Denník N

Čistý vzduch ako luxus

Prach, špina a výfukové plyny. Alarmujúce znečistenie vzduchu akoby nikoho nezaujímalo. Dokedy? Kým sa nezadusíme?

Čo na to vláda, župa, mesto? Nič. Počúvame kvetnaté reči o svetových klimatických dohodách, o budovaní smart city, o podpore bezuhlíkovej dopravy. Realita v uliciach je však čoraz ťažšie dýchateľná.

V peknom počasí jazdím po Bratislave najmä na skútri alebo na bicykli. Keď je škaredo, vymieňam jednostopové vozidlá za Smart. V posledných rokoch som si všimol zaujímavý fakt. Čoraz častejšie musím navštevovať autoumyvárku, resp. vyťahovať handru a vedro, aby som zmyl prach usadený na laku. Podobne je to s umývaním okien. Prach a špina v meste pribúdajú. Ani sa nechcem zamýšľať nad tým, že všetko toto svinstvo zo vzduchu dýchame.

Realita je oveľa horšia, ako sme si ochotní pripustiť. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) ročne zomrú v EÚ stovky tisícov ľudí v dôsledku znečistenia ovzdušia. Na Slovensku sa toto číslo blíži k 6000. Napriek tomu, že naša krajina (vrátane Bratislavy) „boduje“ v rebríčkoch znečistenia, táto téma ostáva prakticky bez povšimnutia. A pritom sa nás týka v každej sekunde. S každým nádychom. Trnavské mýto sa umiestňuje na popredných miestach v celoslovenskom rebríčku znečistenia ovzdušia.

Najväčší problém spôsobujú mikročastice označené ako PM10 a PM2,5 – teda pevné častice, ktoré sú menšie ako 10, resp. 2,5 μm. Plynné emisie nevynímajúc. V Bratislave najväčšie znečistenie spôsobujú spaľovacie procesy pri výrobe tepla a elektriny, ďalej rafinérska, petrochemická a chemická výroba a v nemalej miere aj doprava. Kým fúka vietor, ovzdušie v Bratislave je ešte ako-tak znesiteľné. Ak je však bezvetrie a vysoký tlak, Bratislava niekoľkonásobne prekračuje emisné limity. Mimochodom, všimli ste si ten opar nad Bratislavou aj keď je úplne jasno? Nie, to nie je ranná hmla.

Znečistený vzduch poškodzuje dýchacie orgány. Prachové častice zase prispievajú k srdcovým ochoreniam. Ak je organizmus neustále zaťažovaný škodlivinami, ľudské telo musí stále s niečím bojovať a stráca silu. Pribúdajú alergie a astmy.

Kým iné svetové metropoly robia konkrétne opatrenia, my o čistom ovzduší len snívame. Vlastne ani to. Namiesto zelene pribúdajú v Bratislave haldy betónu, v uliciach prúdia tisíce áut. Už viac krát som poukázal na to, že bratislavská župa ide výrazne pod svoje možnosti. Pri niektorých nezvládnutých témach som ochotný mávnuť rukou. Zamrzí, ale prežijeme to. Zdravie máme však iba jedno a odmietam sa zmieriť s tým, že môj syn má dýchať výfukové plyny a prach.

Nastal čas konať, nielen používať vzletné frázy.

Namiesto betónu budovať parky. Začať zriaďovať nízkoemisné obytné zóny. Sadiť stromy, ktoré zadržiavajú prach a filtrujú vzduch. Stavať záchytné parkoviská s napojením na verejnú dopravy, aby nemuseli všetky autá jazdiť do centra. Zrealizovať bezpečné cyklotrasy, aby sme mohli používať bicykle, ktoré neprodukujú emisie. Spustiť výstavbu obchvatov, ktoré odklonia tranzitnú dopravu. Mali by sme stavať fontány, ktoré zvlhčujú vzduch a znižujú prehrievanie mesta v lete. A v neposlednom rade, úplne elementárnu vec – konečne začať čistiť ulice od prachu a špiny.

(Autor je kandidát SaS na bratislavského župana)

Teraz najčítanejšie