Je naozaj také ľahké skaziť nevinného?
Kniha určená mladému čitateľovi je veľmi aktuálna, obzvlášť keď aj na Slovensku zaznamenávame vzostup extrémistických nálad u mladých ľudí.
Človek je bytosť, ktorá je schopná vnímať nielen prospešnosť, ale aj pravdu. Jedine človek dokáže rozpoznávať dobro a zlo, a zároveň medzi nimi voliť. Iba človek je schopný niesť zodpovednosť za svoju voľbu, no zároveň jedine on zo všetkých pozemských tvorov, túto výnimočnú schopnosť ľahko stráca.
Príčiny sú rôzne, vnútorné i vonkajšie. Stáva sa to však najmä vtedy, keď stratí kontrolu nad svojou slobodou, či už osobnou, ale aj názorovou a úsudkovou. Myslím si, že história a žiaľ aj súčasnosť, poskytuje dosť takýchto príkladov. V pozadí mnohých týchto zlyhaní bola (často stále je) aj propaganda.
Propaganda, ktorá odmieta byť vedecká a racionálna. Ktorá z klamstiev robí pravdu, zameriava sa na city a najnižšie pudy. Propaganda slúžiaca iba vlastnej pravde a vyrábajúca si nepriateľov, ktorí potom nesú vinu za všetky problémy ovládanej masy. Takou propagandou bola aj tá nacistická, ktorá je ústredným motívom románu Chlapec na vrchole hory.
Kniha je síce určená najmä mladým čitateľom, ale práve vďaka názornému príbehu môže zaujať aj mnohých tých dospelých čitateľov, ktorí sa s otázkami etiky a aj dejinami radi zoznamujú prostredníctvom beletristického deja.
Autorom knihy je John Boyne – írsky spisovateľ, ktorého najznámejším románom je Chlapec v pásikavom pyžame. Boyne si už druhýkrát zvolil veľmi neľahkú tému, ktorou je druhá svetová vojna očami dieťaťa, pričom v tomto prípade je najvypuklejšou podtémou práve konflikt slobodnej vôle a propagandy.
Úvod prvej časti je pritom celkom idylický. Píše sa rok 1936, je teda 18 rokov po prvej svetovej vojne. Sedemročný Pierrot žije v Paríži v zmiešanom manželstve Nemca a Francúzky. Hoci jeho otec, etnický Nemec vo veľkej vojne nepadol, Pierrotova francúzska matka postupne pochopí, že tá hrozná vojna ho dodatočne pomaly zabíja, čím zároveň chradne aj mladá rodina.
Otec totižto trpel na duši. Spomienky na vojnu ho doháňali k nepríčetnosti a alkoholu. Hnev si vybíjal na manželke a zo zúfalstva ho oslobodila až nešťastná smrť. Tej však neunikne ani jeho manželka, a tak Pierrot zostal úplne sám.
Najskôr sa ho ujala židovská suseda s maloletým nepočujúcim synom Anšelom. Chlapci sú dobrí kamaráti, ale keďže sa postavenie Židov tesne pred druhou svetovou vojnou aj v Paríži výrazne zhoršovalo, adoptívna matka uvážila, že by sa Pierrota mal ujať radšej sirotinec.
Sedemročné dieťa to samozrejme pociťovalo ako prejav nelásky, hoci z hľadiska ľudského, to bola skôr jeho záchrana. Neskôr o chlapca prejavila záujem otcova sestra, teta Beatrix, pracujúca ako gazdiná v dome pána, raziaceho heslo: Práca oslobodzuje!
Pierrotovým novým domovom sa stal Berghof a jeho novým domácim sám Adolf Hitler. Malému chlapcovi je tetou odporúčané, aby v duchu zostal Pierrotom, ale na vrchole hory a najmä v prítomnosti pána a jeho partnerky, sa musí volať Pieter. Ďalšia rada znie: spomínať na Paríž a židovského kamaráta, je úplne nevhodné.
Román sa tak postupne dostáva do druhej časti, ktorú vymedzujú roky 1937 – 1941. Pierrot je často v blízkosti Hitlera, v ktorom čoraz častejšie hľadá otca. Je účastníkom mnohých rozhovorov, zoznamuje sa s názormi vodcu, ktorému sa chce stále viac podobať.
V blízkosti Hitlera sa do popredia predierajú jeho horšie charakterové vlastnosti a jeho temnejšie „ja“ sa úplne prebudí, keď mu führer daruje uniformu Hitlerjugend. V militaristickom odeve prestáva byť rozkošným chlapcom, stáva sa jedným z nich, mladým nacistom. Malý tyran koná zlé skutky, veriac, že to robí pre vyššie dobro.
Jeho prerod bol tragický. Pierrot mal priamu aj nepriamu zodpovednosť za niekoľko životov z jeho najbližšieho okolia. Keďže bol svedkom mnohých historických rozhovorov a okamihov odohrávajúcich sa v kancelárii Adolfa Hitlera, neunikli mu ani informácie týkajúce sa holokaustu a genocídy európskych národov.
Možno Boynov príbeh s detským hrdinom v popredí pôsobí priveľmi hyperbolicky, detstvo však podľa mňa symbolizuje naivitu a je zároveň metaforou na každé iracionálne ľudské očarenie diktátormi a ideológiami. Na pozadí príbehu autor poskytuje množstvo otázok na zamyslenie sa o dobre, zle, tajomstvách, zrade, morálnej zodpovednosti a aj odpustení.
Ak by sme sa nad otázkou dobra a zla mali zamyslieť zoširoka, filozoficky, tak schopnosť zhrešiť prináleží jedine človeku. Jedine človek môže klesnúť, stratiť seba samého, ale zároveň jedine človek sa môže navrátiť a nájsť samého seba, vykúpiť sa vlastným úsilím, možno aj bez akejkoľvek milosti zo strany vyššej transcendentnej bytosti.
Aj to je hlavný odkaz tejto útlej knihy. V tretej časti (1942 – 1945) totižto hľadá Pierrot odpustenie. Je na ceste od neschopnosti niesť zodpovednosť za svoje skutky, argumentujúc, že bol iba dieťaťom, ktoré nič nevedelo a nechápalo, až po uznanie viny, uvedomujúc si, že nahováranie si, že o ničom nevedel, by bolo vlastne jeho najhorším zločinom.
Kniha určená mladému čitateľovi je tak veľmi aktuálna, obzvlášť keď aj na Slovensku zaznamenávame vzostup extrémistických nálad u mladých ľudí. Netajím sa presvedčením, že tzv. krásna literatúra má silu robiť človeka lepším. Chlapec na vrchole hory môže patriť do tejto kategórie, chce to však len dva zásadné kroky, a to: čítať a hlavne začať už v detskom veku.
John Boyne: Chlapec na vrchole hory, Vydavateľstvo: Slovart, 2016, Preklad: Alena Redlingerová
ilustračný obrázok – zdroj. https://de.wikipedia.org/wiki/Berghof_(Obersalzberg)