Denník N

Chránime Slovensko: Ako sa Smer posledné štyri roky staral o národnú bezpečnosť

Premiér na sobotnej tlačovke po útokoch v Paríži. Foto - TASR
Premiér na sobotnej tlačovke po útokoch v Paríži. Foto – TASR

Na to, koľko Smer rozpráva o ochrane Slovenska, urobil v tejto oblasti pramálo.

Predseda vlády dnes zvolal dramatickú tlačovú konferenciu pred rokovaním Bezpečnostnej rady SR. Informoval na nej, v súlade s komunikačnou líniou strany „Chránime Slovensko“, že národná bezpečnosť je prioritou vlády. Ako človek, čo sa téme štandardne mimo pozornosti politikov venuje dlhšie, by som sa aj potešil, keby som nevedel, ako pramálo v tejto oblasti táto vláda od roku 2012 reálne urobila. Starať sa o bezpečnosť neznamená robiť tlačovky v čiernej košeli, biť sa do pŕs a byť proti utečenom, ale robiť reálne kroky.

To, že niekto je proti utečencom, neznamená, že vie automaticky dobre spravovať bezpečnostný sektor. Rovnako sa pro-utečenecký postoj nevylučuje s chuťou po dobre fungujúcich bezpečnostných inštitúciách, čo normálne a efektívne pracujú na bezpečnosti krajiny. Ja som teda určite ten druhý prípad a bez ohľadu na moje „slniečkárstvo“ som viackrát zaplakal nad tým, čo sa v tejto oblasti posledné roky dialo. Ono to, čo nasleduje, je vlastne oveľa väčšie ohrozenie našej bezpečnosti, než utečenci a treba s tým niečo robiť.

Spravodajské služby

Po útokoch na Charlie Hebdo minister vnútra Robert Kaliňák vyhlásil, že udalosť definitívne potvrdila, že potrebujeme nový zákon o tajných službách. Vec, ktorú mal v programovom vyhlásení, nakoniec do konca nedotiahol a do NR SR po komplikovanom pripomienkovaní (dosť zlého návrhu) zákon neposlal. Zákon mal nanovo definovať rolu tajných služieb, spôsob strategického riadenia, právomoci v kontexte nových technológií a moderný dohľad. Asi to tak nebolo dôležité.

Vojenské spravodajstvo sa doteraz nezbavilo podozrení, že jeho operatívne prostriedky boli čerpané na výstavbu súkromných chalúp. Ľudia, ktorí nato upozorňovali, boli tyranizovaní, podozriví si spokojne v štruktúrach rastú ďalej.

Väčšie zdesenie nikdy nevyvolalo ani nevinné priznanie ministra vnútra, že naša krajina nedisponovala technológiou schopnou odpočúvať aj elektronickú dátovú komunikáciu. Nie je celkom zrejmé, či sa mu ju podarilo spojazdniť dodnes.

Roky bez koncepcie

Jedným z veľkých problémov bezpečnostného sektoru je to, že sa veci, drahé veci, robia bez nejakej koncepcie toho, načo to treba a ako to urobiť čo najlepšie. Tento jav sa len posilnil zmenou správania Ruska voči svojmu okoliu a rozvojom technológii. Všetky krajiny v našom okolí postupne pozmenili svoje strategické dokumenty a snažia sa prispôsobiť novej situácii, my dumáme. Najnovšie výzvy ako kybernetickú bezpečnosť začíname riešiť až teraz, od podlahy.

Ministerstvo obrany, ktoré by mohlo byť motorom tohto procesu, prežíva celkom veľký únik kádrov, cirkuláciu na riadiacich pozíciách a je v otvorenom konflikte s temer s celou nezávislou bezpečnostnou komunitou mimo rezort. Vzhľadom na počet ľudí, čo sa tomuto venujú v krajine, je to nesmierna strata talentu.

Málo peňazí a kontroverzné akvizície

Podfinancovaný bezpečnostný sektor naozaj potrebuje modernizovať. Problém je, že takmer každý väčší nákup skončil kontroverziou (napr. neslávne obstarávanie Spartanov). Zároveň visia otázniky aj nad tými menšími (vysoké marže na balistické okuliare). Aj keby problémom neboli len podozrenia z klientelizmu, tak stále trpíme nekoncepčnosťou vinou bodov vyššie. Treba nám vrtuľníky či modernejšie spravodajské vybavenie, nik veľmi netuší.

No a bezpečnosť je pre nás taká priorita, že záväzky, ktoré dávame spojencom, aby sme ako celok vedeli efektívne fungovať, neplníme. 2% HDP na obranu dávať nechceme a skôr bojujeme s polovičnou hranicou, napriek sľubom, že to začneme brať vážne. A keď už sme pri tej V4 v efektívnejšej spolupráci s ostatnými štátmi z tohto zoskupenia, práve v mene lepšej, kvalitnejšej ochrany SR sa nám nepodarilo za posledné roky nič hmatateľné, napriek veľkému potenciálu v oblasti vzdelávania, letectva či akvizícií.

U policajtov pokoj a pohoda

Médiami sa bez väčšej pozornosti prehnala aj informácia o nehode pašeráckeho vrtuľníka minulý týždeň. Po zaregistrovaní preletu ho polícia nebola schopná dva dni vypátrať – pre hmlu. Ani ochrana našej východnej hranice teda nie je dokonalá.

Nezabúdajme ani na apatický postoj slovenskej polície v zásade pri akejkoľvek väčšej kauze, kde sme nevideli žiadne zásadné posuny vo vyšetrovaniach. Blízky vzťah politiky a vedenia policajného zboru však bude asi pokračovať aj v budúcnosti.

Vlastne je to taký dvojitý fail tých, čo tu 4 roky mohli veci meniť k lepšiemu a podobne ako v kope iných sektorov urobili pramálo, čo teraz zakrývajú politickým marketingom a silnými rečami.

Teraz najčítanejšie