Čakal niečo výnimočné. No celý čas to mal všetko pred sebou.

Niektorí z nás sa aj oddychovať ponáhľajú. Stres pri zháňaní dovolenky, stres pri balení, stres pri jej trávení, už ani nehovoriac o odchode. Trpké scenáre našich uponáhľaných životov. Jednoducho sme si zvykli, že to má všetko tempo.

Ale s dovolenkou je to ako s milovaním. Skúste sa milovať v strese (pričom stres je niečo iné, ako nedostatok času:-).

Opačným dovolenkovým extrémom je nuda. Zíva obrovskou priepasťou, šíri sa priestorom ako ťažký vydýchaný vzduch a v človeku vytvára akúsi psychickú medzeru. Už žiadna z vecí sveta mu totiž odrazu nemá čo povedať. S tupou mlčanlivou tvárou sa na neho obracia i jeho vlastné vnútro. V nude sa stávame balvanom na ceste, ktorý prekáža i sám sebe, kameňom, ktorý stojí, kým s ním niekto nepohne.

Ale pot, krivé grimasy a lapanie po vzduchu nemusia súvisieť len so stresom. A chvíľkové sledovanie škvŕn na drevenom strope, hádanie, na čo sa najviac podobajú a aké zviera či scénu predstavujú, to zas nemusí byť nuda. To prvé môže byť dobrodružstvom, činorodosťou, vervou, to druhé zas pokojom, snívaním, alebo len takou nezáväznou privátnou zábavkou.

Na dovolenku som sa celý rok tešil ako na niečo neobyčajné. Že sa dostanem niekam, kam obvykle nemám možnosť ísť, že zažijem niečo nevšedné. Ešte ju mám iba týždeň, no zisťujem, že naozaj výnimočné je iba to, že sa mi neuveriteľne znásobil čas, a zrazu môžem plne vnímať to, čo som mal predtým vlastne stále pred sebou.

Ráno robím kakavko bez toho, že sa musím ponáhľať na siedmu. Hlavu k deťom nepriblížim len tak nakrátko, aby sa nepovedalo, ale všetky si ich pekne vystískam. Kávu pijem vonku. Pokojne sledujem miesenie oblakov a pohyby trávy. Chrobáčika pustím z prstov aj na predlaktie a neúnavne pozorujem prieskumné lety ôs.

A v prítomnosti detí sa predo mnou odvíjajú celé príbehy: „Oci, čo je pod posteľou?“ – „Oci, našiel som tam gumený cukrík!“ – „Oci, idem si ho umyť.“ – „Oci spadol mi do umývadla.“ – Chvíľkové mrnčanie. – Vrzgot stoličky, ktorá sa nemotorne a doslova nútene približuje do kúpeľne. – Napokon bezvetrie tichej spokojnosti.

„Oci, idem si do potoka umyť ruky.“ – „Oci, pozri, ako viem skákať cez skaly!“ – Čľup! – Plač a nárek (jeho). – Beh a smiech (môj:-) – Dole topánky, dole ponožky. – Umiestňovanie dieťaťa na plecia. – „Musím ťa vziať na koníka, nemáme tu náhradné…“ – napokon šibalské kvapky dažďa. – „Vidíš, sprcha nás aj tak neminula:-).“

Z lesa mám mimoriadny čuchový zážitok a premýšľam, aké by to bolo okúzľujúce, keby naozaj existoval aj lesový parfém:-) Usmievam sa. Celá scenéria, všetko to pozadie môjho života sa mení. Veciam, ktoré boli predtým dôležité, odrazu nevenujem ani chvíľku. A niekdajšie prísne zvyky sa nebadane vytrácajú. Napríklad taký obed. Už nemusí byť o dvanástej. Pokojne jeme o jednej, o druhej, alebo keď prídeme z túry – hoci aj o štvrtej. A aké krásne je chodiť občas bosý! Pri oddychu pod stromami kukať na hmyz, ktorému darmo prichádzam na meno. Z prehľadávania kliešťov urobiť večerný rituál, v ktorom sa spomína na naplnené zákutia dňa. Cítiť kožu tak trocha spálenú od slnka, ofúkanú vetrom, poštípanú neznámym vesmírnym stvorením, poliatu medom, lekvárom, limonádou, zmrzlinou, ponorenú do chladnej horskej vody, obmývanú dažďom, znepokojenú náhlym skokom ohnivej iskry…

Idem sa do toho všetkého ešte viac ponoriť. Vplynúť do času, ktorý možno plne venovať sebe a svojim blízkym. Všetkému výnimočnému, čo sa deje práve teraz okolo nás. Stačí len, že vo vábivom prítmí nad ránom vojdem do miestnosti, v ktorej všetci spia. Započúvam sa do toho preplneného ticha, občasného šušťania perín, prerývania dychov rôznych výšok a hĺbok, a stávam sa vrúcnym a požehnaným svedkom celej tej zdanlivej nehybnosti.

Prajem vám všetkým príjemnú dovolenku a krásne letné dni!

PS1: Mojim najkrajším zážitkom je zatiaľ smiech a úsmevy druhých ľudí.  Uvidíme, či ho vôbec niečo prekoná!

PS2: Vedeli ste, že z koreňa paprade sa dá urobiť prívesok – niečo ako zub – ktorý sa môže omotať okolo krku vláknami z jej stonky?

PS3: Ešte dojem broskyňu a potom už za sebou na ďalšie dva týždne nadobro zavriem dvere:-) Dovidenia (dočítania) potom!