Denník N

Cirkev a podpora rodiny? Hahaha!

Ilustračné foto N - Tomáš Benedikovič
Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Napriek tomu, že som veriaca.
Napriek tomu, že sa denne modlím.
Napriek tomu, že si myslím, že ľudstvo nevymyslelo lepšiu formu vychovávania detí, ako je usporiadaná rodina.
Napriek tomu cirkvi, teda jej predstaviteľom túto proklamovanú podporu neverím.

S napísaním tohto článku sa pohrávam už minimálne pol roka. Prečo?

Na jednej strane majú cirkevní hodnostári a predstavitelia AzR ústa plné podpory tradičných rodín. Ako je nutné ju udržať pri živote za každú cenu a aké zlé sú rozvody. O tom, aké sú rozvody naozaj strašne zlé by vám vedeli rozprávať deti či partneri/partnerky tyranov, gemblerov, alebo ťažkých alkoholičiek, ktoré z ich láskavého vplyvu vyslobodila len smrť. V tom horšom prípade tragická. Ja viem, zle pomyslieť, ale tisíckrát horšie žiť. Našťastie, toto nie je prípad rodiny, v ktorej som vyrastala a fungujem ja, preto moje „zaryté“ tvrdenie, že lepší systém na výchovu, ako je fungujúca tradičná rodina, ľudstvo ešte nevymyslelo.

Lenže čo ak niečo zaškrípe?

Nemusí zlyhať jeden z partnerov. Môže ťažko ochorieť rodič jedného z manželov. Môže sa narodiť hendikepované dieťa. Môže sa prihodiť tragédia, ktorá poznačí chod rodiny. Môže sa stať tisíc vecí, ktoré zmenia život rodiny. A môže vám každý hovoriť, že to všetko treba prijať s láskou, ako dar. Nezažiješ-nepochopíš. Iste poznáte to klišé „obuj si moje topánky, prejdi mojou cestou a potom hovor.“ Okej, už som ticho …

Ak samozrejme niečo „len“ ZAškrípe dá, ak sa teda chce (a väčšinou sa určite chce) problém vyriešiť a kríza je len nepríjemnou spomienkou, z ktorej rodina vyjde posilnená, zomknutejšia. Lenže ak sa problém vyriešiť nepodarí, čo potom, ak rozvod kategoricky nie? Budete sa navzájom obchádzať a pred deťmi tváriť, že je všetko v poriadku? No obávam sa, že to je cesta k psychiatrovi …

Ale vrátim sa k pôvodnej téme.

Ako by z môjho pohľadu mohla, ba mala vyzerať podpora tradičnej rodiny? 

Politickí predstavitelia SR sa radi oháňajú tvrdením, že sme kresťansky založená krajina s veľkým vplyvom cirkví. Keď teda majú cirkvi vplyv na obyvateľstvo (čo nepochybne má, lebo veď čo pán farár povedali, ako keby bola nemenná pravda),  prečo by cirkvi, ich predstavitelia nemohli tento vplyv využiť aj voči „mocným“? 

Začať sa dá vo svojej farnosti – podporovať miestnu zamestnanosť. Vytvoriť 1-2 pracovné miesta pre ženy, ktoré by opatrovali starých a chorých obyvateľov obce, prípadne dať hlavy dokopy a vymyslieť niečo, na čo by sa peniaze z rôznych grantov dali získať by nemal byť problém. Lebo povedzme si tak, ako je – mnohé problémy v rodinách má „na svedomí“ práve zlá ekonomická situácia.  Lebo je síce fakt, že peniaze nie sú všetko, ale bez nich deti nenakŕmite, ani neoblečiete. Ľudia v tejto republike totiž nechcú dovolenkovať na Havaji, ani lyžovať v Dubaji alebo jesť denne ruský kaviár. Nechcú však ani uvažovať, či majú zaplatiť inkaso, obedy v školskej jedálni alebo si (zase raz) vziať múku, olej, cukor, mlieko (…) na dlh v miestnej samoobsluhe. 

O tom, že mnohí kňazi v jednej vete kážu o láske a hneď prskajú jedovaté slová na homosexuálov a lesby už ani nehovorím. Ako mi môže niekto kázať o láske k blížnemu, keď v tej istej vete, ktorou sa mi prihovára, ide šíriť nenávisť k tomu blížnemu? Prečo to nechápem? Mentálne zaostalá vraj nie som, tak potom neviem …

Podporovať rodinu si viem predstaviť aj prácou priamo v rodinách a s rodinami. Existujú farnosti, kde sa pracuje s mladými, organizujú sa aktivity pre rodiny. Nie je to o tom, že v nedeľu/prikázaný sviatok ideme povinne na omšu, v prvý piatok povinná spoveď a mimo to si „robte čo chcete“. V spoločenstve hodnom tohto názvu musí mať človek pocit zázemia, ktoré keď chýba človek má pocit, že je na svoje problémy sám. A práve takéto zázemie by dobrý farár nemal mat problém vytvárať. Nie, sám človek na to nestačí. Ale ak budú ľudia v rodine, farnosti, meste, štáte spokojní, bude sa aj to zázemie vytvárať oveľa ľahšie.

Teraz najčítanejšie