Blog
pondelok

Budovanie dôvery v školskom klube od Ben Nevisu až po Mount Everest

V deckami rozbiehame v školskom klube vážny projekt. Cieľom nie sú premakané prezentácie pred spolužiakmi ani ohurujúce záverečné vystúpenie pre rodičov. Výsledok by sa však predsa dostaviť mal. Vo viditeľnej forme, minimálne v podobe upraveného správania detí.

Pred časom sme našich druhákov (hovorme im pandy a koaly) vyzvali aby porozmýšľali v akej oblasti a v ktorej konkrétnej činnosti, ktorú vykonávajú v rámci obeda a poobedia v škole na dennej báze, vidia možnosť na vlastné zlepšenie sa. Povedané o niečo zložitejším jazykom – mali objaviť priestor na osobný progres alebo, ak chcete, prísť na to aké sú ich rozvojové možnosti. Každý z nás by taktiež určite našiel nejakú osobnú rezervu a asi by nemusel ani dlho rozmýšľať. Podobný koncept uplatňujeme na škole už dlhšiu dobu. Pracovne sme ho pomenovali „DÁM TO“. Pozitívne znejúca formulácia v sebe ukrýva tiež očakávanie dostavenia sa kladného výsledku.

Sformulovanie cieľov sme teda v uplynulých týždňoch úspešne dali. V dvojtretinovej väčšine sú to naozaj veľmi rozumné a trefné veci – aktívne počúvať ostatných, rešpektovať pokyny, fungovať bez upozornení, chodiť skôr z obeda či správať sa o niečo viac priateľsky. S kolegyňou sme sa snažili deckám do rozhodovania zasahovať čo možno najmenej. Hoci za seba môžem povedať, že niektoré deti majú v tomto smere na viac a majú čo dávať aj pri kladení si primeraných cieľov, podobný postup hodláme aplikovať aj pri samotnom hodnotení. Hoci to nebolo, nie je a ani nebude jednoduché. Na programe najbližších dní je teda plnenie zadaných cieľov. Vyhodnocovať ho plánujeme každý týždeň prvého polroka až do konca januára. Princíp hodnotenia (resp. lezenia) je prostý. Dal si to tento týždeň? - Vystúp na najbližší vrchol. Nedal si?  – Ostávaš tam kde si. Budeme veriť, že slobodu, ktorú deťom poskytujeme nezneužijú, ale pristúpia k nej s náležitou svedomitosťou a zodpovednosťou aj pri hodnotení vlastného snaženia. Vzťahy s deťmi založené na vzájomnej dôvere nám doposiaľ v zásade fungujú veľmi dobre. Uvidíme či aj v rámci nich prelezieme na vyšší kopec. Aby som nezabudol... Kopce. Vizuálna stránka celej veci. Vydarila sa nad očakávania vychovávateľov. Decká sa pustili do kreslenia, vystrihovania fotiek, niektorí vymaľovávali vlajky a s pomocou starších spolužiakov zvládli aj pomenovanie jednotlivých vrcholov. S meraním sme zas pomohli my s kolegyňou. Osobne som ako veľký milovník pestrofarebnej názornej geografie najviac hrdý na fakt, že všetky najvyššie vrchy vybraných štátov sú znázornené v rovnakej výškovej mierke.

Celý projekt sa vo svojom nastavení dá na konci voči deťom vyhodnotiť kladne. Buď vystúpime až na Aconcaquu, K2-ku či Everest a reálne sa zlepší to čo dnes škrípe, alebo zvládneme kriticky ohodnotiť samých seba. Taký malý win-win. Ak cez kopce neprelezieme s vysokou úspešnosťou, znamená to, že sme dali práve tú časť s hodnotením. A s tým budem možno spokojnejší ešte viac.

V hre ostáva stále aj možnosť, že (niektorí) účastníci pristúpia k celému „DÁM TO“ projektu nekriticky. Metaforicky povedané – nechajú sa vyniesť na najvyššie končiare helikoptérou. Bez námahy a snaženia, v teple a pohodlí. Postup s ktorým by žiadny horolezec bažiaci po dobrodružstve nemohol súhlasiť. Stať sa to, samozrejme, môže. Vždy keď na deti prenášame hoci len za mak zodpovednosti, do banku posúvame zároveň aj dávku dôvery. Napokon, svet kde sa budú rozhodovať a tiež aj sami zodpovedať za svoje konanie za bránami školy reálne existuje. Kým sa v ňom budú musieť orientovať sami, im môžeme poskytnúť aspoň kvalitný lezecký výcvik. Čo si z neho odnesú, je tak či onak najmä na nich. Hoci príklad získavajú najmä od nás – inštruktorov lezenia.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

vychovávateľ v školskom klube, (už naozaj) začínajúci učiteľ geografie a hrdý organizátor mládežníckej futbalovej miniligy na darebáckom ihrisku

Blogy

|