Denník N

Chcem veriť, že Ľuba Lesná sa len mýli

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Myslel som, že novinárska práca spočíva v tom, že novinár si vypočuje obidve strany, aby si urobil názor. V tomto prípade to neplatí.

Chcem hneď na začiatku povedať, že som si prácu pani Lesnej vždy vážil. V prípade jej blogu s názvom „Zita Furková: Nevzdám boj o spravodlivosť“ sa však zjavne mýli. Samozrejme, pokiaľ nejde o úmyselné klamstvo. Tomu však odmietam veriť.

Pani Zita Furková nie je v žiadnom spore so mnou. Je to nezmysel. Spor je medzi Múzeom SNP  a firmou N&V Design. Ja v spore vystupujem výhradne ako štatutár Múzea SNP. Pani Furková nemôže byť ani v spore s Múzeom SNP pretože nie je právnym nástupcom v manželovej firme, ktorú po jeho skone prevzala ich dcéra. Ako štatutár Múzea SNP som povinný obhajovať záujmy tejto inštitúcie a štátu. Ako mám podľa pani Lesnej napomáhať, aby sa prípad rýchlejšie uzavrel? Prvostupňový súd už raz rozhodol v prospech Múzea SNP a odvolala sa firma N&V Design. Na spomínanú dlžobu neexistuje žiadny relevantný podklad a preto nemôžem nič vyrovnať. Postupujem v zmysle odporúčaní odboru kontroly Ministerstva kultúry SR, ktoré som po svojom nástupe do funkcie riaditeľa požiadal o kontrolu, pretože nebolo jasné, či má organizácia voči zhotoviteľovi expozície nejaké záväzky, alebo nie. Výsledky kontroly boli jasné – nemá. Preto neexistovala iná cesta ako súdny spor. Ak chcela firma N&V Design uplatňovať svoj nárok na zaplatenie, mala by mať na to právny podklad. Len ten ma oprávni ako štatutára štátnej organizácie zaplatiť. Inak to nie je možné. Správam sa zodpovedne k peniazom daňových poplatníkov. A to je chyba?

Z vecnej roviny do osobnej

V ďalšej časti svojho blogu sa však pani Lesná už nevenuje sporu, ale mojej osobe. A to je pre mňa nepochopiteľné. Alebo išlo práve o to? Vyčíta mi môj vstup do komunistickej strany po novembri 1989. Ja som svoje dôvody už vysvetlil a stojím si za nimi. https://stanislavmicev.blog.sme.sk/c/453471/moja-kariera-v-ksc-a-stb.html

Objektívne a s nadhľadom som situáciu vyhodnotil. Všimla si dokonca, že na podklade mojej facebookovej stránky sa objavila fotografia z Holandska. Podotknem len, bolo to pred ohlásením môjho záujmu o kandidatúru na post predsedu BBSK.  Aj k tomuto som sa už vyjadril. Povedal som, že je to moja chyba, lebo som si neskontroloval agentúrny výstup. Agentúra už pre mňa nepracuje. Bodaj by to bola posledná chyba, ktorá sa mi v kampani stala. Ale všetko sa hodí…

Pani Lesnú však vôbec nezaujímajú názory ostatných, ktorí v kauze Múzeum SNP – firma N&V Design boli zainteresovaní. Je zjavné prečo tomu tak je. Výpovede pána Tótha a pani Baranovej  jej sedia do obrazu, ktorý chce o mne vytvoriť. Je to tak, ako by som ja písal dejiny Slovenského štátu a čítal by som len vyjadrenia jeho ľudáckych predstaviteľov. Takto sa však dejiny nepíšu, a tak ako to robí pani Lesná ani nevznikajú objektívne reportáže. Pani Lesná má v Múzeu SNP otvorené dvere, aby sa porozprávala aj s inými zainteresovanými osobami a utvorila si objektívny názor. Zjavne to však nechce urobiť. Pozval som ju na pokračovanie kauzy na Okresnom súde v Banskej Bystrici 17.7. 2017. Som naozaj zvedavý, či si príde vypočuť aj názory ďalších aktérov a samozrejme či rovnako aktívne napíše ďalší blog. Pozývam na toto pojednávanie aj verejnosť, aby si mohla vytvoriť názor.

Inventarizácia 20.6. 2006 sa nekonala na základe môjho rozhodnutia, ale rozhodnutia odboru kontroly Ministerstva kultúry SR. Podľa zákona inventarizáciu môžu vykonávať len zamestnanci štátnej organizácie a jej zriaďovateľa. Pripustenie súkromnej firmy k inventarizácii je zjavné porušenie zákona, čo však asi nevadí. Všetky zápisnice existujú a má ich k dispozícii súd. Nedošlo teda k žiadnym zmenám a pani Lesná v tomto prípade vedome klame.

 

Novinár by si mal vypočuť obidve strany

 

Pán Tóth, ktorý je hlavnou oporou tvrdení pani Lesnej bol v čase vzniku sporu zástupcom riaditeľa Múzea SNP a celá kauza vznikla v tom čase. Mal ju zo svojej pozície riešiť v danom čase a nie ju prenášať na mňa. Ostatní účastníci tejto kauzy to vidia úplne inak ako to interpretoval pán Tóth. Po zverejnení týchto tvrdení v týždenníku Plus 7 dní

http://plus7dni.pluska.sk/Ludia/Herecka-Zita-Furkova-vedie-nekonecny-sudny-spor-s-Muzeom-SNP.-Jej-zosnulemu-manzelovi-dlhuje-statisice-eur

sa mi sami prihlásili, že chcú ísť vypovedať. Nepracujú už väčšinou v Múzeu SNP a preto ich nemôžem „zastrašovať“. Myslel som, že novinárska práca spočíva v tom, že novinár si vypočuje obidve strany, aby si urobil názor. V tomto prípade to neplatí. Pani Lesnej stačia výpovede dvoch ľudí. A ostatní? Načo. Pravda je však úplne inde.
Pani Furková vyhlásila o pánovi Veselom: „Raz sa vrátil domov a povedal, že to je neskutočné. Dozvedel sa, že dvaja pracovníci Múzea vyhlásili, že nebudú v rámci dlhu nič riešiť, lebo veď Milan má rakovinu čreva a aj tak zomrie. Viem, že manžela to vtedy veľmi psychicky položilo.“ Nuž toto nemienim komentovať. Je to nezmysel. Dištancujem sa od tohto tvrdenia a bol by som rád, keby sa našiel človek, ktorý túto informáciu povedal pánovi Veselému.

 

Čo urobil zástupca štatutára? Nič.

 

Popis ako vznikol dlh v zásade sedí a práve preto je na mieste otázka: Prečo pán Tóth, ktorý tvrdí, že dlh je reálny, nič neurobil, aby bol vyrovnaný. Mal na to, z pozície zástupcu štatutára, všetky právomoci. To je zjavné diletantstvo v riadiacej práci. Vtedajší riaditeľ Ján Stanislav dosiaľ tvrdí, že žiadny dlh tu nebol. Tak mal konať zástupca, ktorý dlh uznával. Čo urobil? Nič. Situácia sa naťahovalo rok a pol. Od augusta 2004 do konca marca 2006, keď došlo k zmene vedenia. Nastúpil som ja. V priebehu veľmi krátkeho času som vyrovnal po rokovaniach na Ministerstve kultúry SR viac ako 3 milióny korún nespochybniteľného dodatku č.3 k Zmluve. Prečo to neurobil pán Tóth a prečo rok a pol nekonal?

 

Pani Lesná uvádza: „Keďže ale spomínaní pracovníci Múzea, ktorí boli svedkami toho, ako sa dlh vytvoril, odmietli túto verziu, hrubý nátlak voči nim pokračoval.“  Prízvukujem ešte raz to, čo je možné vidieť v Súdnom spise. Postupoval som na základe kontrolných zistení odboru kontroly Ministerstva kultúry SR. Ako inak som mohol konať? Pani Baranová o svojom neskoršom odchode z Múzea na pojednávaní uviedla (citujem priamo zo Zápisnice z pojednávania): Na dotaz právneho zástupcu žalovaného, aby svedkyňa opätovne uviedla, čo bolo dôvodom odchodu z Múzea SNP Banská Bystrica, svedkyňa udáva: Keďže som mala spory s pánom H…, nakoľko mal za to, že zastávam firmu žalobcu, pričom som vydržala do roku 2008 a potom som odišla za lepším miestom a mám za to, že som sa už kompletne vyjadrila k veciam, ktoré sú mi známe.“  Nuž kde je tu čo i len slovo o mobbingu spomínanom pani Lesnou, alebo o mojej osobe? Účel však svedčí prostriedky.

 

Nechcem sa tu vracať k niektorým tvrdeniam o zásahoch do expozície. Na tomto mieste však musím povedať, že sme vymenili svietidlá vo vitrínach. Vraj je to porušenie autorského práva. Nuž namontovať teplé svetlá do sklenených vitrín nie je práve to najlepšie riešenie. Vymenili sme ich za studené. Zabránilo sa tým poškodzovaniu zbierkových predmetov. Nainštalovali sme v prvej skulptúre pri kine výstavu o vysielaní Banskobystrického rozhlasu v roku 1968. Tiež sme vraj porušili autorské práva. Nuž neviem.

 

Predlžovanie sporu nie je v našom záujme

 

Súdny spor v žiadnom prípade nenaťahujem a nijako neviem ovplyvniť jeho dĺžku. Myslím, že som sa vyjadril dostatočne jasne. Právna argumentácia sa preniesla do morálneho nátlaku. S pani Furkovou prišla pani Lesná a s ňou aj redaktor z Plus 7 dní. Z písomných výpovedí pána Tótha a pani Baranovej si dopredu utvorili názor a len si ho potrebovali potvrdiť a takto aj boli kladené otázky. Úbohý a prenasledovaný pán Tóth a despotický riaditeľ – teda ja. Nuž holý nezmysel. Autorita pani Lesnej sa prejavila. Na chodbe súdu som jej povedal, že je zaujatá, čo aj priznala. Ak to poprie tak sa tomu nebudem diviť. A prečo je zaujatá? Plus 7 dní dáva odpoveď aj na túto otázku http://plus7dni.pluska.sk/Domov/Tvrde-obvinenie-voci-kandidatovi-na-banskobystrickeho-zupana-Ukradol-vraj-material-znamej-novinarke

Tvrdenia v tomto článku sú úplný nezmysel. Pani Lesná to vie. Materiál kúpilo Múzeum SNP ako archívny od producentskej spoločnosti Mirafilm s.r.o. Číslo zmluvy 3/2016 je kedykoľvek k nahliadnutiu. Pani Trizmová, majiteľka agentúry, mi opätovne potvrdila, že je majiteľkou autorských práv. Pomsta je však sladká, aj keď si myslím, že poškodzovanie môjho dobrého mena v týchto dvoch kauzách už nie je omylom, ale zámerom. Pod číslom 121/2012 je v Múzeu SNP evidovaná zmluva na realizáciu filmu „Sonnenfeld“. Zhotoviteľom filmu bola pani Ľuba Lesná. Prispeli sme jej nemalou sumou. Film sa nezrealizoval. Našťastie tiež máme archívne materiály. To je pre nás dôležité. Podobne to bolo aj s materiálmi k filmu o prvom transporte. Niekoľko rokov pani Lesnú ich osud nezaujímal. Keď sme ich využili vo filme zrazu tu bol „problém“. Pre mňa jasne účelový.
Záver blogu pani Lesnej odcitujem, lebo si myslím, že toto je najdôležitejšie čo chcela povedať: „A Stanislav Mičev? Ten dokázal, že zďaleka nie je zárukou toho, že by ako župan vniesol do Banskobystrického kraja viac demokracie, ako sám o sebe deklaruje. Práve naopak, dokázal, že je zárukou len jedného jediného, že on sám je veľkou hrozbou pre demokraciu a demokratické princípy.“

 

Je mi ľúto, ale z tohto konštatovania je celkom zrejmé, že pani Lesnej nejde o spor a ani o pani Furkovú, ale o mňa. Ak niekto postupuje v medziach zákona, zohľadňuje stanoviská zriaďovateľa a bráni majetok štátu tak podľa všetkého postupuje nedemokraticky. Mal som o pani Lesnej vysokú mienku. Nezmením ju ani teraz. V tomto prípade však jednoznačne stúpila vedľa. Je neobjektívna a zaujatá. To by sa novinárke jej formátu nemalo stať. Pritom sa stačilo opýtať kolegov novinárov, ktorí ma roky poznajú, bývalých aj súčasných zamestnancov Múzea SNP. To by však dopadlo inak než si to Ľuba Lesná naplánovala.

Mám len jednu otázku. Kto má záujem o moju diskreditáciu a komu to pomáha? Zelený mužík sídliaci v budove na Námestí SNP v Banskej Bystrici si po prečítaní blogu škodoradostne mädlí ruky. Na škodu nám všetkým.

Teraz najčítanejšie

Stano Mičev

Vyštudoval som Pedagogickú fakultu v Banskej Bystrici aprobáciu slovenský jazyk - história. Pracoval som v Múzeu SNP, ako živnostník, na Ministerstve kultúry SR a teraz ako GR Múzea SNP. Ako historik sa venujem 2. svetovej vojne. Rozhodol som sa kandidovať na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.