Čo ak exkurzie do koncentračných táborov nepomôžu?

Denník SME som prestala čítať v roku 2012.

Poslednou kvapkou bol článok Jany Shemesh o zatvorených izraelských školách.

 

Milión Izraelčanov žije pod hrozbou z Gazy, deti nechodia do školy.

Nech pozerám, ako pozerám, nikde v článku sa nespomína, že v rovnakom čase bolo v Gaze už 26 obetí izraelských útokov, vrátane niekoľkých detí. Počet obetí sa v nasledujúcich dňoch ešte zvýšil. Strach z možného raketového útoku nie je žiadna výhra, ale tento krátky text mi definitívne potvrdil, že v SME je dôležitejší izraelský zlý pocit ako palestínska smrť.

To be honest, SME to malo u mňa „nahnuté“ už dlho predtým.

Máj 2010, izraelský útok na tureckú loď Mavi Marmara, ktorá chcela prelomiť blokádu Gazy, si vyžiadal 9 obetí.

V priebehu niekoľkých hodín SME na prvej strane papierového vydania (obrázok sa mi nepodarilo zohnať) uverejnilo článok o tom, že kapitán lode promptne odporučil Izraelčanom v ašdodskom prístave, aby sa vrátili „naspäť do Osvienčimu“. Pôvodná nahrávka nič také neobsahuje, ale prečo by sme nemali bez rozmýšľania tresknúť do novín všetko, čo nám príde do mailu od IDF.

Pri rovnakej príležitosti Jana Shemesh zverejnila náučné video o Gaze (ktoré jej posielali „všetci“ izraelskí známi), z ktorého sa máme dozvedieť, že život v Gaze je úžasný a reči o okupácii a blokáde sú vlastne len súčasťou Pallywoodu, teda palestínskych klamstiev. Vo videu sa okrem iných neaktuálnych a nesprávnych informácii nachádzajú aj zábery nákupného centra v Gaze:

No fuj, majú taký luxus a sťažujú sa na blokádu. Obrázok má snáď len jeden nedostatok – je z Malajzie.

Myslím si, že treba informovať aj Putina, ak dá postaviť na Kryme kópiu Auparku alebo Eurovey, kritika anexie či okupácie už nebude oprávnená. On nalieva milióny do všelijakých pochybných televízii, konšpiračných stránok a politických strán a pritom stačí postaviť jednu budovu. (sarcasm)

Rozkaz znel jasne – okupáciu a blokádu Gazy treba obhájiť, nech to stojí, čo to stojí.

2008.

Na otázku blogera Miroslava Iliaša, ako hodnotí rozdielne interpretácie izraelsko-palestínskej histórie, Jana Shemesh odpovedala, že ich nehodnotí, lebo nie je historička. ( Ako vysvetlíme prvovoličovi, že sa pri otázke o popieraní holokaustu nemôže odvolávať na to, že nie je historik?)

Hodnotiť históriu možno nemusí, ale prečo sa pridržiavať izraelskej verzie „Arabi odišli sami“, keď aj samotní Izraelčania detailne zdokumentovali, že Arabov z Palestíny vyhnali. Utečenci by neboli, keby Arabi prijali plán na rozdelenie Palestíny. Na to sa ani odpovedať nedá. Už presídlená do Denníka N pani Shemesh nedávno poskytla krátku lekciu histórie:

Konzekventne používa termín „izraelskí Arabi“, tak ako ho používa Izrael, aby snáď nebolo treba povedať, že to sú Palestínčania. Špeciálna chuťovka tu je vysvetlenie, že ostatní Arabi „sa ocitli“ v pásme Gazy, na Západnom brehu alebo v okolitých krajinách. „Sa ocitli“, no to ma podrž. Aj Estónci, Lotyši, Litovci atď. sa v ZSSR „ocitli“ na Sibíri, alebo tam jednoducho sami odišli, alebo keby boli sami odišli/spáchali hromadnú samovraždu, boli by si ušetrili kopu problémov? Možno to tiež závisí od zdroja, na ktorý sa človek odvoláva.

„Izraelskí Arabi“ odmietajú sľub vernosti Izraelu, no fuj. Neobsahuje náhodou prísaha zmienku o tom, že Izrael je židovský štát, takže kto nie je žid, nemá právo tam žiť (ako plnohodnotný občan)? Pokiaľ si spomínam, tzv. mienkotvorné média (imho celkom logicky) úvahy o sľube vernosti Slovensku odmietali, v prípade Izraela zlí alebo nedôveryhodní sú tí, čo nechcú prisahať vernosť rasovo a nábožensky definovanému štátu.

2009.

Úprimne, už si radšej nepamätám, čo kto na Slovensku písal o Gaze v roku 2009. Vianoce 2008 a Nový rok sa niesli v znamení operácie Liate olovo, ktorá mala za cieľ, ako inak, zlikvidovať palestínskych teroristov. Po skončení tejto velice úspešnej nádhery aj s novoročným ohňostrojom v podobe bieleho fosforu OSN vyslala do Gazy komisiu pod vedením pána Goldstona, ktorá zdokumentovala spáchané zločiny. Do konečnej podoby správy sa v dôsledku politického tlaku nedostala zmienka o tom, že izraelská operácia mala znaky genocídy.

Slovenské zastúpenie v OSN následne hlasovalo proti prerokovaniu tejto správy, pretože podľa nášho názoru nebola prospešná pre mier. Pýtam sa, aký prínos pre mier mali vojnové zločiny a genocída? Vtedajší slovenský veľvyslanec v Izraeli (Hlaváček) v rozhovore pre Jerusalem Post povedal, že správu o Gaze samozrejme odmietame a sme priatelia židovského národa.

Ak existuje dokonalý príklad medvedej služby, this must be it.

Ďalšia mňamka z minulého roka – intifáda. Nebyť facebooku, možno by sa nič neudialo.

70 rokov vyhnanstva, masakrov, okupácie, diskriminácie nemajú nič spoločné s palestínskym násilím. Palestínčania si jednoducho na internete prečítajú, že treba zabíjať židov a idú na to. Intifáda je „krvavejšia“ na sociálnych sieťach? To znamená čo? Predpokladám, že okupácia Palestíny alebo zrovnanie Gazy so zemou je tiež „krvavejšie“ na Facebooku ako v skutočnom živote. Okupácia Krymu tiež vyzerá horšie na Facebooku ako v skutočnom živote? Okupácia Československa nebola vlastne až taká zlá, lebo nebol internet?

BDS (boycott, divestment, sanctions)

Z palestínskej výzvy na bojkot Izraela sa Jana Shemesh pravidelne vysmieva, ešte v SME napísala, že je „hlúpučká a naivnučká“. Nerozumiem, prečo každý mesiac treba písať, že BDS je zbytočné a nefunguje, keď je zbytočné a nefunguje, ale dobre. Teda si to zhrňme – ak Palestínčan nie je spokojný s okupáciou a rozhodne sa proti nej bojovať so zbraňou v ruke, je to terorista. Ak žiada uvalenie hospodárskych sankcii na Izrael, je hlúpučký a naivnučký duševný chudák.

Pani Shemesh proti bojkotu robí, čo vládze, ale ani tu nie je sama. Duo Brixi-Martvoň síce pre Slovensko neurobilo zhola nič pozitívne, ale obaja sa zúčastnili v Izraeli na školení o tom, ako brániť Izrael pred BDS.

Už si nespomínam, kedy presne to bolo, ale v texte o výstavbe izraelského múru na Západnom brehu pani Shemesh napísala, že múr znepríjemňuje Palestínčanom život. Okupácia a zabavenie majetku či násilné vyvlastnenie pôdy väčšinou „znepríjemnia“ ľuďom život. Najlepšie bude okupáciu vôbec nespomenúť:

Betlehem sa podľa medzinárodného práva v Izraeli nenachádza, ale koho to zaujíma (obrázok je zo SME, r. 2012).

V Denníku N som za posledný rok a niečo našla maximálne 5 článkov, v ktorých Palestínčania hrali akú-takú aktívnu úlohu. Posledný článok je z marca a hovorí o Hanan Hrúbovej, ktorá vyhrala cenu pre najlepšiu učiteľku na svete. Škoda, že ani v tomto článku sa priamo nespomína okupácia palestínskych území, len násilie, streľba, trauma, utečenecké tábory.

V slovenských mediách za normálnych okolností Palestínčan neexistuje, je to terorista alebo maximálne utečenec, ktorý dúfa, že horšie už nebude. Zľahčovanie okupácie Palestíny alebo popieranie Nakby je nielen štandardný jav, ale v podstate povinná jazda – to sa netýka len médii. Stále čakám na to, že by napr. Denník N pripravil veľký rozhovor so skutočným Palestínčanom (a určite tým nemyslím nejakého politického predstaviteľa). Za Múrom žijú ľudia a snažia sa žiť najlepšie, ako sa dá, aj keď im to Izrael „znepríjemňuje“. V Gaze žijú ľudia a chcú svoje práva, aj keď Izraelčania očákavali, že starí umrú a mladí zabudnú. Dá sa s nimi komunikovať bez problémov, stačí chcieť.

Prečo to všetko píšem? Keby som chcela zdokumentovať obraz Palestíny v slovenských médiách, vznikla by knižka a nie blog.

Myslím na slovenského stredoškoláka, ktorého najnovšie chceme posielať na povinnú exkurziu do Osvienčimu, dúfajúc, že ho to šokuje a nebude voliť fašistov. Veľmi sa obávam, že pri súčasnom stave spoločnosti a školstva je táto predstava far-fetched a dokonca výlety do Osvienčimu môžu byť kontraproduktívne. Ak podľa všetkých prieskumov za posledné roky slovenský žiak nerozumie písanému textu, ako porozumie prezentácii udalostí vo svete, ktorú vidí denne na slovenskom internete (ak skúsime predpokladať, že predsa len ešte číta „mainstreamové“ médiá a nie iba kotlebovskú či putinofilskú produkciu).

Rasizmus je zlý, ale apartheid v Izraeli je ok.
Okupácia Československa v roku 1968 bola zlá, okupácia Palestíny je oštara ale ok (zle vyzerá skôr na sociálnych sieťach).
Berlínsky múr bol zlý a ničil ľuďom životy, múr v Palestíne bráni nevinných pred terorizmom.
Ruská anexia Krymu je neakceptovateľná, ale anexia Golanských výšin je ok.
Zrovnanie Aleppa so zemou je zlé, Bašar je tyran, ale zrovnanie Gazy, Kany či Bejrútu so zemou je nutné z bezpečnostných dôvodov (teroristi sa schovávali v nemocnici, v škole, v domoch).
Genocída v Rwande alebo genocída Arménov je zločin, genocída v Gaze je sebaobrana.
Krymskí Tatári sa právom obávajú Ruska, Palestínčania si za svoju situáciu môžu sami, mali sa odsťahovať.
Stalinské etnické čistky boli zlé, etnické čistky v Palestíne treba, lebo inak by židia nemali v Palestíne väčšinu.

Nechcem sa odvolávať na „double standards“, ako to zvykne robiť Russia „no standards“ Today, ale verím tomu, že takýmto prístupom prinášame Vzdorom a konšpirátorom všetkých druhov prívržencov na zlatom podnose. Iste, informovať o Palestíne a Izraeli treba inak nie kvôli Slovensku. Tento príklad mi však veľmi udiera do očí a v povolebnom kotlebošoku by tento aspekt nemal upadnúť do zabudnutia.

Pre istotu:

– Exkurzie do Osvienčimu sú ok, ak dokážeme ich štruktúrou a kvalitou zabezpečiť, že študentom sprostredkujú posolstvo NEVER AGAIN FOR ANYONE a ak toto posolstvo budú dôsledne presadzovať spoločenské elity
– Samozrejme, Bašar a všetci ostatní arabskí vládcovia sú tyrani
–  Samozrejme, rozdelenie Palestíny na 2 časti je neuskutočniteľné, najlepším možným riešením je jeden spoločný štát s rovnakými právami pre všetkých obyvateľov
– @Jana Shemesh – it is not personal