Denník N

Čas na solidaritu s Izraelom

Nedávno uplynulo 10 rokov od šoku, ktorý sme ako krajina zažili z vraždy študenta Daniela Tupého. Bol surovo napadnutý a ubodaný k smrti. Od začiatku októbra zažíva Izrael takýchto šokov desiatky.

V stredu 28. októbra bol v centre Bratislavy príjemný večer. Za riekou Moravou mali štátny sviatok. Pre Čechov aj Slovákov bol spomienkou na vznik Československej republiky. Bol to začiatok jedného z tých najlepších období v našej histórii. Obdobie, kedy sa v tomto priestore začala rodiť občianska spoločnosť, suverénny občan. Štátne zriadenie, ktorého silnou stránkou bola T. G. Masarykom budovaná demokracia, sloboda vyjadrovania, sloboda náboženského vyznania a zvyšujúci sa štandard rešpektu voči národom, národnostiam, vrátane dobrých vzťahov so židovskou komunitou.

A práve v kontexte týchto hodnôt sme spolu so skupinou priateľov zo slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) zvolali verejné zhromaždenie na vyjadrenie solidarity s Izraelom. Ten totiž od začiatku októbra čelí vlne zákerných teroristických útokov palestínskych militantov. Útoky podlé a zbabelé, s nožom a od chrbta. Vyvolané bez akejkoľvek konkrétnej a podloženej príčiny. Ak neberieme do úvahy zjavnú lož o údajnom zámere Izraela zmeniť status quo na Chrámovej hore. Lož, ktorá mala podľa všetkého za úlohu dostať späť do pozornosti sveta palestínsko-izraelský konflikt, lebo v tieni vojny v Sýrii prestal byť zaujímavý.

Začalo sa to 1. októbra zavraždením dvoch dospelých ľudí, rodičov, pred zrakmi ich štyroch detí v oblasti Samárie (tzv. Západný breh Jordánu). Pokračovalo to zabitím dvoch nevinných Židov prechádzajúcich Jeruzalemom 3. októbra na záver šabatu. A desivé scény trvajú v rôznej intenzite a v rôznych častiach židovského štátu dodnes. Sprevádzané často smutnými kulisami oslavujúcich Palestíncov. Ich obeťami sú už aj cudzinci. Nedávno uplynulo 10 rokov od šoku, ktorý sme zažili z vraždy študenta Daniela Tupého. Bol ubodaný k smrti. Izrael zažíva takýchto šokov od októbra aj niekoľko za deň. Najnovšie sú terčami aj starenky a starci (pokojne medzi nimi môžu byť aj preživší holokaustu), ktorí nemajú šancu ujsť pred útokmi 20-ročných mládencov. Palestínska samospráva ich oslavuje ako hrdinov.

V druhej polovici októbra UNESCO (Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru) hlasovaním rozhodlo o moslimskom charaktere dokázateľne prvej židovskej nehnuteľnosti – jaskyne Machpela. Ide o hrobku Abraháma a Sáry, Izáka a Rebeky, Jákoba a Ley. S iniciatívou prišla skupina arabských štátov. Tie isté, ktoré schvaľujú „spravodlivý hnev“ Palestíncov s krvavými nožmi v rukách nad už spomínanou údajnou zmenou statusu Chrámovej hory. To nie je nič iné, ako znásilňovanie histórie. Miesto posledného odpočinku patriarchov je pritom detailne popísané v Starom zákone, ktorý je jedným z pilierov hodnôt slobodnej civilizácie a výhradne hebrejský pôvod miesta dokazujú aj iné historické pramene doby.

Áno, sú aj iné veci na Slovensku, či vo svete a nepochybne vážne, ktorým treba venovať pozornosť. A konflikt, ktorého centrom je Izrael, má viac odtieňov. No násilie na nevinných ľuďoch, kráčajúcich po chodníku alebo stojacich na zastávke, len preto, že sú Židia, je veľmi zlou predzvesťou. A preto by sme nemali, ako generácie pred nami, prepásť šancu k pozdvihnutiu svojho hlasu. Keď to nevedia povedať niektorí politici a neinformuje o tom pravdivo väčšina médií, tak sme považovali za dôležité povedať to nahlas my. Jasné nie hrubému násiliu v uliciach miest Izraela a klamstvu v jeho, ale aj v našej histórii. Na zemi je dosť miesta pre každý národ, etnikum, menšinu aj jednotlivca bez ohľadu na farbu pleti, vierovyznanie či názor. No ak niekto buduje svoju identitu na násilí a klamstve, sám sa vyraďuje z civilizovanej spoločnosti a nezaslúži si politickú korektnosť.

Vyhlásenie, za ktorým stojí takmer dvadsiatka mien lídrov menších cirkví a kresťanských organizácií na Slovensku, podpísali aj významné osobnosti slovenského verejného života. Okrem podpredsedu parlamentu J. Figeľa, predsedu zahraničného výboru NR SR F. Šebeja, poslancov A. Martvoňa, P. Osuského, či europoslankyne J. Žitňanskej aj M. Lasica, B. Turzonovová, A. Hryc, M. Vášáryová, M. Slovák, Z. Furková, E. Matejková, ale aj šéf týždenníka .týždeň Š. Hríb, bývalý minister zahraničia P. Demeš, psychiater a aktivista P. Hunčík, šéf Nadácie pre otvorenú spoličnosť J. Orlovský, či známy karikaturista M. Sliacky, spisovatelia A. Baláž, alebo Š. Kuzma, ale aj pedagóg a aktivista V. Crmoman.

Spoločným cieľom tejto občianskej iniciatívy nie je vyvolať hnev voči Palestínčanom ako ľuďom, ako komunite, ale vymedziť sa voči násiliu, teroru a zbabelým útokom nožom od chrbta na doslova bezbranných ľudí. Dobrou správou je, že sami Palestínci opatrne, ale predsa, naberajú odvahu a na sociálnych sieťach odsudzujú útoky aj rétoriku svojich vodcov. Ak aj vy chcete vyjadriť symbolickú solidaritu, je tu tá možnosť v elektronickej podobe. Vyhlásenie sformulované do podoby listu, adresovaného veľvyslancovi štátu Izrael na Slovensku Alexandrovi Ben-Zvimu, bude osobne odovzdané už v stredu 11. novembra. V prípade, že budeme registrovať pribúdajúci záujem, ponecháme možnosť podpisovať sa aj po tomto termíne.

 

???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ???????????????????????????????????? ????????????????????????????????????

 

 

Teraz najčítanejšie