Denník N

Červená alebo modrá?

Podobne ako Neo pred svojou životnou voľbou i ja som zaváhal akú si vybrať.

K bielej košeli sa hodí akákoľvek farba kravaty, záleží potom asi len na farbe obleku. Ale čo v prípade, ak s oblekom i so šatami manželky ladia tak trochu obe farby?

“Poď už!” ozvalo sa z predsiene. Nedočkavý hlas mi dával najavo, že už včera bolo neskoro. Takže hop alebo trop, zavrčalo mi hlavou. No i tak nie a nie sa rozhodnúť. Červená alebo modrá?

“Ak si nevieš rady, hoď si mincou” ozvalo sa. Tentokrát z kúpeľne. Zdanlivo banálna rada podaná vo vyššej tónine mi prišla ako ten najlepší nápad.

Takže. Padne hlava, vezmem si červenú. Padne znak, skrášli ma modrá. Vyhodil som mincu a v napätí čakajúc za výsledkom som tak trochu dúfal, že to bude modrá. A je to. Jednoeurovka sa rozhodla. Bude to červená. A vtedy mi to došlo. Hodím si radšej ešte raz. Červená sa mi nezdala až taká fajn, chcel som sa nejako dostať radšej k tej modrej. Bolo rozhodnuté.

„Ak sa nevieš rozhodnúť, hoď si mincou. Pretože v momente keď je minca vo vzduchu, mal by si mať jasno pre čo sa rozhodneš.“ Dočítal som sa, keď som hľadal informácie o tom či má minca naozaj silu rozhodnúť za nás. Inde ma zase presviedčali, že o správnom rozhodnutí ma ubezpečí aj pohľad na padnutú mincu. Vraj, keď máš pocit, že by si si hodili ešte raz, je viac než isté, že tvoje podvedomie sa už rozhodlo.

Nech je to ako chce, niečo na tom bude. Teda aspoň mne to pomohlo V podstate tu nejde o to nechať rozhodnúť náhodu. Cieľom je čo najviac sa  priblížiť k rozhodnutiu a potom pozorovať aký pocit v nás dané rozhodnutie vyvolá. Keď minca spadne na jednu zo strán, dostaví sa pocit konečného rozhodnutia. Buď sme s tým OK alebo nás prepadne smútok či sklamanie a vtedy vieme, že tá druhá voľba je správna.

„Miláčik vezmem si modrú!“ a už som sa snažil naviazať ten najkrajší uzol. „Vieš čo, tú modrú si mal minule, vezmi si radšej červenú, je výraznejšia a navyše i viacej sexi!“ dodala manželka.

Teraz najčítanejšie