Človek a šťastie. Vianočné zamyslenie. Priatelia, toto vám želám…
Pojem toho, čo je šťastie, sa v priebehu rôznych epôch menil. Antický pojem šťastia bol celkom iný, ako si predstavuje zažívanie šťastia moderný človek. Možno však povedať s istotou, že ani teraz, ani vtedy neexistovala žiadna všeobecne platná definícia šťastia. Šťastie – podobne ako aj svet farieb – zažíva každý individuálne.
Už Aristoteles analyzoval veľmi podrobne fenomén šťastia. Ako ho možno dosiahnuť? Pochádza z majetku a bohatstva? Zo slávy a vysokého postavenia? Alebo z kreatívnej práce? Podľa neho ani jeden z týchto aspektov nepostačoval na to, aby ponúkal niekomu úplné šťastie. Aristoteles vychádzal z toho, že každý človek môže zlepšiť svoje výhliadky na pocity šťastia, ak sa vyhýba extrémnym a excesívnym stavom vo svojom živote a ak ho vedie eticky a rozumne. Podobne ako Aristoteles učili aj grécki stoici a epikurejci, že kľúčom k bráne šťastia je vnútorná disciplína a kontrola zbytočných afektov. Aristoteles bol presvedčený, že všetci ľudia sa usilujú o dosiahnutie šťastia. Podľa neho ten, kto dosiahol šťastie naozaj, ten dosiahol aj absolútne dobro.
Na dnešných ľudí – ktorí sú extrémne ovplyvnení vymoženosťami nášho pretechnizovaného sveta – pôsobí taký pojem šťastia príliš abstraktne a filozoficky. Dnešní ľudia spájajú pojem šťastia predovšetkým s úspechom, kariérou, peniazmi, bohatstvom.
Ale už filozof na rímskom tróne, cisár Marc Aurelius, hovoril o šťastí niečo celkom iné: Šťastný je ten, kto má pozitívne myšlienky. Tiež povedal: Nezabudnite nikdy – kto je šťastný, ten nepotrebuje veľa.
Na druhej strane stojí výpoveď jedného z najväčších kresťanských teológov, svätého Augustína: Šťastný je ten, kto má všetko čo si želá.
Veľký psychológ Erich Fromm o šťastí povedal: Kto v živote uprednostňuje hodnoty materiálneho charakteru pred hodnotami bytia, ten nenájde šťastie nikdy.
Je veľmi pozoruhodné, že môj priateľ, Erich Fromm, ktorého múdrosť a poznanie si nesmierne cením, sa svojou výpoveďou o šťastí veľmi približuje k tomu, čo povedal Marc Aurelius a zároveň je v úplnom protiklade voči tomu, čo o šťastí vyslovil Augustín.
Existujú psychologické štúdie, ktoré dokazujú, že bohatstvo a či veľké peniaze, ktoré nečakane získame alebo si nadobudneme, vyvolávajú len krátkodobé pocity šťastia a nikdy nie šťastie trvalé. Tieto štúdie ukázali, že výhercovia miliónov v lotte či lotérii, po niekoľkých dňoch, prípadne týždňoch povznášajúcich pocitov šťastia spadnú opäť na normálnu emocionálnu úroveň, ktorá sa nevyznačuje pocitmi šťastia.
Priatelia, želám vám všetkým, aby ste v živote našli šťastie a síce trvalé šťastie a nie len krátkodobé momenty šťastia prechodného a rýchlo sa strácajúceho. Postretnite šťastie trvalé a či pokúste sa naučiť šťastiu takému, ktoré vo vás ostane a bude neustále pretrvávať vo vašej duši. A to je len také šťastie, ako o ňom hovorí Eric Fromm a Marc Aurelius a nie ako tvrdí Augustín.
Šťastný je ten, kto nechce viac , ako nevyhnutne potrebuje, kto vie dať tomu, kto má menej ako on a cíti pritom radosť. Šťastný je ten, kto myslí viac na iných ako na seba a ten, kto nepotrebuje uznanie ani pochvalu.
Šťastný je ten, kto nosí v srdci súcit pre bolesť iných a potechu v duši z dobrých skutkov.
A najšťastnejší je ten, kto okrem toho vie naozaj milovať a nepozná ani závisť ani nenávisť.
To všetko vám želám zo srdca a z mojich vlastných pocitov trvalého šťastia.
Strávte Vianoce v láske a radosti, ale aj v pohrúžení sa do seba, do svojho vnútra a nech vám Nový Rok prinesie veľa šťastia.
Pozdravujem vás
Roman Bednár
P.S.: A ešte niečo dodám, čo je pre šťastie veľmi dôležité. Kto sa vydá do rúk iracionálnych autorít a podľahne ich manipuláciám, ten nikdy neobjaví SÁM SEBA a preto nenájde opravdivé šťastie a napokon ukončí svoj život prv, než by ho bol vôbec niekedy začal. A preto nedovoľme, aby sme celý život prežili neslobodne a len v otroctve ducha, ktorého slobodu sme dobrovoľne odovzdali a či predali iným !!
