„Charta“ 2015 – paškvil červených Quislingov

Skúsme sa teda pozrieť kto stojí za iniciatívou hnutia, ktoré tvrdí, že je „za mier, proti militarizmu, fašizmu a vojne“ a nesie názov „Charta 2015“.

Na úvodnej stránke iniciatívy je ako sekretár uvedený Mgr. Peter Nišponský (tu), ktorý sa predstavuje ako vodohospodár a technológ. O čom skromne mlčí je skutočnosť, že donedávna bol podpredsedom ÚV KSS a zastupujúcim predsedom MO KSS Košice (tu a tu) a podľa ÚPN bol od r. 1973 do r. 1989 dôstojníkom ŠtB (tu) kde to dotiahol až na náčelníka odboru.

Kariérny eštebák Nišponský (tu) je pravidelným účastníkom a rečníkom na rôznych pochybných zhromaždeniach. Napríklad 17. novembra 2010, spolu s jemu podobnými, rušil odhaľovanie pamätnej tabule na budove, v ktorej v r. 1989 sídlilo košické OF a VPN (tu 45–47 sek. na videu), 10.3.2015 vystúpil v Košiciach (tu) , nechýbal 26.3. v Bratislave (tu a tu), ani 4. apríla na Slavíne (tu, tu a tu). Niečo o jeho názoroch na Lenina či prezidenta Andreja Kisku sa dozvieme z týchto ukážok (tu, tu a tu). Konečne niet sa čomu diviť, lebo Nišponský je členom tajnej FB skupiny „Vladimír Putin – náš prezident“ (tu). Charakteristika podplukovníka KGB, ktorú prezentuje táto skupina, naozaj stojí za to (tu).

Ako hovorca je uvedený MUDr. Andrej Janco (tu), lekár a prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov (tu). Na stránke Lekar.sk (tu), môžeme nájsť aj takéto prekvapujúce hodnotenie bojovníka proti kapitálu: „ja mám s pánom doktorom zlú skúsenosť-tam u neho ide len o biznis-ešte som ani nemala určenú presnú diagnózu a už si pýtal odo mňa vtedy ešte v korunách 3000 korún za nejaký kurz či seminár pre diabetikov do ktorého ma doslova nútil a bol aj dosť nepríjemný v komunikácii-odišla so od neho s plačom a ihneď som si našla iného diabetológa. A málo kedy ho tam zastihnete aj keď ste objednaná“ Inak pán doktor zdieľa na svojej Facebookovej stránke aj ozajstné perly antivaxerského suterénu (tu) a má pozoruhodné názory na homosexualitu a práva menšín (tu).
S prihliadnutím na to čo sa objavuje na jeho profile, kde nechýba výzva k počúvanie Slobodného vysielača (tu) či článok zo Zem & Vek (tu), sa človek nevdojak zamyslí, či v prípade ak tento človek naozaj reprezentuje úroveň slovenských lekárov – špecialistov, nebude predsa len istejšie piť Savo, ako odporúčajú poslucháči a čitatelia zmienených konšpiračných médií.

Pán doktor síce zdôrazňuje: „nikdy som nebol komunista, ani v ŠtB“, ale pravidelne publikuje na stránke KSS (tu a tu) a o Nišponskm tvrdí „V živote som nespolupracoval s tak disciplinovaným a charakterným človekom, ako je Peter Nišponský“. Demokraciu vníma ako politický a mocenský systém, ktorého určujúcou vlastnosťou je schopnosť zabezpečiť voľný vstup a pôsobenie veľkokapitálu v spoločnosti a s chuťou si na túto tému zapolitizuje (tu). Pri príležitosti 25. výročia 17. novembra 1989 predniesol ako prezident Slovenskej lekárskej únie špecialistov v Košiciach prejav v ktorom tvrdil, že jediným výsledkom Novembra je „oligarchizmus“ (tu). Na slobodu slova, spolčovania, zhromažďovania a slobodného šírenia myšlienok, ktorú on a jemu podobní radi využívajú, a o ktorej sme v časoch za ktorými smútia ani nechyrovali, akosi pozabudol.

Po mediálnej kritike nedôstojného správania prevažnej časti účastníkov pietneho aktu na Slavíne voči prezidentovi Andrejovi Kiskovi si MUDr. Janco zahromžil na adresu „istého mikroplátku“ (tu) a svoje stanovisko zverejnil aj vo Facebookovej skupine „Vladimír Putin – náš prezident“ (tu), ktorej členom je rovnako ako bývalý eštebák Nišponský. Ten si akciu samozrejme pochvaľoval (tu).

Druhým hovorcom je bývalý československý komunistický diplomat Mgr. Štefan Kalina (tu a tu), syn držiteľa Radu práce (tu). Obdivovateľ Lenina (tu), strategických spojenectiev (tu), slávnej Červenej armády (tu a tu), hrdinských gest hodných veľkých štátnikov (tu) a člen tajnej Facebookovej skupiny „Vladimír Putin – náš prezident“. Podobne ako jeho súdruhovia má svoj názor na dnešnú dobu, jej problémy a nášho prezidenta (tu a tu).

Predsedom prípravného výboru a signatárom Charty 2015 je Ivan Krajčirik z Handlovej, absolvent Vysokej školy politickej v Prahe a bývalý okresný komunistický funkcionár, ktorý o sebe tvrdí, že je „certifikovaný lektor čínskej medicíny, lektor, politológ, filozof, psychológ, bývalý ponežnorevolučný tajomník OV KSS zvolený 9.12.1989, po úteku dovtedajších „tajomníkov“ z funkcií…“ Jeho súčasná realita je viac ako prozaická. Po aktivitách v obskúrnom podnikaní (tu a tu) mu zostali namiesto zisku dlhy a jeho reálny vplyv najlepšie ilustruje táto fotografia početných „Handlovských chartistov“ (tu). Súdruh Krajčirik obdivuje Gromyka, Chňoupka a Lavrova (tu), z nášho prezidenta mu „je na zvracanie“ (tu), vytešuje sa „…vypískal som Kisku…z celých pľúc…a tlieskal som Ficovi a Lavrovovi…“ (tu), November 1989 považuje za zlo (tu), rád by mal takúto platobnú kartu (tu) a na staré dobré časy spomína takto „…prežili sme krásne detstvo, mladosť…iba posledných 25 rokov stojí za hovno!“ (tu).

Členkou prípravného výboru a signatárkou je aj MUDr. Alena Jancová, manželka pána hovorcu (tu). Na fotografii pri pamätníku s kladivami a kosákmi. Mimochodom, práve za poškodenie týchto symbolov zločineckého režimu bol stíhaný nemenovaný Košičan.

Ďalším signatárom je Sýrčan žijúci na Slovensku Jalal Sulejman, podpredseda KSS (tu), ktorý sa často vyskytuje na pomerne neobvyklých miestach a v zaujímavej spoločnosti (tu, tu, tu, tu a tu). Súdruh Sulejman je samozrejme tiež členom skupiny „Vladimír Putin – náš prezident“.

Z ostatných signatárov (tu) uveďme Karola Fajnora, bývalého poslanca za KSS, dôchodcu Slavomíra Guráňa (tu, tu a tu), colníka Juraja Motolíka (tu a tu), bývalého policajta Milana Fafráka (tu, tu, tu, tu a tu), Pavla Szentivanyiho, antisemitu (tu) a človiečika so špeciálnymi záľubami (tu a tu), Petra Puškára, predsedu strany Právo a spravodlivosť (tu a tu), absolventa vojenskej školy Alojza Bogrica, ktorý si vo svojom apartnom klobúčiku pravidelne chodí „brať späť svoju krajinu“ a člena tzv. Občianskeho tribunálu Ing. Igora Jurečku (tu a tu).

Na záver nezaškodí pripomenúť, že režim za ktorým smútia naši červení Quislingovia mal vo svojom embléme okrem portrétov svojich ideologických, či práve aktuálnych vodcov, ľúbivých hesiel, červenej hviezdy, pracovných nástrojov aj krv a slzy svojich občanov. Na svojom konte má množstvo zmanipulovaných politických procesov v ktorých bolo vynesených a následne vykonaných okolo 200 rozsudkov smrti (tu, tu, tu a tu). V komunistických žalároch, pracovných táboroch či uránových baniach zomrelo na následky mučenia, zlého zaobchádzania či chorôb ďalších niekoľko stoviek nevinných ľudí.  Zhruba 250 000 občanov si z politických dôvodov odsedelo rôzne dlhé tresty. Do pracovných táborov bolo bez súdu odvlečených približne 40 000 ľudí (tu a tu). Okolo 60 000 mladých mužov vykonávalo vojenskú službu pre „nespoľahlivosť“ v pracovných práporoch PTP (tu). Okolo 400 tzv. „narušiteľov“ bolo zastrelených na štátnych hraniciach obohnaných ostnatým drôtom (tu, tu, tu, tu a tu).

Totalitný režim zlikvidoval rehoľné spoločenstvá, obmedzoval a do väzenia zatváral duchovných, systematicky potláčal cirkvi a prenasledoval veriacich (tu a tu). Ľudia boli neraz prenasledovaní nielen za vlastné politické či náboženské presvedčenie, ale aj za názory svojich blízkych či priateľov. Desaťtisíce mladých ľudí nemohli študovať, vykonávať povolanie či zastávať pracovnú funkciu, pre ktorú mali potrebnú kvalifikáciu a predpoklady z čisto politických dôvodov. Existovala cenzúra a zakázaní autori aj umelci, ktorí nemohli publikovať, verejne vystupovať či vystavovať a ich mená sa nesmeli objaviť v tlači (tu). Hriechom boli dlhšie vlasy aj hudba pochádzajúca zo „skazeného“ západu (tu, tu, tu a tu).

Napriek tomu, že tieto skutočnosti sú už dnes všeobecne známe, mnohí za bývalým režimom smútia ako za blízkym príbuzným a omieľajú mantry o tom ako bolo vtedy fajn. Domnievam sa, že čas verných sluhov a obdivovateľov červenej totality skončil a väčšina národa si pamätá aké blaho nám štyri desaťročia rokov vlády komunistov prinieslo a netúži po ich návrate.

A keďže sa zraky našich Quislingov upierajú na východ, odkiaľ bol konečne tento režim k nám importovaný, dovoľujem si im pripomenúť, že sme nezabudli ani na okupáciu našej vlasti v roku 1968.

Na jej priame, či nepriame obete, na ktoré sme do roku 1989 nemohli verejne spomínať.

Ani na to, že už v roku 1968 väčšina občanov správne vnímala to na čí pokyn a odkiaľ prišla okupačná armáda a jasne vyjadrila svoj názor.

Pamätáme si ako komunisti „so Sovietskym zväzom na večné časy“ bojovali nekonečným zbrojením za svetový mier a ako ich predstavy o mieri vyzerali. Ich dedič z košiara zločineckej KGB nám to v súčasnosti názorne predvádza na Ukrajine. A preto hovoríme nie jeho „zeleným mužíčkom“ aj jeho ochotným tunajším červeným aj hnedým tajtrlíkom.

Fotografie: zdroj internet