Denník N

Bytová schôdza v Bratislave

Opäť sme pri večnom spore, či chceme mať z Bratislavy 17 nezávislých dedín alebo jedno naozajstné mesto. Zatiaľ to vyzerá tak, že pokiaľ ide o majetok a peniaze, máme tu zásadne 17 mestských častí, keď však ide o zodpovednosť, tú už nesie mesto.

S bytovými schôdzami majú skúsenosti všetci majitelia bytov. Zlé jazyky vravia, že bytová schôdza je jasný argument proti priamej demokracii, pretože je problém zhodnúť sa na čomkoľvek.

Jeden dom, v ktorom je 17 rôznych bytov s rôznymi majiteľmi a ich rôznymi predstavami. Keď sa chceme dohodnúť na oprave zatekajúcej strechy, byty zo spodných poschodí sú zásadne proti, pretože ich sa to predsa netýka. Keď chceme zatepľovať, tak to byty, ktoré nie sú na okraji domov alebo majú chladnomilných majiteľov považujú za zbytočné. Byty pri vchode by radi obmedzili nočné vychádzanie, pretože v noci kvôli hlasnému zatváraniu brány nemôžu spať. Niektoré byty sú hlučné, lebo majú radi zábavu, inde zas majú malé deti, ktoré dupocú nad hlavami pokojnejším obyvateľom. Ďalší rád vypráža a pritom vetrá do spoločnej stúpačky. A na bytovej schôdzi sa často nevedia dohodnúť ani na najzákladnejších veciach: stále je problém s nedostatkom peňazí vo fonde opráv a nijako nie je možné zhodnúť sa, či má prioritu výťah, zateplenie domu alebo nová strecha.

Jedného dňa príde investor, ktorý chce urobiť na dome nadstavbu. Ako kompenzáciu ponúka veľmi slušný príspevok do fondu, z ktorého by sa dali zaplatiť aj strecha, aj zateplenie, výťah a možno aj nový elektrický vrátnik. Ale bytom sa to nepáči, lebo dva nechcú výťah, ďalšie štyri strechu a niektorí zas zatepľovať. A tak investorovi navrhnú, že peniaze netreba do fondu opráv, vraj si ich radšej rozdelia medzi sebou. A tak si ich teda rozdelia, každý si kúpi novú chladničku, alebo televízor – a na ďalšej schôdzi znovu veselo nadávajú správcovi, že nie je ani strecha, ani zateplenie, ani výťah.

Bratislava a jej správa je bytovej schôdzi veľmi podobná. Každá zo 17 mestských častí (“bytov”) má svoje požiadavky na “správcu” – mesto. Cesty, zeleň, kosenie, mestská polícia, osvetlenie, MHD. Mesto robí, čo sa dá, ale nie všetko je dokonalé, lebo rozpočet je len jeden a nedá sa nafukovať. A zrazu príde možnosť získať do rozpočtu peniaze od investorov navyše, z ktorých by sa časť požiadaviek mestských častí dala naplniť. Okamžite začne veľa “bytov” – mestských častí kričať, že jedni nepotrebujú cesty, iní zeleň, ďalší umelecké školy či lepšiu MHD a peniaze si radšej chcú nechať. Ak by peniaze z rozvojového poplatku skončili v mestských častiach, každá si kúpi ten svoj “televízor”, alebo “chladničku” a hneď ďalší deň sa začnú sťažovať, čo všetko ten zlý “správca” (mesto) zanedbáva.

A opäť sme pri večnom spore, či chceme mať z Bratislavy 17 nezávislých dedín (“bytov”) alebo jedno naozajstné mesto. Zatiaľ to vyzerá tak, že pokiaľ ide o majetok a peniaze, máme tu zásadne 17 mestských častí, keď však ide o zodpovednosť, tak tú už nesie mesto.

Ako primátor som presvedčený, že potrebujeme peniaze aj na strechu, aj na výťah, aj na čisté schodište. Myslím si, že rozvojový poplatok má patriť všetkým Bratislavčanom. Iste, menšia časť poplatku môže zostať aj na ten “televízor” či “chladničku” tam, kde sa rozvoj práve deje. Väčšia časť však má po správnosti byť vynaložená na správu a údržbu nášho spoločného domu: hlavného mesta Bratislava.

Teraz najčítanejšie

Ivo Nesrovnal

Narodil som sa v Bratislave 19. mája 1964. Bývali sme na Jelačičovej. Po ukončení gymnázia som chcel študovať históriu, lebo dejiny ma vždy priťahovali. Nakoniec som však išiel na právo. Vo vzdelávaní som pokračoval ďalej na univerzitách v USA, Nemecku a Francúzsku. Profesionálnu dráhu som začal v Akadémii vied a ako právnik som mal tú česť pracovať so skvelými ľuďmi v kancelárii prezidenta Václava Havla. Ako advokát som žil a pracoval v rôznych európskych krajinách. Trinásť rokov som spoluviedol pobočku renomovanej medzinárodnej advokátskej kancelárie Gleiss Lutz Rechtsanwälte pre Česko a Slovensko. Dlhšie som žil v Hamburgu, Štuttgarte, dobre poznám Viedeň, Mníchov, Zurich či Kodaň. Po návrate zo zahraničia som ostal z mnohých vecí v Bratislave nemilo prekvapený. Odstup od západnej Európy sa zväčšil, Bratislava strácala konkurencieschopnosť a vypadla z rebríčkov kvality života. V roku 2009 som preto vstúpil do komunálnej politiky a stal som sa poslancom mestského zastupiteľstva. Pochopil som, že keď chce človek meniť veci, mal by začať niečo robiť. Pre mesto sme spolu s kolegami, mestskými poslancami vykonali kus roboty. Snaha vyvrcholila v roku 2014 zvolením za primátora hlavného mesta SR Bratislava.