Budeme sa cítiť bezpečnejšie?

Zvolen sa pripojil k tým mestám a obciam, ktoré požiadali o príspevok na rómske hliadky. Záujem je veľký. Keď sa ten balík rozdelí, nebude to žiadna sláva. Toto riešenie vandalizmu a výtržníctva neprispôsobivých občanov  (nemusí ísť iba o Rómov) už bolo vyskúšané a stretlo sa s pozitívnym i negatívnym ohlasom. Nie je to len o peniazoch, ale aj – a možno predovšetkým – o ľuďoch.

Keby sa všetky peniaze, čo sa vložili do takých a onakých rómskych projektov, naozaj zmysluplne využili, to by už z biednych osád boli paláce na spôsob dubajských šejkov.

Dobre, dobre… Trošku som to prešvihol. Ale len trošku…

„Balkánsky“ problém

Diskusiu vo Zvolene vyvolal fakt, že mesto požiadalo o príspevok na rómske hliadky bez toho, aby sa o tom hovorilo v komisiách a poslaneckých kluboch a poslancom to dali dodatočne na schválenie. Dôvod je jasný: časový tlak. Uzávierka výzvy bola 14. júna, teda 12 dní pred zastupiteľstvom. Nepáčilo sa to najmä skupine nezávislých poslancov združených v klube Patrioti, ktorí si myslia, že vedenie mesta bez ich vyjadrenia nemalo konať, keďže oni majú svoju ideu, ako vyriešiť rómsky problém vo Zvolene, najmä problém neslávne známeho Balkánu. Na druhej strane, čo keby Zvolen zaváhal tak ako Prešov, kde sa teraz chytajú za hlavy? To by sa na vedenie mesta zlietali hromy – blesky, ktoré by boli pálivejšie a aj oprávnenejšie. Takto je to len súčasť žabomyšej vojny.

Patrioti tvrdia, že majú svoj nápad, ako riešiť situáciu na Balkáne, ktorá Zvolenu dobré meno nerobí. Zdevastovaná budova, posledná z bytoviek železničiarskej kolónie, ktorú dostali ako kompletne zrenovovanú za symbolickú cenu, je dobre viditeľná pri príchode do Zvolena vlakom alebo po ceste od Žiaru nad Hronom.

Dozvedel som sa len útržky z myšlienok, ako chcú Patrioti riešiť zvolenský „balkánsky“ problém a celkom sa mi to riešenie pozdáva. Podobné poznám z mojej redakčnej praxe asi spred 15 rokov v inom okrese a vtedy to fungovalo. Pravda, len dovtedy, kým sa nenašiel niekto, kto si na tom založil vlastný „biznis“ a slušne – a beztrestne – sa na tom nabalil.

Prečo Patrioti nevyjdú so svojím nápadom už teraz? Majú strach – a podľa mojich osobných skúseností nie neoprávnený – že sa ich nápadu chytí súčasné vedenie mesta a jednoducho im ho ukradne a bude prezentovať ako svoj. Celkom ich chápem a plním svoj sľub, že nepoviem a nenapíšem nič konkrétne o ich predstavách. S riešením chcú prísť až vtedy, keď sa im podarí zmeniť vedenie mesta, teda keď oni obsadia primátorskú stoličku. A to pri dnešnej konštelácii síl a verejnej mienky môže, ale skôr nemusí byť. Na čiu škodu? Na čí úžitok?

Uniformy strácajú rešpekt

Čerstvá skúsenosť zo sobotňajšieho podvečera.

Na frekventovanom mieste, medzi Európou a poisťovňou, sa bila skupina Rómov. Vlastne asi šiesti bili jedného. Zrejme porušil nejaký nepísaný zákon ich džungle. „Vinník“ dostal zaucho a ľahol. Zodvihol sa, dostal ďalšiu ranu do nosa a ľahol. A tak dokola. Treba uznať, že ten chlapík bol voči úderom odolný. Okoloidúci odvrátili tvár. Aj mestský policajt, ktorý sa tváril, že nič nevidí – nič nepočuje a debatujúc s nejakou známou zašiel za roh. Až tam sa spojil s dispečingom (alebo dispečing s ním, ak bitku zachytili kamery) a žiadal posily.

Nemal som čas dopozerať toto pouličné divadielko do konca. Ale policajta celkom chápem. Nechcem ho podceňovať, ale nevyzeral na to, že by oplýval silou a odvahou. A tiež má doma rodinu a je rád, že má robotu, a nechcel by prísť k úrazu. Ale kde je na jednej strane hrdosť a na druhej rešpekt k uniforme?

Zo socialistických čias

Vo Zvolene kolujú priam legendy o žandárovi Michnovi. Bol to chlap s rukami ako mlaty. Náhodou sme rodáci a chodili sme spolu do školy. Ten si dokázal urobiť rešpekt. Ak sa niekde strhla mela a prišiel on, najprv sa snažil všetko riešiť vľúdnym, priam otcovským slovom. Ale ak to nepomohlo, jedna – dve dobre mierené zauchá a bolo po bitke. Horliví bitkári hľadali všetky diery, ktoré nechal murár v stene, aby nimi mohli ujsť bez ručnej – stručnej príučky. Časom si vydobyl taký rešpekt, že stačilo povedať jeho meno a horúce hlavy razom vychladli.

V socialistických časoch sme mali „chlapcov z piatej Bé“, ktorým asistovali „psi“ – PS VB – a na železnici „osožáci“. A vo Zvolene sme mali – ak si dobre spomínam – dvoch starších uniformovaných chlapov, ktorí dohliadali na poriadok. Robil som vtedy v tlačiarni v centre mesta (jej budova je po „privatizácii“ už niekoľko rokov prázdna) a stávalo sa, že keď prišlo auto po odpadový papier a z balíkov povypadávali kusy, ktoré vietor rozniesol po ulici, vypukol poplach a všetci sme naháňali po ulici papiere, aby sme ju vyčistili skôr, ako sa objaví niektorý z tých chlapíkov. Alebo keď nám priviezli uhlie a vysypali ho na chodník pred okienka do pivnice. To sa sám šéf chytil lopaty, taký mal rešpekt pred strážcami poriadku! A to mu bol bratranec šéfom okresného oddelenia VB!

Vtedy bolo v meste žandárske uniformy vidieť a mali pred nimi rešpekt všetci. Aj tí, ktorí sa vtedy nehanbili za slovo Cigán a nevyhrážali sa pri jeho vyslovení súdmi. (Niektorí, tí slušní, sa za to nehanbia ani dnes. Napríklad s takým Dežom, ktorý celý život poctivo robil a žil a dnes si užíva zaslúžený a slušný dôchodok, si nemám problém podať ruku a vypiť pivo a poldeci.). Dnes vidíte policajnú uniformu v meste vari iba v čase obeda, alebo keď sa prevezú okolo autom, alebo keď sprevádzajú banskobystrický fanklub zo stanice na zimný štadión a späť.

V meste by ich mali nahrádzať mestskí policajti. Mali. Prípad, ktorý som spomenul, nie je žiadnou zriedkavosťou. Prejsť sa námestím, upozorniť na lavičkách posedávajúcich bezdomovcov, aby sa správali slušne, vybrať pokutu na parkovisku, ktoré má v prenájme súkromná firma (?)… To je paráda. Ale ísť aj do odľahlejších ulíc, najmä na miesta, kde sa zdržiavajú podivné indivíduá, to je už iná káva.

Plechovka piva nie – čučo áno?

Alebo skúsenosť, ktorú mi včera vyrozprával jeden známy. Parafrázujem: „Bola horúčava. Kúpil som si v obchode plechovkové pivo, sadol som si na námestí na lavičku a otvoril som si ho. Ledva som z neho odpil dva glgy, už bol pri mne mestský policajt, že sa to nesmie. Začudoval som sa. Nepočul som o takom nariadení. Poobzeral som sa okolo seba a o tri lavičky ďalej si skupinka počerných spoluobčanov pokojne popíjala z fľašky. Určite v nej mali limonádu! Tých sa nariadenie netýka?“

Nuž, na lavičke sa alkohol piť nesmie (aspoň slušný občan nie), ale na blízkych letných terasách sa môžete ožrať do nemoty. Tam to nikomu nevadí.

V tej chvíli som si spomenul na cykloturistické výlety po Nemecku a Rakúsku. X-krát som si kúpil plechovky piva a vypil som ich na lavičke. A nikto mi nepovedal ani mäkké f. Vlastne – ani nemal kto. S mestským policajtom som sa stretol len raz v malom mestečku pri rieke Mohan. Priznám sa, že sme s kamarátom odignorovali značku, ktorá nám prikazovala prejsť centrom mesta len pešo. Policajt nás zastavil, slušne nás upozornil, že sa to nesmie, a namiesto pokuty nám dal dobré rady, čo sa nám oplatí v ich mestečku vidieť a kde môžeme najbližšie nakúpiť potraviny.

Viem si predstaviť cudzinca, ktorý príde do Zvolena a urobí taký prehrešok ako citovaný známy. Ako jemu mestský policajt vysvetlí všemocné VZN-ko?

„Čierni strážcovia“

A to nie je všetko. Na Slovensku máme ešte tisícky SBS-károv. A ďalšie tisícky ľudí, ktorí „strážia“ načierno. Najmä pre dôchodcov je to vítaná príležitosť privyrobiť si nejaké euro k dôchodku. Sám som dostal takú ponuku. Za 12-hodinovú nočnú službu 10 €. Zaďakoval som. „Však tam nemusíš nič robiť, celú noc tam môžeš ležať, pozerať televízor!“ dôvodil kamarát. „A čo, keď sa niečo stane a ja tam budem nelegálne?“ – „Ááále – čo by sa tam mohlo stať? A keby náhodou, tak povieš, že si ma na chvíľu zastúpil, lebo som musel súrne odbehnúť domov.“ Neprijal som to, ale dal som zarobiť inému kamarátovi, ktorý je na tom finančne naozaj veľmi zle. Je mi za to vďačný. Medzi druhým a tretím pohárom vína mi prezradil, že sa tam stretol so situáciou, keď objekt strážila žena s barlou! Ktovie? Možno, že prípadný zlodej by si ju pomýlil s kalašnikovom.

Alebo iná praktická skúsenosť. Chlap vari rok pred dôchodkom, mocný a vrtký, ktorý bol za mlada chýrnym bitkárom, čo mu vynieslo dlhší pobyt v base, za čo viní „zlých komunistov“. Našiel si tiež robotu v strážnej službe, no kým sa k nej dostal, čakala ho procedúra školení a vybavovačiek, ktoré neboli zadarmo. Konečne ho poslali strážiť do známej predajne potravín. A problém bol na svete hneď v prvý deň. K jeho povinnostiam, ako mi povedal, bolo nielen sledovať zákazníkov a občas nejakého prichytiť, aby „vykázal činnosť“, ale aj kontrolovať predavačky a napriek tomu , že od svojich nákupov mali bloček, museli pred ním obsah tašiek vyložiť a on musel všetko zapísať. Do počítača, ktorý však nevedel ani zapnúť! Nečudo, že to bola jeho prvá a posledná služba.

Ešte jedna osobná skúsenosť

Napokon sa vrátim ešte k jednej osobnej skúsenosti. Pred niekoľkými rokmi, v čase, keď som ja makal v zahraničí, skupina opitých Rómov sotila do mojej vtedy 80-ročnej mamy na frekventovanom chodníku pri zvolenskej malej stanici. Bola to pre nich bohovská sranda, že zrazili „gadžovku“ o barle, a samozrejme ušli. Ešteže sa našli slušní ľudia, ktorí zavolali sanitku. Modrina na tvári i bolesti v boku… A zničený umelý chrup, ktorého oprava nás stála vyše 400 € (a to bolo ešte lacné). Mohli sme sa sťažovať iba ak na povestnej lampárni. Môžem sa jej však čudovať, že odvtedy preklína všetkých Cigánov a keby mala silu, tak by ich tou barlou zmlátila? Je vari rasistka? Ja viem, policajti nemôžu byť všade. Ale na druhej strane ulice je bar, v ktorom sa stretávajú SBS-kári. Aj vtedy tam boli a nezasiahli. Pokojne si popíjali kávičku či kolu, však ich sa to netýka, oni za toto nie sú platení. Majú pravdu, ale… Majú naozaj pravdu?

Je to hlavne o Rómoch

Výraz „rómske hliadky“ sa vžil, hoci oficiálne sa skrýva za cudným označením „Miestna občianska poriadková služba“. Hoci to nikde nie je napísané, vo Zvolene je to evidentná snaha riešiť problém „Balkán“.

Medzi hlavné činnosti Miestnej občianskej poriadkovej služby patrí, citujem:

– monitoring zverených lokalít v pravidelných intervaloch, dohliadanie na dodržiavanie zákonov, domového poriadku, dodržiavanie verejného poriadku, dohliada na ochranu verejného a súkromného majetku, zabránenie rozširovaniu nelegálnych skládok a udržiavanie poriadku v blízkosti rómskych osídlení, komunikácia s obyvateľmi,

– v rámci prevenčnej činnosti vysvetľovať nevhodnosť protispoločenského konania s narušiteľom verejného poriadku, plní si oznamovaciu povinnosť (hlási mestskej polícii prípady hroziaceho konfliktu protiprávne konanie obyvateľov), vystupuje ako oznamovateľ a často ako svedok, nie je oprávnený ukladať sankcie, v prípade porušenia zákona má člen hliadky povinnosť okamžite kontaktovať MsP a PZ SR, poskytuje základné právne informácie z oblasti ochrany verejného poriadku, upozorňuje na vypaľovanie tráv, na vznik hroziacich požiarov,

– ochrana detí a mládeže pre negatívnymi javmi, kontroluje pohyb maloletých detí v danej lokalite, v spolupráci s TSP kontroluje školopovinné deti zdržujúce sa v lokalite a v meste počas vyučovania, zisťuje príčiny ich neúčasti na vyučovaní a v prípade choroby dieťaťa upozorňuje rodičov na dodržiavanie liečebného režimu. V spolupráci s pracovníkmi Zdravé regióny poskytuje základné informácie v oblasti prevencie zdravia a hygieny, upozorňuje na požívanie alkoholických nápojov mladistvými a lebo maloletými osobami.

Krásne napísané. Ale nie je to náhodou vo veľkej miere nahrádzanie povinností, ktoré majú v náplni práce policajti, prípadne (starostlivosť o dieťa, hygiena…) sociálni pracovníci? Tí sa ďalej môžu prechádzať po bezpečnom námestí, resp. vymýšľať nové „riešenia“.

Som skeptický

Rozpočet vo Zvolene na 6 členov rómskej hliadky počíta na tri roky so 151 207,48 €. (Úradníci si dali záležať, vyrátali to na centík). Mesto síce dá do toho len 7 560,37 €, ale tak či onak to bude všetko zaplatené zo spoločnej kasy. Rozpočet hovorí o „oprávnených výdavkoch“: mzdové náklady na členov občianskej hliadky počas trvania projektu, pracovné odevy, externé školenie, spotrebný materiál, riadenie projektu. Neoprávnené náklady? Vlastné zdroje? 0,00 €! A čo – napríklad – pokuty? A čo iné zdroje?

Na tom istom zasadnutí mestského zastupiteľstva poslanci náhodou odfajkli odpísanie troch nevymožiteľných  pohľadávok v celkovej výške 16 140,35 €. (Na porovnanie ide o viac ako dvojnásobok sumy, ktorú chce dať mesto do rómskych hliadok). Pohľadávky sa týkajú troch obyvateľov dnes už „vybývanej“ bytovky pod Strážami. Vrabce na streche čvirikajú a chlapi pri pive hovoria, že vo Zvolene sa problém Balkánu „vyrieši“ presťahovaním obyvateľov zdevastovanej bytovky do inej nevyužívanej budovy. Vôbec by ma to neprekvapilo, rovnako ako to, čo z nej bude o päť – o desať rokov.

Budeme sa cítiť bezpečnejšie?

Ja osobne nie. A nielen preto, že nevynikám postavou Ramba, ani som neprešiel tréningom bojových umení. Obavy má veľa ľudí, s ktorými sa stretávam, a to napriek tomu, že taký policajný štát, akým je dnešné Slovensko, nebolo vari ani Uhorsko za Ferenc-Jóžku. Len zopakujem: štátna polícia, mestská polícia, SBS-ky, miestna občianska poriadková služba, čierni strážcovia… Určite nie som sám, kto sa vo svojom meste, vo svojej vlasti necíti bezpečne a rómske hliadky tento pocit nezmažú. Alebo to nie je aj o majoritnej väčšine, ale zase len a len o minorite?

Foto: Matej Snopko, Mária Hipmanová, Zvolen – podujatia