Denník N

Buržoázia je skvelá

Vzhľadom na zástupy ľudí, ktorých traumatické skúsenosti boli triggerované použitím slova „buržoázia“, chcem súčasne slúžiť ako pomocník, ktorý umožní jednak buržoázii používať vlastné meno bez toho, aby sa zaň musela hanbiť a inak ho ostatným okrem buržoázii umožní používať bez toho, aby ho používali len ako nadávku a ako nenávistné označenie podobné „židoboľševikovi“ a „kulakovi“.

Say my Name

Jedno slovo, ktoré spôsobuje hysterické až pochopiteľné reakcie ľudí z poststalinistických krajín, je slovo, ktoré napriek všetkému je úplne nevinné a označuje len realitu bez emócií. Je to označenie určitej triedy v našom spoločenskom poriadku, triedy vlastníkov kapitálu, či to je v podobe nehnuteľností, pôdy, peňazí, fixného kapitálu alebo iných foriem finančného a tovarového kapitálu. Táto trieda naozaj existuje, každý deň okolo nás, nezmizla a ani nezmizne tým, že prestaneme o nej písať a rozprávať a rozhodne nezmizne tým, že ju nazveme nesprávne. Iné označenia, ktoré kopírujú približný obsah pojmu „buržoázia“ nevystihujú jej objektívny a dejinný charakter a pôvod a sú podobne negatívne konotované. Označenia ako „oligarchia“, „elity“, „establishment“ sú približne smerované na rovnaké frakcie, skupiny a triedu, ale ich používanie svedčí o tom, že túto triedu presne nevystihujú, buď sú príliš široké, alebo príliš úzke, alebo oboje. Okrem toho majú rovnakú, povedal by som horšiu konotáciu. Pojem „buržoázie“ mal z dejinného hľadiska pôvodne neutrálnu alebo pozitívnu konotáciu, negatívnu nadobudol až so stalinizmom.

Fakt, že toto slovo je zakázané vysloviť, hovorí o jeho dôležitosti v našej spoločnosti. Je to ako slovo boha alebo Boha, zakázané vysloviť alebo vysloviť so zlým tónom a ako nadávku. Je to vyjadrenie dnešnej spoločnosti, že najdôležitejšia a jediná riadiaca trieda nášho hospodárstva nemá meno a nesmie byť nazývaná. Ak k tomu dôjde, každý z nich si to všimne a okamžite koná. Ak žijeme v natoľko disciplinovanej a neslobodnej spoločnosti, že nesmieme ani len nazvať vlastných vládcov, nemá zmysel vôbec používať jazyk.

Preto hovorím: „Say my Name!“ Kričte jej meno!

Trochu iné konotácie

Pretože je tento pojem natoľko negatívne konotovaný a pretože narozdiel od predsudkov, komunisti vedia, že buržovia sú ľudia s pocitmi (vedia buržovia, že aj my máme pocity?) a oprávnenú traumu zo skúsenosti niektorých jej členov, ktorí čelili núteným prácam a iným nadmerným utlačovaním, budem tento článok venovať len zrátaním všetkých pozitívnych aspektov, ktoré buržoázia priniesla svetu a/alebo pracujúcej triede. My komunisti vieme, že to nie sú monštrá a že mnoho vecí bolo pokrokových a prospešných, ktoré „vytvorili“ (vedia to ale aj buržovia o nás?). Nenadobudnite ale dojem, že buržoázia priniesla len skvelé veci.

Buržoázia je skvelá. (niekedy)

Priniesla doposiaľ najväčší pokrok v ľudských dejinách.

Priniesla pokrok nevídaného rozvoja výroby, nevídaného nárastu bohatstva, obyvateľstva, rozvoja vedy, umení, politiky, dopravy a vynálezov, o ktorých ľudia dovtedy len snívali.

Priniesla svetu prvé ideálne dokumenty o slobode a rovnosti.

Priniesla ľuďom, ktorých inak zotročila, tiež slobodu, slobodu od pánov a slobodu od práce na zemi.

Priniesla ľuďom, ktorých vykorisťuje, najväčší rozvoj životnej úrovne a slobody v dejinách.

Napriek všetkému priniesla pokrok v súkromnom a verejnom živote, slobodu pohybu, svadby, žien do určitej miery a iných utlačovaných skupín.

Priniesla mier aspoň do Európy a do prvého sveta.

Prináša nám prvý krát v dejinách (znova?) jednotný jazyk a jednotnú kultúru.

Prináša nám seriály a filmy, o ktorých sa všetci môžeme rozprávať.

Prináša aspoň toľko pokoja, spokojnosti a aj šťastia, ktoré ľudia pred tristo rokmi nemohli mať.

Je toto všetko len jej zásluha alebo z veľkej miery? Nie, ale bez nej by sa nič z toho nestalo. Či je kuriér lásky alebo ničenia, odpoveď je oboje.

Rozporuplný obraz, obraz, ktorý sa zdá, že nepasuje, že nie je správny, to je obraz skutočnosti.

Už sto rokov jej nie je treba, keby chcela, mohla pripraviť cestu pre ďalší vývoj ľudstva, ale viniť jej osoby nemožno. Osoby buržoázie sú také ako sme my. Naše svety sú úplne odlišné. Nie je možné ich spojiť alebo obe súčasne pochopiť. Od narodenia až po smrť žijeme v úplne iných predstavách, podmienkach a činnostiach. Dejiny, bohužiaľ nie sú dejiny romantické, sú to dejiny tragické. Tak ako z nich raz vstala buržoázia, raz aj zanikne.

Buržov doteraz asi nikdy nenapadlo, že by ich život možno mohol byť lepší, keby neboli buržovia. Ak je pravda, že sú nešťastní, je to len obrovská irónia a demencia tohto systému.

Buržoázia sú len ľudia, ale vďaka nášmu systému sú bohovia. Nie je očividné, že to nemôže priniesť nič dlhodobo dobré?

Teraz najčítanejšie