Blog
sobota

Čo ak by mal každý nárok na základný príjem?

Žijem v Belgicku a viem už trochu holandsky, mal som preto možnosť vidieť dokument, či reportáž flámskej televízie zaoberajúci sa ideou základného príjmu - „basic income“. Tento revolučný nápad nie je nový, ale teraz zrejme dozrel čas, keď sa začína hovoriť o jeho realizácii.  Ja som o ňom počul prvýkrát práve v tomto belgickom dokumente, ale informácie sú dostupné aj na Slovensku, existuje napríklad stránka www.zakladnyprijem.sk. V tomto blogu by som rád priblížil obsah relácie a pridám pár vlastných postrehov či názorov. Kto vie po holandsky link na reportáž je tu.

Základný príjem má stále viac podporovateľov, ale i mnoho odporcov, najmä medzi bohatými ľuďmi, keďže by viedol k zníženiu nerovnosti rozdielov. Na prvé počutie znie táto teória bláznivo, je teda ľahké ju zosmiešniť a odmietnuť mávnutím ruky. Ako však hovorí redaktorka flámskej televízie, pred pár desiatkami rokov bolo ľuďom na smiech volebné právo pre ženy.

V reportáži približujú experiment z Namíbie, malá dedinka Otjivero bola vybratá pre extrémnu chudobu. Ľudia žili v chatrčiach z plastu či kartónu, frustrovaní, apatickí, nemali peniaze ani na jedlo. V rámci experimentu dostal každý obyvateľ dedinky mesačný príjem 100 namíbijských dolárov, teda asi 7 euro. Nie je to veľa peňazí, ale vystačí na základné potreby v tejto oblasti. V momente, keď boli obyvatelia oslobodení od tlaku zháňať jedlo a strechu nad hlavou, dostali odvahu rozbehnúť vlastný biznis, remeslo. Niekto si otvoril pekáreň, niekto začal strihať vlasy, opravovať nábytok. Ľudia prestali byť frustrovaní, viac sa zaujímajú jeden o druhého, sú sebavedomejší, uvedomujú si svoje práva. Článok o Namíbijskom experimente sa dá nájsť aj v angličtine.

Vo Švajčiarsku, kde sa vďaka princípom priamej demokracie idey ľahšie presadzujú do života, sa bude o základnom príjme hlasovať v referende v roku 2016 na základe petície. V reportáži debatujú najmä s iniciátorom petície Danielom Hanim, ktorý je známy svojou úspešnou kaviarňou, v ktorej môžte tráviť čas bez toho aby ste si niečo kúpili. O švajčiarskej iniciatíve je aj článok na sme.

Najviac sa však dokument venuje presadeniu základného príjmu v Belgicku. Krajina je síce v porovnaní so Slovenskom bohatá, priemerný čistý príjem je približne 2000 euro. Ľudia sú však viac a viac frustrovaní z neustáleho šetrenia, na ktoré tlačia politici. V reakcii na anti-sociálne reformy novej vlády pochodovalo Bruselom 120 tisíc štrajkujúcich. Došlo aj k násilnostiam, frustrovaní prístavní robotníci z Antverp hádzali po policajtoch dlažobné kocky. Psychiater hovorí v reportáži o tlaku, ktorí ľudia cítia, z práce nemajú radosť, no majú strach zo straty zamestnania, príjmu. Mnoho ľudí v Belgicku sa lieči z depresií.

V Belgicku navrhujú základný príjem 1500 euro pre každého občana bez výnimky(teda menej ako priemerný plat v Belgicku, ale je to dosť na zaplatenie základných potrieb ako bývanie, jedlo, oblečenie, atď.), 200 euro pre deti do 18 rokov a za každého zaplatené všetky poistenia. V dokumente spočítali, že dokopy to vychádza na 187,4 miliárd euro mesačne. Hlavným protiargumentom je, kde získať toľko peňazí? Keď zrátali koľko štát mesačne vynaloží na dôchodky, podporu v nezamestnanosti, sociálne dávky a rodinné prídavky, suma sa znížila o 70,7mld euro. Zostáva teda 116,7 miliárd. Ďalších 25,5 miliardy navrhujú ušetriť zreformovaním verejnej správy (koľko úradníkov je napríklad platených za rozdeľovanie sociálnych dávok či kontrolovanie, že príjemca skutočne nepracuje). Zvyšných 91,2 by bolo možné získať zmenou daňového systému - „taxshift“. V Belgicku sú dane z majetku 6%, ale dane z práce 43%. Tento absurdný rozdiel navrhujú úplne zmazať a zaviesť priemernú daň z majetku i príjmu 25% (dane by však boli progresívne, vyššiu sumu zaplatí človek za luxusný majetok, nižšiu za nutné veci - napríklad za rodinné auto bude nižšia percentuálna daň ako za luxusný športiak). Po dokončení výpočtu zvýšilo 4,2 miliardy mesačne naviac do rozpočtu.

Taxshift je téma sama o sebe, ktorá by okamžite viedla k zmenšeniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými.  Najbohatší ľudia zhromažďujú a vlastne blokujú obrovské množstvo majetku, kapitálu. Ak bude výrazne zdanený, tak sa dostane do obehu.

Dokument odpovedá aj na ďalšie protiargumenty. Ak každý dostane 1500 euro za nič, povedie to k zvýšeniu cien? Experiment v Namíbii, ale i logická úvaha ukazujú opak. Ak mám dosť peňazí na základné potreby, doprajem si lepšiu kvalitu. Namiesto lacných produktov z Ázie si kúpim drahší výrobok od lokálneho výrobcu. Lokálna produkcia sa zvyšuje a zavedenie základného príjmu napokon viedlo k zníženiu cien.

Ak ľudia budú mať istý príjem za nič, nebude sa im chcieť pracovať. Je to naozaj tak? V Belgicku je lotéria, ktorej výherca poberá doživotnú rentu 2000 euro mesačne. V reklamách sú zobrazení ľudia užívajúci si pohodlný život bez práce. V reportáži však hovoria so skutočnou výherkyňou, ktorá pracuje viac ako pred získaním renty. Teraz už necíti tlak „nutnosti“ zárobku, robí prácu, ktorá ju teší a samozrejme, ľudia, ktorých zamestnanie baví sú produktívnejší.

Ak pracujete a zarobíte veľa peňazí, základný príjem vám nikto nevezme. Ak teda chcete luxusnejší život, pohodlnejšie auto, exotickejšiu dovolenku, tak máte stále motiváciu pracovať. Základný príjem je tu iba na pokrytie základných potrieb, na slušný život bez stresu, či mám na zaplatenie nájmu.

Idea peňazí bez práce nám môže pripomenúť neblahú skúsenosť so socializmom. Rozdiel je však v tom, že v socialistickom Československu človek pracovať MUSEL aj v prípade ak ho práca nebavila, nemal na ňu vlohy, nerobil ju efektívne. Okrem toho princíp „rovnosti“ zárobku demotivoval tých schopnejších a šikovnejších. Vďaka základnému príjmu však pracovať MÔŽETE, získate slobodu rozhodnutia a výberu zamestnania, odvahu rozbehnúť vlastný biznis,  či pracovať na výskume, ktorý prvé roky nebude viesť k príjmom. Okrem toho, za prácu samozrejme zaplatené dostanete, takže žiadna socialistická rovnosť, ak ste šikovný, zarobíte o mnoho viac ako ten, čo nepracuje alebo pracuje menej.

Kamarátka sa ma spýtala, kto by potom robil nepríjemné práce, kto by napríklad odnášal smeti. Každý robí rád niečo iné, práca, ktorá niekomu pripadá nudná, iného baví. Ale ak by teoreticky odnášanie smetí bolo skutočne tak nepríjemné, že by to nikto nechcel robiť? Nuž,  buď by vznikol taký dopyt po smetiaroch, že by sa tá práca oplatila finančne viac ako robiť v banke alebo by sme vďaka vedcom - ktorí by so základným príjmom získali mnoho voľného času na výskum - zdokonalili roboty a technológie a smeti by boli odnášané automaticky. Snáď by im to šlo lepšie ako v tomto prípade.

Na záver ešte krátka úvaha, čo ak by tento návrh prešiel vo Švajčiarsku, Belgicku alebo inej krajine? Možno by sa táto krajina musela zabarikádovať pred príchodom migrantov, no ja dúfam, že by to viedlo k dominovému efektu na celom svete alebo minimálne v rámci európskej únie. Keď ľudia uvidia ako idea funguje v praxi, budú žiadať od svojich vlád to isté.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|

Už viac ako 96114 z vás dostáva správy e-mailom