Cesty do Gerulaty (3. časť – míľniky, votívne oltáre a náhrobné stély)

Na základe dopravného značenia dnes vieme, ktorým smerom sa vydať a koľko kilometrov máme do cieľa. Taktiež nájdeme popri cestách, napríklad na okrajoch obcí, rôzne kríže alebo božie muky, ktoré predstavujú drobnú sakrálnu architektúru.

Ani v Rímskej ríši tomu nebolo inak. Akurát smerovými tabuľami informujúcimi o vzdialenosti boli míľniky a namiesto kresťanských krížov tu boli votívne oltáre zasvätené rímskym božstvám. Ďalšia drobná architektúra sa nachádzala na pohrebiskách rozkladajúcich sa pozdĺž ciest. Tie ponúkali pocestným pohľad na jednoduché náhrobné stély, ale i honosnejšie hrobky s vysokým umeleckým stvárnením. Všetky uvedené prvky boli objavené aj v našej Gerulate.

Míľniky boli kamenné stĺpy s nápismi, ktoré udávali vzdialenosť v míľach od východiskového miesta (caput viae). Nultý míľnik (milliarium aureum) nazývaný tiež zlatý bol umiestnený za cisára Octaviana Augusta (cisár 27 pred n. l. – 14 n. l.) na Rímskom fóre v Ríme. Symbolicky označoval nielen stred Rímskej ríše, ale celého vtedajšieho sveta. Odtiaľ pochádza aj základ známeho výroku: „Všetky cesty vedú do Ríma.“ Okrem vzdialenosti mohli byť na míľniku ďalšie informácie, napríklad o tom, kto a kedy postavil či opravil cestu, na ktorej bol míľnik umiestnený.

V roku 2002 bol pri výskume rímskej stavby s podlahovým vykurovaním objavený sekundárne umiestnený rímsky míľnik. Stavba bola súčasťou bohatej časti civilnej osady (vicusu) ležiacej severozápadne od kastela Gerulata v polohe dnešnej Maďarskej a Irkutskej ulice v Bratislave-Rusovciach. Osada sa nachádzala pri ceste vedúcej do Carnunta, tzv. via Carnuntina.

Okrem technicky vyspelej stavby s podlahovým vykurovaním a s exteriérovými a interiérovými omietkami bola v polohe výskumu na Irkutskej ulici objavená nadzemná stavba z nepálených tehál a s interiérovými omietkami, podstavec pod pilier, kamenné múry ďalších stavieb, exteriérové úpravy terénu, sídliskové jamy a dva hroby.

Stavba s podlahovým vykurovaním bola postavená v poslednej tretine 3. storočia so skorým zánikom na prelome 3. a 4. storočia. V októbri 2002 bol nález vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Fragment míľnika objaveného v roku 2002  bol uložený v múre kúreniska stavby, v tzv. hypocauste. Jeho maximálne rozmery sú 63 cm na výšku a 50 x 44 cm na šírku a hrúbku. Zachovalo sa na ňom päť riadkov nápisu. V roku 2015 bol počas druhej etapy výskumu na NKP Dom s hypocaustom objavený ďalší fragment míľnika s výškou 27 cm, šírkou 40 cm a hrúbkou 24 cm. Zachované posledné písmená prvých štyroch riadkov na druhom fragmente umožnili presnejšie datovanie míľnika.

Míľnik dal postaviť cisár Trebonianus Gallus (cisár 251 – 253) a jeho syn Volusianus (cisár 251 – 253), ktorých mená sú na ňom uvedené. Na základe titulov a funkčných období cisárov uvedených na míľniku vieme, že bol postavený v roku 252. Kvôli poškodeniu nápisu nie je uvedená vzdialenosť na ňom jednoznačná. Dá sa prečítať v intervale medzi XXV až XXXIIII míľ z Carnunta. Podľa mapy Tabula Peutingeriana, o ktorej som písal v predchádzajúcom článku, je vzdialenosť medzi Carnuntom a Gerulatou XIIII míľ, ale v Itinerariu Antonini sa udáva až XXX míľ. Nejde o chybu, ale údaje z dvoch rôznych ciest. Kratšia cesta takmer kopírovala vzdušnú čiaru medzi tábormi Carnuntum (dnes Bad Deutsch-Altenburg a Petronell v Rakúsku) a Ad Flexum (dnes Mosonmagyaróvár v Maďarsku) s odbočkou do Gerulaty, kým dlhšia cesta viedla popri Dunaju k dnešnému Hainburgu. Na základe dochovaného nápisu a historických údajov je najpravdepodobnejšia vzdialenosť uvedená na míľniku XXX míľ, z čoho vyplýva jeho pôvodné umiestnenie pri dlhšej z uvedených trás, konkrétne pri gerulatskej ceste porte principalis sinistra, prípadne 1 až 2 míle na západ od nej.

Míľnik z Gerulaty nie je jediným míľnikom z Bratislavy. Už od 18. storočia je známy míľnik z čias cisára Alexandra Severa (cisár 222 – 235) objavený v Podunajských Biskupiciach. Problém tohto míľnika je v tom, že síce poznáme vzdialenosť na ňom udanú, ktorá je XVI míľ, ale nevieme miesto, od ktorého je táto vzdialenosť počítaná. Niektorí starší bádatelia dokonca uvažovali, že míľnik bol pôvodne aj umiestnený v oblasti Podunajských Biskupíc, avšak vychádzali z nesprávnej teórie, že Žitný ostrov, vrátane Podunajských  Biskupíc tvoril súčasť Rímskej ríše. V súčasnosti je táto hypotéza už prekonaná a miesto pôvodného umiestnenia míľnika nie je známe.

Oltárom a náhrobným pamiatkam, ktoré boli umiestňované aj pozdĺž ciest sa budem venovať len stručne, nakoľko som o nich písal už vo viacerých starších článkoch zameraných na Gerulatu. (napríklad tu, tu a tu)

Z Gerulaty je známych vyše dvadsať votívnych oltárov, prípadne ich fragmentov, ale iba jediný bol objavený v blízkosti miesta, kde pôvodne plnil svoju funkciu. Bolo to v roku 2014 pri výskume objavenej cesty, o ktorej som písal v prvej časti tohto cyklu. Spadnutý oltár bol nájdený v bočnom žľabe cesty. Pôvodne slúžil pocestným k vykonaniu prosby alebo malej obety pred cestou. Podľa dobre zachovaného nápisu bol zasvätený Jupiterovi Optimovi Maximovi, teda Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu. Tomuto najvyššiemu rímskemu božstvu bolo v Gerulate zasvätených najviac z nájdených oltárov.

Už v Zákone dvanástich tabúľ, ktorý bol spísaný v polovici 5. storočia pred n. l. bolo definované, kde je možné pochovávať: „Človeka mŕtveho v meste nepochovávaj, ani nespaľuj!“ Tento zákon platil aj pre Gerulatu, ktorej pohrebiská v širokom oblúku obkolesovali kastel s vicusom. Cintoríny sa zakladali väčšinou pozdĺž ciest vedúcich z miest a táborov. V súčasnosti je v Gerulate lokalizovaných až sedem pohrebísk označovaných rímskymi číslicami I až VII, pričom na pohrebiskách I a VI sa pochovávalo v dvoch rôznych časových obdobiach, a preto sú označované ako Ia, Ib a VIa, VIb. Najstaršie hroby pochádzajú z čias založenia tábora, teda z obdobia vlády cisára Domitiana (cisár 81 – 96) a tie najmladšie časovo kopírujú jeho zánik na konci 4. storočia. Zvláštnosťou sú zatiaľ nedoložené hroby zo strednej časti 3. storočia, napriek tomu, že do tohto obdobia datujeme viaceré kamenné pamiatky. Napríklad votívny oltár z čias vlády cisára Gordiana III. (cisár 238 – 244), ktorý dal postaviť stator I. aly Kananefátov, teda jednotky sídliacej v Gerulate. Spolu bolo v Gerulate preskúmaných vyše 450 hrobov z doby rímskej a známych je okolo 30 kamenných prvkov hrobovej architektúry. Bohužiaľ, všetky pochádzajú zo sekundárnej polohy a ani jeden prvok nebol nájdený v mieste pohrebiska.

Z Gerulaty sa dochovali jednoduchšie náhrobné stély, ako aj fragmenty zo zložitejších hrobových celkov. Tie mohli byť ohraničené hrobovou ohradou a vo vzniknutom priestore sa rozprestierala hrobová záhrada s kvetmi, ovocnými stromami prípadne s viničom. Odbavovali sa tu sviatky mŕtvych a stretávali príbuzní pochovaného. Za súčasť takejto väčšej hrobovej architektúry sa považujú kamenné platne s vyobrazením Attida, ktorému som venoval viac priestoru v článku o rímskych božstvách z Gerulaty.

Nasledujúci a zatiaľ posledný diel seriálu venovaný rímskym cestám budem venovať Jantárovej ceste, ktorá zasiahla aj do našej histórie.

Poznámka:
Pri názve série som sa inšpiroval publikáciou Cesta do Gerulaty od Ladislava Snopka z roku 1988. Zároveň si uvedomujem, že celý obsah seriálu Cesty do Gerulaty nie je vždy možné plnohodnotne spojiť s Gerulatou, napriek tomuto nedostatku som sa rozhodol názov ponechať.

Použitá literatúra:

FRECER, Robert. 2012. Rímske lampy z pohrebísk Gerulaty. Diplomová práca. Praha : Ústav pro klasickou archeologii, Filozofická fakulta, Univerzita Karlova v Praze, 2012.

HOŠEK, Radislav – MAREK, Václav. 1990. Řím Marka Aurelia. Praha : Mladá fronta, 1990. 280 s. ISBN 80-204-0083-4, 80-204-0147-4.

KENDRALA, Daniel. 2015. Antická Gerulata odhaľuje nové svedectvá. Najvýznamnejšie objavy SAHI v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 35 – 41.

KOLNÍK, Titus. 1980. Novšie archeologické nálezy k pobytu Rimanov na Slovensku. In Laugaricio. Zborník historických štúdií k 1800. výročiu rímskeho nápisu v Trenčíne. Košice : Východoslovenské vydavateľstvo, 1980. s. 37 – 72.

KOLNÍK, Titus. 2012. Problém rímskych stavieb a germánskeho osídlenia v centre dnešného mesta. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 240 – 243.

KOLNÍK, Titus – KREKOVIČ, Eduard – SNOPKO, Ladislav – GERŽOVÁ, Jana – FERUS, Viktor – HEČKOVÁ, Janka. 1993. Doba rímska. In ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana a kolektív: Najstaršie dejiny Bratislavy. Bratislava : Vydavateľstvo ELÁN, 1993. ISBN 80-85331-07-1, s. 210 – 274.

KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2011. Rímsky míľnik z Gerulaty. In Slovenská archeológia. ISSN 1335-0102, 2011, roč. 59, č. 2, s. 311 – 318.

KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – MATHÉDESZ, Ľudovít. 2017. Milestone of Trebonianus Gallus and his son found in Gerulata. Míľnik Treboniana Galla a jeho syna z Gerulaty. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 97 – 101.

PETRÁŇ, Zdeněk – FRIDRICHOVSKÝ, Jiří. 2008. Encyklopedie římských císařů a císařoven z pohledu jejich mincí. Praha : Nakladatelství Libri, 2008, dotlač 2014. 365 s. ISBN 978-80-7277-267-4.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2011. Gerulata. O cestách, pošte, míľniku a mape Tabula Peutingeriana. In Zborník Múzea mesta Bratislavy. ISBN 978-80-969864-6-0, 2011, roč. 23, s. 9 – 18.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Rusovce: Rímsky vojenský tábor kastel Gerulata. Komárno : Vydavateľstvo KT spol. s.r.o., 2015. 16 s. ISBN 978-80-8056-710-1.

SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – JEZNÁ, Jitka – KOZUBOVÁ, Anita. 2005. Rímske kamenné pamiatky Gerulata. Bratislava/Nitra : Mestské múzeum v Bratislave/Archeologický ústav SAV, 2005. 72 s. ISBN 80-88709-78-4.

Zdroje obrázkov:

Stavba s podlahovým vykurovaním:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2015. Kastel Gerulata. Rímsky vojenský tábor v Rusovciach. In Historická revue. ISSN 1335-6550, 2015, roč. 26, č. 6, s. 29 – 34.

Fragmenty míľnika Carnuntum – Gerulata objavené v roku 2002 a 2015:
KOVÁCS, Péter – SCHMIDTOVÁ, Jaroslava – MATHÉDESZ, Ľudovít. 2017. Milestone of Trebonianus Gallus and his son found in Gerulata. Míľnik Treboniana Galla a jeho syna z Gerulaty. In HARMADYOVÁ, Katarína (zostavila): Devín Veroniky Plachej. Zborník k životnému jubileu PhDr. V. Plachej. Bratislava : Múzeum mesta Bratislavy, 2017. ISBN 978-80-89636-21-1, s. 97 – 101.

Oltár s votívnym nápisom zasvätený Jupiterovi Najlepšiemu a Najvyššiemu nájdený v žľabe rímskej cesty, Bratislava-Rusovce (Gerulata):
3D fotogrametria: archív SAHI

Kamenné dosky hrobovej architektúry s reliéfnym vyobrazením Attida + pravdepodobný vzhľad hrobovej architektúry:
SCHMIDTOVÁ, Jaroslava. 2012. Rusovce: rímsky vojenský kastel Gerulata a jeho zázemie. In ŠEDIVÝ, Juraj – ŠTEFANOVIČOVÁ, Tatiana (zostavovatelia): Dejiny Bratislavy 1: Brezalauspurc – na križovatke kultúr. Od počiatku do prelomu 12. a 13. storočia. Bratislava : Slovart, 2012. ISBN 978-80-556-0330-8, s. 256 – 271.