Denník N

Chantal, Ingrid a Marlon

Započúvajte sa do Marlona Branda, nechajte oči na Ingrid Bergman a priblížte sa Chantal Akerman. Tri dokumenty pre cinefilov.

Z pomedzi mnohých zajímavých dokumentov, ktoré vyšli minulý rok, stoja určite za spomenutie tri filmy o ikonách kinematografie. Nechajte sa inšpirovať.

 

I Don’t Belong Anywhere: The Cinema of Chantal Akerman (BEL 2015, 67 min.)
Belgická režisérka Chantal Akerman ukončila svoj život v Októbri minulého roka samovraždou vo veku 65 rokov. Marianne Lambert natočila väčšinu svojho dokumentu I don’t Belong Anywhere (Nikam nepatrím) v roku 2014, keď Akerman pracovala na svojom, teraz už poslednom film No Home Movie.

Ukazuje Akerman a jej filmy ako Jeanne Deilman, prevratný a feministický film, aj to ako odmietala aby sa jej filmy cielene hrali napr. na gay alebo židovských filmových festivaloch. Definovala sa ako filmárka a nemala potrebu škatuľkovať svoju tvorbu pre špecifický okruh ľudí. Akerman sa vo filme vyznáva, že si uvedomila , že jej mama, ktorá prežila holokaust, bola dušou a srdcom jej filmov.
Lambertovej film je o Akerman ako nomádovi, ukazuje jej začiatky v New Yorku kde pracovala aj v gay porno kine. Film ponúka rozhovory z NY, Tel Avivu, Bruselu, Paríža a množstvo záberov z Akermanovej filmov. Svoj pohľad a poctu ponúka aj Gus Van Sant, ktorý priznáva inšpiráciu jej filmami pri tvorbe uvádzajúc ako príklad jeho film Last Days. I don’t Belong Anywhere je zručne natočeným prienikom do Akermanovej života a poctou pre osobu, ktorá sa podieľala na definovaní Európskej kinematografie a ovplyvnila navždy film a jeho tvorcov. Po tom ako jej mama zomrela taktiež minulý rok, si uvedomila, že už tu neostal nikto. Chantal Akerman vám máva na rozlúčku…

 

Listen to me Marlon (GB 2015, 95 min)
Britský režisér Stevan Riley prináša osobitý dokument „Počúvaj ma Marlon“. Film pozostáva z útržkov viac ako 200 hodín Brandových osobných audio kaziet, ktoré si roky nahrával. Riley využíva množstvo audio rozhovorov a Brandov hlas v spojení s kvantom doteraz nevidených fotografií a záberov. Ponúka filozofický, doposiaľ hádam najosobnejší možný pohľad do vnútra tohto charizmatického hereckého majstra. Dokumentom sa miestami prihovára aj cyber 3d model Brandovej tváre, ktorý dal dokopy sám Brando v 80-tych rokoch a pridáva filmu akýsi mystický chlad. Film pripomína problematické vyrastanie na stredozápade , matkin alkoholizmus a násilnického otca aj Brandov azyl na Tahity. Dokument priam oslavuje Brandovu fyzickú krásu v začiatkoch jeho kariéry až po bod kde môžeme vidieť Branda ako zlomeného neatraktívneho muža bojujúceho samého so sebou a tragédiami v rodine.

 

Ingrid Bergman – In Her Own Words (SWE, 2015, 114 min.)
U Branda to boli audionahrávky u Bergman to sú denníky. Práve tie režisérka Stig Björkman vo svojom filme o očarujúcej švédskej hereckej hviezde využíva. Titul Ingrid Bergman – In Her Own Words (prekl. Ingrid Bergman, vlastnými slovami) je  teda doslovný. Björkman má za sebou dokumenty o Larsovi Von Trierovi aj Ingmarovi Bergmanovi. Ingrid Bergman si až posadnuto viedla zápisníky, diáre a takisto filmovala čo sa dalo. Množstvo video materiálu, ktoré je použité vo filme je priam šialené.

K filmu nahovorili režisérku Bergmanovej dcéry Pia a Isabelle a tie nám spolu rozprávajú o mame, ktorá často nebola na blízku. Film sa venuje jej súkromiu, tomu ako opustila manžela počas práce s Robertom Rossellinim, s ktorým mala neskôr dve dcéry a syna. Úryvky z jej denníkov sú nahovorené v prvej osobe dnes už oskarovou herečkou Aliciou Vikander, ktorej hlas funguje priam magicky.

Teraz najčítanejšie