tam aj zastavia, ťažšie upadnú do rozkladu ako Trnavské mýto, Námestie slobody, Kollárovo námestie či Kamenné námestie.

V posledných rokoch sa verejné priestory mesta zlepšovali najmä vtedy, ak boli v správe súkromníkov. Súkromník si lepšie postráži hodnotu investície. Platí to napríklad pre Euroveu alebo podchod na Hodžovom námestí. Onedlho sa takto sprivatizuje aj Trnavské mýto či Autobusová stanica, ďalšie hanby mesta.

Privatizácia verejných priestorov však prináša aj skryté riziká: predovšetkým menej slobody pre sociálne slabších a vylúčených. Preto je výborné, Nový Starý most je čistý v správe mesta a pre všetkých. Snáď je to signál, že takýchto miest môže byť viac.

Teraz najčítanejšie

Radoslav Augustín

Ako dieťa viedol fiktívnu televíziu, potom založil Mediálne.sk, aby mohol o médiách písať, a prešiel do SME a potom do Denníka N, aby médiá robil. Zaujíma sa okrem médií o mestá. V súčasnosti je šéfom produktu Denníka N. Pendluje medzi Bratislavou a Prahou.