Denník N

Cesta

Nemal v úmysle zízať…

Autobus sa pohol smerom na most, konečne opustil preplnené mestské ulice. Rišo sedel na jednom z dvojice sedadiel, únava mu padala na viečka, dnešná pracovná zmena bola namáhavá. Strhol sa v okamihu, keď mu poklesla hlava, preľakol sa, chvíľu mu trvalo, kým prišiel k sebe, premýšľal, aký je dnes deň a kde sa nachádza.

Pomaličky potláčal pretrvávajúcu únavu a kontroloval situáciu za oknom, cesta bola monotónna, všade hustá čierna tma. Keby sa aspoň kde tu, mihlo nejaké svetlo, ale ani áut v protismere nebolo veľa. Noviny, to je ono, jeho sused z vedľajšieho sedadla má nejaké rozložené, žiadny seriózny denník, skôr niečo bulvárne. Oči mu padli na sporo odetú dievčinu, v ruke zvierala čosi, čo sa ponášalo na bičík. Obrovské prsia majestátne vykúkali zo zvyšku akéhosi tielka a snažili sa upútať jeho pozornosť.

Nemal v úmysle zízať a už vôbec nie na túto krásavicu, ale vyzerá to presne naopak. Pousmial sa nad touto skutočnosťou, spomenul si na časy, keď mu z pohľadu na dievčatá horeli uši a ešte oveľa viac. Bol presne vo veku, keď chlapci začínajú objavovať opačné pohlavie a zaujíma ich všetko okolo dievčat. Otvorene to nepriznávajú, ale realita je taká. Stalo sa to v jeden decembrový deň, vonku bolo pochmúrno a tmavo, takmer ako dnes. Otec prišiel z práce neskoro a v taške si priniesol veľkú kopu papierov, mame oznámil, že bude pracovať do neskorej veci. Nenamietala, vedela, že je to nutné. Po večeri zasadol k práci, mladšia sestra už bola v posteli, mama popratala veci v kuchyni a zamierila do kúpeľne. Ani nevie ako, ale v jeho hlave sa zrodil nápad. Niekoľkokrát prešiel popri otcovi, vždy tak, aby mal možnosť ho vidieť. Keď si ho pohrúžený do práce ani raz nevšimol, rozhodol sa pre svoj plán. Tichými krokmi podišiel ku kúpeľni, oko prilepil ku kľúčovej dierke a pozeral dovnútra. Mal strach, srdce cítil asi aj v nohaviciach, vedel, že by nemal, keby ho tak videl otec. Zhlboka sa nadýchol a oko vrátil naspäť. Matka sedela vo vani, videl ju celkom pekne, najmä prsia, a tie bradavky, aj dýchať zabudol. Precitol až vtedy, keď pocítil ostrú bolesť, otec ho ťahal za ucho a vôbec ho nešetril.

Autobus zišiel z diaľnice, spozornel, konečne svetlá, cieľ cesty už má na dosah.

Teraz najčítanejšie

Darina Matichová

Obľúbili ste si moju tvorbu? Chceli by ste si prečítať viac nových kúskov? Na mojej osobnej webstránke http://darinamatichova.sk nájdete množstvo ďalších poviedok, niektoré aj v zvukovej podobe a nechýbajú ani informácie o mojich knižných počinoch.