Denník N

Chlapec na vrchole hory. Kniha o vymývaní mozgov pre deti.

Pre dospelého čitateľa, ktorý sa už stretol s príbehmi z druhej svetovej, to bude ľahké čítanie, pretože niečo podobné určite videl alebo držal v rukách. Ale knihu Chlapec na vrchole hory by som v prvom rade dala do rúk mladším tínedžerom, pokojne od 9, ideálne od 12 rokov. Je to síce príbeh, ktorý sa stal počas vojny, ale neobsahuje žiadne drastické scény. Jeho hlavnou ideou nie je smrť, ale vymývanie mozgu mladého človeka.

V tejto recenzii prezradím kúsok deja, čo by mohli niektorí jej čitatelia považovať za spojler. Robím to preto, aby som pomohla rodičom sa rozhodnúť, či je táto kniha vhodná pre ich deti. Jej téma je aktuálna a je písaná tak, aby mladému človeku pomohla pochopiť historické súvislosti s tým, čo sa aktuálne deje vo svete.

Na to, aby sa kniha tínedžerom dobre čítala, musia poznať aspoň základ – čo bola druhá svetová, o čo v nej išlo, kto bol Hitler, akú úlohu mala Eva Braunová, prečo sa stavali pracovné tábory, kde a čo bolo Orlie hniezdo, v knihe nazývané Obersalzberg. Táto látka sa preberá až na konci ZŠ, preto mladším treba čo – to vysvetliť. Možno nie všetko, kniha otvára viacero tém, z ktorých po dočítaní budú zrejme ďalšie dôležité rozhovory, na ktoré by si každý rodič mal nájsť čas. Zaujímavou osobnosťou, hodnou samoštúdia, ktorá sa v deji objaví, je napr. aj vojvoda z Winsdoru s manželkou Wallis Simpsnovou. Ich lovestory je vcelku známa – kráľ Eduard VIII. sa takmer po roku vládnutia vzdal trónu, pretože miloval dvakrát rozvedenú američanku Wallis a na rozdiel od vládnutia, jej lásky sa vzdať nevedel. Kým pre toto gesto sa ich príbeh často spomína ako ukážka sily pravých citov, už menej sa hovorí o tom, že vojvoda mal veľmi blízko k nacistickým myšlienkam a kto vie, čo by sa v Európe bolo stalo, ak by ostal na tróne a spojil sa s Hitlerom.

Dej knihy Chlapec na vrchole hory sleduje život Pierrota narodeného v Paríži francúzskej matke a nemeckému otcovi. Po prvej svetovej vojne ostalo nielen medzi národmi, ale aj medzi manželmi množstvo tém tabu. Mama v istej chvíli povie vetu, ktorá akoby vystihla celú časť týchto európskych dejín: “Lebo tak sa to robí u nás doma. Odstrkujeme od seba ľudí, ktorých máme radi, nerozprávame sa o dôležitých veciach a nedovolíme, aby nám niekto pomohol.”

Pierrot vstúpi do deja ako sedemročný a väčšina udalostí sa odohrá, kým dosiahne 12 rokov. V poslednej časti ho sledujeme až do úplnej dospelosti, tam je už ale dej značne skratkovitý.

Vyrastá v domove akoby na dvoch samostatných ostrovoch, ktoré tvoria mama, starostlivá a milujúca žena a otec, hrdý Nemec s traumou z bojov nedávnej vojny, ktoré ho ničia. Pierrot síce napätie medzi rodičmi vníma, ale inak žije obyčajným chlapčenským životom zvedavého Parížana spolu s najlepším kamarátom, nepočujúcim Anšelom a svojim psom D’Artagnanom. V tomto období Pierrot presne vie, kým je. Vie to, aj keď mu postupne umrú rodičia. Čaká, že sa ho ujme Anšelova matka, ale tá pre neho vybaví pobyt v sirotinci ďaleko od Paríža. Pierrot tomu nerozumie a v danej chvíli ani neexistuje spôsob, ako malému chlapcovi vysvetliť, prečo je pre neho nebezpečné, aby si ho adoptovala Židovská rodina. Ani pre mladého čitateľa, ktorý sa s hlbším ponorom do obdobia druhej svetovej vojny ešte nestretol, nebude jednoduché okamžite si spojiť všetky súvislosti. Autor ho ale trpezlivo privedie k pochopeniu vďaka zrozumiteľne napísaným dialógom.

Zlom v Pierrotovom živote nastane, keď si ho adoptuje teta Beatrix, sestra jeho zosnulého otca, s ktorou sa nikdy nevidel. Pracuje ako gazdiná v Hitlerovom útočisku, horskej chate na Obersalzbergu, dobre známom Orlom hniezde. Aby bol pre neho pobyt bezpečný, musí sa Pierrot veľmi rýchlo naučiť nové pravidlá: poslúchať, nezavadzať, pomáhať, neodvrávať a začať používať nové meno – Pieter.

To, aká premena sa s Pierrotom udeje, sleduje čitateľ so zadržaným dychom až do konca knihy. Hitler si jeho prítomnosť v chate natoľko obľúbi, že mu venuje prekvapivo veľa času. Dáva mu čítať knihy zo svojej knižnice, dovolí mu neohlásene klopať na dvere pracovne a vojsť, rozpráva sa s ním, podmaňuje si ho. Vediac, že potrebuje mužský vzor, mu na spoločných stretnutiach podsúva dojem, že mu on, samotný führer, môže nahradiť otca. Jemný Pierrot vnútri chlapca sa scvrkáva a na povrch sa derie dravý Pieter. Počas rokov strávených na Obersalzbergu chlapec pod vplyvom Hitlera násilne potláča svoje spomienky. Vymazáva z pamäte detstvo strávené s Anšelom, ktorý mu bol ako brat, mali spolu tajné posunky, ktorým rozumeli len oni dvaja, rozprával mu príbehy, ktoré Anšel tak rád zapisoval a po Pierrotovom odchode dokonca Anšel prijal aj jeho D´Artagnana, aby pes neskončil na ulici. Pieter sa hnevá, že to zažil, hnevá sa, že svoju dôveru venoval Židovi. Nahrádza slovo priateľ inými slovami, aby sa utvrdil vo svojej pravde, ktorá ho pomaly izoluje do bubliny, v ktorej nebude viac schopný rozoznávať realitu od fanatizmu. Veriac nacizmu, ako svojmu novému náboženstvu, sa časom neostýcha konať zákerne, kruto, vypočítavo. Sme svedkami úplného vymytia mozgu chlapcovi, o ktorom sme ešte pred chvíľou boli presvedčení, že vie, čo je správne, že má súcit, empatiu, že rozozná úprimnú lásku od vypočítavej pretvárky. Do posledného momentu sa nám chce veriť, že Pierrot, ktorý kdesi z hĺbky naťahuje k Pieterovi prosebné ruky, dostane ešte šancu. Tá ale neprichádza. Kontrolu nad všetkým má Pieter, ktorý je ako jeho učiteľ – bez zmilovania, s pokriveným pohľadom na lásku a vzťahy k ľuďom, ktorí sa o neho starajú.

Chlapec na vrchole hory v sebe spája: neobyčajný príbeh obyčajného chlapca, pohľad do úplného centra, v ktorom sa tvorili dejiny minulého storočia, reálne historické osobnosti s ich často zvláštnymi ľudskými povahami, pozorovanie postupnej premeny dobrého človeka na jeho temnú podobu. Autor John Boyne v texte Pierrotove myšlienky, ani Pieterove skutky nesúdi. Nepíše o nich tak, aby bolo okamžite jasné, či robí alebo nerobí niečo dobre. Neukazuje prstom ani nepoučuje čitateľa, že jeho postavy to mali predsa urobiť inak, že si mali myslieť niečo iné, že sa mali zachovať hrdinskejšie. Jednak to za nich s odstupom urobili samotné dejiny a jednak čitateľ sám dospeje k poznaniu, prečo sa veci stali tak, ako sa stali. Postavy v knihe nekonajú tak, ako by si to daná chvíľa vyžadovala. Ich činy sú nedokonalo ľudské so všetkým, čo si pod tým dokážete predstaviť.

V tejto knihe ale nejde len o spoznávanie dejín z pohľadu blízkeho deťom. Je v nej prítomná aj láska Pietera k spolužiačke, ktorá ho odmieta, je v nej prítomné to tiché a pozvoľné menenie postojov ľudí k ľuďom, ktorých ešte nedávno mali radi a teraz, pre nejakú ideu, ktorej uverili, ich zavrhujú. Je v nej zrozumiteľne predostrené to, čo sa už niekoľkokrát v európskych dejinách stalo a mnohí cítia, že sa to možno deje opäť. To hádzanie viny na iných, kruté konanie posvätené vierou, že na to existuje akési vyššie právo, zrada najbližších v najhoršej možnej podobe s fatálnymi dôsledkami. A pocit zodpovednosti? Aj ten sa v knihe objaví a pripraví čitateľovi veľmi zaujímavé vyvrcholenie deja.

Írsky spisovateľ John Boyne (45) napísal viacero kníh pre dospelých, ale venuje sa aj príbehom pre tínedžerov, z ktorých mu zatiaľ najväčšiu slávu priniesol Chlapec v pásikavom pyžame, podľa ktorého bol v roku 2008 nakrútený film a rovnako ako Chlapec na vrchole hory sa jeho dej odohráva počas druhej svetovej vojny. Všetkých 5 jeho diel pre kategóriu young adult (mladí dospelí) bolo preložených do slovenčiny.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Slovart. Foto obálky: Slovart

Viac z mojej tvorby a recenzií si môžete prečítať tu.

 

Teraz najčítanejšie