Denník N

Byť učiteľom je tragédia

alebo to najzmysluplnejšie, čo človek v dnešnej dobe môže robiť.

Už vo svojom predchádzajúcom blogu “Učiteľská profesia je v kríze” som spomínal, že vďaka finančnej podpore Nadácie Tatra banky sa podarilo na našej Pedagogickej fakulte naštartovať projekt BeTeacher.

Zameraný je na prenos ukážok dobrej praxe. Chceme ukázať našim študentom, že v súčasnej praxi existujú zriaďovatelia, riaditelia a učitelia, ktorí svoju prácu milujú a hlavne sú odvážni učiť inak ako je zaužívané.

Na môj kurz Pedagogickej diagnostiky prišli o svojej práci porozprávať učitelia z praxe: Ondrej Struhár, Zuzka Burjanová z SZŠ FELIX; Martin Kríž, Zuzka Janeková, Zuzka Mikloš Fabrici, Kristínka Kertysová z CZŠ Narnia, Tomáš Horváth, Anna Symington-Maar z programu Teach for Slovakia a Peter Rybanský zo SZŠsMŠ Montessori.

Interakcia medzi týmito inovatívne mysliacimi praktikmi a študentmi bola kúzelná a hlavne dynamická.

Študenti obživli. Pochmúrne a vážne tváre sa menili na uvoľnené a usmiate, tešili sa zo vzájomného stretnutia. Boli pripravení spolupracovať, diskutovať, ale hlavne prejavovať svoje postoje a názory.

Tých čarovných aha-momentov bolo mnoho, ale tento jeden mi utkvel v pamäti najviac. Odohral sa hneď na prvej prednáške, ktorú viedli Ivan Juráš (zriaďovateľ) a Peter Rybanský (učiteľ) zo SZŠsMŠ Montessori.

Peter Rybanský učiteľ v treťom trojročí (trieda zložená zo siedmakov, ôsmakov a deviatakov) sa opýtal študentov: “Ako vnímate učiteľské povolanie vy budúci učitelia?”

Po niekoľkých sofistikovaných, nie celkom pozitívnych odpovediach, zaznel miestnosťou ťažký vzdych:

“Byť učiteľom je tragédia!”

Nebudem vás unavovať tým, čo bolo za týmto výrokom ukryté. Predpokladám, že to tušíte. Ako som to všetko počúval, začal som oveľa vážnejšie ako inokedy uvažovať nad tým aký zmysel toto celé má.

 Študenti Pedagogickej fakulty, vnímajú svoju budúcu profesiu ako niečo tragické.

Každý z nich sa stretal so svojimi učiteľmi každý deň od svojich 3 rokov, po dobu približne 20 rokov zo svojho života. Napriek tomu to čo študujú považujú za tragédiu.

V situácii, keď som blúdil v hmlách a temnote, Peter Rybanský do tohto marazmu a beznádeje vniesol svetlo.

“Opýtal som sa mojich kolegov na škole rovnakú otázku ako vás. Dostal som viacero pekných odpovedí a jedna vystihla to ako to mám aj ja.”

To čo povedal vnieslo do mojej mysle opäť svetlo a doširoka otvorilo oči.

“Čo iné, ako byť učiteľom má v dnešnej dobe zmysel. Je to to najzmysluplnejšie, čo môžem robiť!”

Presne som vedel o čom hovorí. Čo iné by malo mať zmysel v tak rýchlo meniacom sa svete, v ktorom sa mení usporiadanie rodín, hodnôt a vlastne všetko. Byť učiteľom znamená sprevádzať deti svetom chaosu, byť pre nich kotvou, ku ktorej sa môžu vracať. Veď deti sú naša budúcnosť. Do čoho iného má zmysel investovať čas, energiu a aj tie otravné peniaze ak nie do detí.

Ďakujem Nadácii Tatra banky, že podporila projekt BeTeacher a tým umožnila mne aj mojim študentom zažívať takéto veľmi dôležité momenty.

 

 

 

Teraz najčítanejšie