Denník N

Bratislava – zastávka na trase Viedeň-Budapešť, alebo destinácia?

Každé mesto má istú hranicu,po ktorú je prítomnosť turistov prospešná pre atmosféru a rozvoj mesta. Cestovný ruch treba robiť tak,aby zvyšoval nielen prílev peňazí do ekonomiky mesta,ale tak,aby zvyšoval kvalitu života obyvateľov

Po prekročení tejto hranice začína byť turista zaujímavý už len finančne, ale o prospechu pre rozvoj mesta sa už hovoriť nedá. Od tejto kritickej hranice má Bratislava ako mesto našťastie, alebo  bohužiaľ ešte veľmi veľmi ďaleko. Napriek tomu, v pešej zóne Starého mesta, sú dni, kedy sa zdá, že kapacita mesta je plne saturovaná. Tento dojem je však veľmi mylný, lebo mesto nie sú len tri ulice historického centra. A tak kým obyvatelia týchto par ulíc frflú že pomedzi jednodňových turistov nemajú občas ako prejsť, Bratislavčania v iných mestských častiach by sa nejakým tým turistom možno aj potešili. Rozvoj turizmu totižto so sebou prináša nielen podnikateľské príležitosti ale aj rozvoj infraštruktúry, ktorú vo voľnom čase využijú nie len turisti ale aj obyvatelia danej lokality.

Aktuálny materiál definujúci ako by sa mala Bratislava profilovať v rámci rozvoja definuje v zásade tri cesty ktorými by sa mala  Bratislava uberať- historické korunovačné mesto, moderné mesto na Dunaji, a zelené mesto v prírode. Najviac pozornosti sa z týchto línií venuje určite Bratislave ako korunovačnému mestu, ktorého história je spojená s rodom Habsburgovcov. Z tohto dôvodu totiž prirodzene prichádza do Bratislavy najviac návštevníkov. Problém je, že práve týchto je niekedy ťažké vyhnať z pár ulíc centra a presvedčiť ich aby ostali dlhšie ako pár hodín. Po ruke sú ďalšie tri veľké mestá spojené s rodinou Habsburgovcov, ktorých návštevu treba v rámci zájazdu stihnúť. Možno je načase nechať tému korunovačného mesta tak trochu žiť vlastným životom, a pridať dôraz aj na zvyšné dve línie propagácie, aby z turizmu niečo mali aj ostatné mestské časti. Bratislava je svojím zasadením medzi mestom a horami naozaj unikátna v celoeurópskom meradle. Prilákať športového turistu alebo milovníka prírody by malo pozitívny dopad na život vo viacerým mestských častiach.

Okolie malého Dunaja vo Vrakuni by sa mohlo posunúť úplne niekam inam, keby sa splavy malého Dunaja nechápali len ako víkendová zábava pre domácich, ale ako plnohodnotná turistická atrakcia pre návštevníkov z pohraničných regiónov. Predstavte si, že by tu vzniklo viacero mól na ktorých by sa dalo posedieť a opaľovať, či malý vodácky klub, kde by sa dalo aj niečo vypiť, požičovňa v poslednej dobe tak obľúbených SUP-ov (surfová doska, na ktorej stojíte a poháňate sa dlhým veslom). Náš lesopark vyhodnotil britský denník The Telegraph ako jeden z desiatich najlepších v celej Európe. Atrakcie ako lanovka, bobová dráha na Kamzíku, či lezecký park sú podobne ako splav ideálne na teambuildingové aktivity alebo voľnočasový program ku konferencii, keďže v posledných dvoch rokoch sa začala drať do popredia téma kongresového turizmu. Opäť by takýto záujem mohol priniesť pozitívny rozvoj lesoparku a priestor pre vylepšenie priestoru ďalšími atrakciami, ktorým by sa potešili aj Bratislavčania. Podobne by som mohla pokračovať s Lužnými lesmi a v nich poroztrácanými bunkrami v Petržalke, Horárňou na Bielom kríži a vinohradmi nad Račou, jazdeckými rančmi v katastri Podunajských Biskupíc, hrádzou pri Rusovciach a Čunove či kanálom s vydrami a bobrami pri Vajnoroch. S vyšším počtom turistov, by sa rozvoj týchto atrakcií stal ekonomicky rentabilným. Nehovoriac o tom, že so zvyšujúcou sa návštevnosťou by prišli aj možnosti na rôzne malé podnikanie v oblasti služieb alebo gastronómie. Bufet, vinárnička, cyklopožičovňa či organizovanie výletov na koni síce nie sú „biznis za milión“, ale tak či tak by sa veľa ľudí potešilo možnosti živiť sa malým rodinným podnikaním v okolí svojho domova.

V žiadnom prípade nehovorím, že máme zabudnúť na tému korunovačného mesta a histórie Bratislavy. Táto nám prináša už niekoľko rokov pozitívne výsledky a nárast počtu návštevníkom. Myslím si však, že zvyšujúce sa príjmy z turizmu by sa mali investovať aj do rozvoja komunikácie témy zeleného mesta a mesta na Dunaji, a to za spolupráce so starostami jednotlivých mestských častí. Samozrejme, nie je to jednoduché rozhodovanie, lebo v porovnaní s okolitými mestami a regiónmi je prostriedkov na rozvoj cestového ruchu u nás oveľa menej. Takáto podpora ďalších tém by však bola na prospech všetkých Bratislavčanov. Či už Staromešťanov, ktorý majú pocit, že občas je turistov pod ich oknami až priveľa, alebo obyvateľov ostatných mestských častí, ktorý by sa potešili vylepšeniu atrakcií a voľnočasových možností ktoré turizmus prináša v svojom okolí potešili. Lebo cestovný ruch treba robiť tak, aby zvyšoval nie len prílev peňazí do ekonomiky mesta a mestskej pokladnice, ale aj tak, aby zvyšoval kvalitu života obyvateľov.

Teraz najčítanejšie

Soňa Svoreňová

mestská poslankyňa za klub Bratislava INAK, cestovateľka, členka predstavenstva Bratislavskej organizácie cestovného ruchu