Denník N

Chudobné regióny sú náchylnejšie voliť extrémistov

Je možné, že vyššia podpora ĽSNS v chudobnejších okresoch odráža aj vyšší podiel rómskeho obyvateľstva v nich.

Podpora extrémistických a populistických strán na Slovensku má nezanedbateľné ekonomické príčiny. Nespôsobuje ich absolútny pokles životnej úrovne, lebo opak je pravdou, ale skôr pretrvávajúce či len slabo sa zmenšujúce regionálne rozdiely a vnímaná chudoba.

Odkázanosť od centrálnej vlády vnímajú obyvatelia menej vyspelých regiónov citlivejšie, pretože od nej vo vyššej miere ako ostatní čerpajú sociálne dávky, sľubujú si od nej zníženie miestnej nadpriemernej nezamestnanosti, vytváranie pracovných lokálnych miest, aby nemuseli cestovať za prácou do zahraničia. 

V krajoch, kde získali extrémistické strany v roku 2016 najvyššiu podporu, je zároveň prevažne aj vyššia chudoba. Ak špeciálne zaostríme na stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), potom z prvej päťky krajov s najvyššou podporou ĽSNS patria štyri zároveň aj medzi najviac ohrozené chudobou: Banskobystrický, Žilinský, Prešovský a Košický samosprávny kraj. V prípade Trenčianskeho kraja, ktorý patrí medzi tri najmenej chudobou ohrozené kraje na Slovensku, podpora ĽSNS s veľkou pravdepodobnosťou súvisí s tradičným historickým príklonom k nacionalistickým a populistickým stranám.

V prípade krajov s vyšším podielom maďarského obyvateľstva (napríklad Nitriansky a Košický) je potenciálny zisk ĽSNS menší vzhľadom na to, že voliči maďarskej národnosti majú sklon voliť podľa etnického kľúča. Potvrdzuje to Exit poll agentúry Focus z marca 2016, podľa ktorého volilo strany SMK a Most-Híd až 83,1 % voličov maďarskej národnosti, kým stranu ĽSNS volilo len 1,4 % voličov maďarskej národnosti.

Tabuľka: Kraje zoradené zostupne podľa volebného výsledku ĽSNS a miery chudoby

1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8.
Kraje zoradené podľa volebného zisku ĽSNS BB ZA PO TN KE TT NR BA
Kraje zoradené podľa miery chudoby BB PO KE ZA NR TN TT BA

Zdroj: Štatistický úrad SR. Poznámka: Používame oficiálne skratky pre označenie samosprávnych krajov: Banská Bystrica (BB), Bratislava (BA), Nitra (NR), Košice (KE), Prešov (PO), Trenčín (TN), Trnava (TT), Žilina (ZA).

Nezamestnanosťou, nedostatočnou ponukou miestnych voľných pracovných miest a nútenou migráciou za zamestnaním do zahraničia najviac trpí Banskobystrický, Prešovský a Žilinský kraj, teda opäť kraje s najvyššou podporou ĽSNS. Posledných päť rokov navyše rastie hlavne v týchto krajoch podiel pracovníkov nachádzajúcich si prácu v zahraničí, čo svedčí o pretrvávaní regionálnych rozdielov.

Ukazovatele rastu príjmov za posledné desaťročie naznačujú, že regióny dobiehajú najvyspelejšie juhozápadné Slovensko, no sčasti iba za cenu migrovania za prácou.

Podobne ako pri krajoch, aj pri okresoch existuje súvislosť medzi podporou ĽSNS a ekonomickou zaostalosťou (korelačný koeficient[1] 0,36 pri indexe chudoby a -0,46 pri priemernej mzde). Napríklad z 10 okresov s najvyššou podporou ĽSNS majú 4 najvyšší index chudoby a 3 majú druhý najvyšší index. Z 20 okresov s najvyššou podporou ĽSNS má 6 najvyšší index chudoby a 6 druhý najvyšší.

Graf: Vzťah medzi podporou ĽSNS a priemernou mzdou v okresoch SR

Zdroj: Štatistický úrad SR

Z analýzy vyplýva aj vysoká súvislosť medzi mierou chudoby a podielom rómskeho obyvateľstva (korelačný koeficient 0,78 pri indexe chudoby a 0,84 pri miere nezamestnanosti). Je preto možné, že vyššia podpora ĽSNS v chudobnejších okresoch odráža aj vyšší podiel rómskeho obyvateľstva v nich.

Medzi rómskymi obyvateľmi, najmä v odľahlých enklávach, je vysoká nezamestnanosť a odkázanosť na sociálne dávky, čo môže poburovať voličov ĽSNS, ktorá často používa protirómsku rétoriku. Preto je zaujímavé sledovať, či práve v oblastiach s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva mala väčšiu podporu. Analýza ukazuje len miernu súvislosť (korelačný koeficient 0,22), vo viacerých okresoch s vyšším podielom rómskeho obyvateľstva však dosiahla ĽSNS nadpriemerné výsledky. Napríklad z 10 okresov s najvyššou podporu ĽSNS je 7 s podielom rómskej populácie vyšším ako 5 % a 5 s podielom vyšším ako 10 %. A to napriek tomu, že rómski voliči pravdepodobne hlasovali za iné strany ako ĽSNS.

Tabuľka: Korelácie medzi podporou ĽSNS, ukazovateľmi chudoby a podielom rómskeho obyvateľstva v okresoch SR

Podpora ĽSNS Index chudoby Miera nezamestnanosti Priemerná mzda
Podpora ĽSNS 1,00 0,36 0,34 -0,46
Podiel rómskeho obyvateľstva 0,22 0,78 0,84 -0,48

Zdroj: Prepočty autorov

Na druhej strane existujú aj opačné príklady, keď mala ĽSNS podpriemerný zisk v okresoch s vysokým podielom rómskeho obyvateľstva, resp. keď mala nadpriemerný zisk aj v okresoch s nízkym podielom rómskeho obyvateľstva. Napríklad z 20 okresov s najvyššou podporou ĽSNS bolo 10 s podielom rómskeho obyvateľstva nižším ako 5 %. Príčinou môžu byť iné dôvody, prečo obyvatelia týchto okresov volili ĽSNS, napríklad nacionálna alebo protikorupčná rétorika. Príčinou však môže byť aj stereotypné zmýšľanie časti voličov, keď Rómov posudzujú aj bez osobnej skúsenosti s nimi.

Graf: Vzťah medzi podporou ĽSNS a podielom rómskej populácie v okresoch SR

Zdroj: Štatistický úrad SR, Atlas rómskych komunít 2013

Viac si prečítajte v správe INEKO o stave a vývoji demokracie na Slovensku.

Peter Goliaš, riaditeľ INEKO

 [1] Korelácia je väzba (vzťah) medzi dvomi alebo viacerými  premennými v štatistickom súbore. Korelačný koeficient vyjadruje intenzitu tejto väzby, pričom môže nadobúdať hodnotu na intervale <-1; 1>, kde -1 znamená najsilnejší záporný vzťah, 1 najsilnejší kladný vzťah a 0 znamená žiadny vzťah. Korelačný koeficient nevyjadruje kauzalitu, resp. príčinnú súvislosť, teda či jedna premenná ovplyvňuje inú. 

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!

Teraz najčítanejšie