Denník N

Čína odkazuje Rusom: Ste v slepej uličke.

Ilustrácia - Shooty
Ilustrácia – Shooty

Čína si začína klásť otázku, či Rusko dokáže prekonať ekonomickú krízu a vyjde zo slepej uličky, kam sa dostalo po Ukrajine. Kolaps Ruska a zhoršenie vzťahov Pekingu a Moskvy by malo pre nás všetkých negatívne dôsledky.

Všeobecne prevláda názor, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú výborné, a majú len tie najlepšie perspektívy pre ďalší rozvoj. Tvrdia to jednohlasne všetci v Moskve, zvlášť teraz, v kontexte zhoršenia vzťahov s EÚ a USA.  Ale prakticky totožný pohľad vidíme prevažovať aj v západných médiách. Dokonca aj mnohí európski politici a komentátori vzťah Pekingu a Moskvy dávajú radi posledný rok do kontrastu k „sankčným“ vzťahom medzi EÚ a Ruskom. V tejto súvislosti neraz zaznievajú tvrdenia z najvyšších politických miest členských krajín EÚ, že sankcie poškodzujú náš obchod, pričom pozície Európanov na ruskom trhu obsadzujú hlavne ázijskí konkurenti, na prvom mieste Číňania.

Tento obrázok mala podporiť aj tohtotýždňová návšteva ruského premiéra Dmitrija Medvedeva v Číne. Ruský hosť bol nesporne prijatý so všetkými poctami na najvyššej úrovni, obsah oficiálnych vyhlásení bol vzájomne veľmi ústretový. Je však známe, že čínska diplomacia si veľmi potrpí na jemné signály, ktoré sú súčasťou čínskej tisícročnej kultúry vedenia rokovaní so svojimi partnermi. Preto, keď v posledný deň pobytu Medvedeva v Pekingu oficiálna štátna čínska agentúra Sinhua vydáva rozsiahly analytický materiál o stave ruskej ekonomiky, postavení Ruska vo svete a perspektíve ďalšieho rozvoja vzájomných vzťahov, musí to vyvolať veľkú pozornosť.  Nielen jeho načasovanie, ale hlavne jeho obsah.

„Rusko sa nachádza v strategicky slepej uličke a jeho ekonomika v systémovej kríze, pri ktorej nie je dovidieť na jej rýchly koniec,“ zhrňuje hlavnú tézu čínskych vládnych analytikov ruská Nezavisimaja gazeta. Podľa Číňanov sa táto kríza začala prejavovať ešte v roku 2012. Jej podstatou je deindustrializácia ruského hospodárstva a úpadok pôdohospodárstva, čo sú podľa nich aj hlavné príčiny prehlbujúcej sa ekonomickej nestability v posledných dvoch rokoch.  Číňania odkazujú Rusom, že vysporiadať sa s tou krízou nie je možné bez vyrovnania disproporcií medzi finančným a reálnymi sektormi ekonomiky. Situácia sa navyše komplikuje geopolitickým napätím, ktoré spôsobilo zníženie zahraničných investícií, výrazné zdraženie zahraničných úverov pre ruské podniky a banky. Prudká devalvácia rubľa zase zvýšila infláciu, čo viedlo k poklesu kúpyschopnosti a spotrebiteľského dopytu.

Autori analýzy z ruského inštitútu pri Čínskej akadémii súčasných medzinárodných vzťahov tvrdia, že Rusko sa kvôli svojmu postupu voči Ukrajine dostalo do strategickej slepej uličky. Západné sankcie spolu s pádom cien ropy nasmerovali ruskú ekonomiku do depresie. Číňania tiež pripomínajú, že vzťahy Ruska s USA ako aj s NATO sa vrátili do stavu hlbokej nedôvery a strategického súperenia. Všetky tieto skutočnosti vyvolávajú na záver v Pekingu otázku, či to všetko môže Rusko vydržať.

Ako som uviedol v úvode, mnohí v Európe vidia za citeľným poklesom obchodu s Ruskom vzájomne uvalené sankcie. Rusi aj Číňania však vo svojej tohtoročnej obchodnej výmene zaznamenávajú veľmi podobné negatívne čísla. Ich obchod zatiaľ poklesol zhruba o 30 percent, pričom export Číny do Ruska sa prepadol o vyše 35 percent, kým ten ruský do Číny „len“ o zhruba 25 percent vo finančnom vyjadrení. Dôvod obe strany vidia totožný: prudký pokles kúpyschopnosti ruského trhu v dôsledku devalvácie rubľa a poklesu ekonomiky v dôsledku pádu cien ropy a ďalších komodít, čo sa zase odrazilo na nižšej hodnote surovinového exportu Ruska do Číny.

Tento čínsky pohľad na súčasné Rusko by nemal ujsť pozornosti ani u nás v strednej Európe, a to z viacerých dôvodov. Tým najdôležitejším je fakt, že rátať s podstatným oživením obchodu s Moskvou po prípadnom vzájomnom zrušení sankcií je nereálne. Putinov ekonomický zázrak od začiatku jeho príchodu k moci stál v podstate na šťastnej zhode okolností okolo rapídneho nárastu cien ropy, plynu a ďalších surovín. A rovnako, ako Sovietsky zväz za Brežneva a Gorbačova, a Rusko za Jeľcina, aj Rusko za Putina má a ešte bude mať nesmierne problémy s ich prudkým cenovým poklesom. Ak sa ceny udržia na týchto extrémne nízkych úrovniach dlhšie, tak to môže mať pre Kremeľ podobné fatálne dôsledky,  ako sme zažili v období 80. a 90.-tych rokov 20.storočia.

Ďalším znepokojujúcim záverom pre nás v Európe je možná negatívna perspektíva ďalšieho vývoja vzťahov Číny a Ruska kvôli vplyvu v oblasti Ďalekého východu. Na jednej strane upadajúce Rusko a vyľudňujúca sa východná Sibír až po pobrežie Tichého oceánu. Na strane druhej napriek ekonomickým problémom posilňujúca Čína. Už dnes vidíme, ako Číňania čoraz viac demonštrujú nielen svoju ekonomickú ale aj vojenskú silu voči svojim susedom v Juhočínskom mori. Vietnam kvôli tomu uviedol armádu do pohotovosti a prudko zbrojí. Výrazné zostrenie a nebodaj opätovný čínsko-vietnamský konflikt by sme určite aj u nás pocítili sprostredkovane cez ich početné menšinové enklávy v našich krajinách. V susednom Česku by to mohla byť osobitne komplikovaná a citlivá situácia.

V histórii všeobecne platí, že hlavne nedemokratické režimy citeľné zhoršovanie ekonomickej situácie radi riešia zvýšením svojej agresivity voči susedom, aby odpútali pozornosť domáceho obyvateľstva od úpadku životnej úrovne. Aj útok Putina na Ukrajinu,  jeho výsadok v Sýrii a prudké zhoršenie vzťahov s Tureckom, EÚ a USA majú už dnes aj túto súvislosť. Takáto forma „úteku dopredu“ pred domácimi problémami nie je riešením, ale umožňuje aspoň načas „zabaviť“ svoje obyvateľstvo, upevniť si moc  a zatiahnuť  do svojich problémov celé širšie okolie. Podobné správanie môžeme očakávať aj od čínskych komunistov, a to nielen voči susedom v Juhočínskom mori, ak sa im doma nebude dariť s riešením hromadiacich sa ekonomických problémov.

V takom prípade je zhoršovanie sa vzťahov Ruska a Číny, dvoch veľkých susedov a stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, veľmi pravdepodobné – aj s možnými ďalekosiahlymi dôsledkami nielen pre nás v Európe.

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.