Čo dosiahol štrajk učiteľov
Ako učiteľ a zároveň člen štrajkového výboru často počúvam od rodiny, od svojich známych ale najmä od svojich žiakov, čo sme štrajkom dosiahli, keďže naše požiadavky neboli splnené. V ich očiach vidieť iskru výsmechu a v melódii hlasu dávku irónie.
V tomto prípade častokrát odpovedám protiotázkou, prečo si myslia, že štrajk sa skončil. To, že musia chodiť do školy a všetko ide po starom, neznamená, že štrajk je definitívne pochovaný a neúspešný. Samozrejme, my v štrajkovom výbore sa nebudeme hrať na hrdinov a prezentovať na verejnosti ako absolútni víťazi, pretože sme do dnešného dňa nedosiahli ani jednu z troch požiadaviek, ktorú vláde deklarujeme už tretím rokom. Analýz a interpretácií, prečo je tomu tak, môže byť mnoho. V inom blogu som vyslovil tézu, že ak niekto vníma náš štrajk ako boj proti súčasnej vláde, treba poznamenať, že to možno prirovnať ako boj šípov proti pancierovému tanku. Aj keď je tento boj možno na prvý pohľad pre učiteľov stratený, neznamená to, že jedného dňa nebudú sily vyrovnané. A práve tieto vyhliadky do budúcnosti vnímame ako motiváciu pokračovať.
Priznávam aj to, že mnohí z nás (vrátane mňa) si naozaj mysleli, že to potrvá zopár dní, štrajk sa ukončí našim víťazstvom, pretože na to, aby boli splnené požiadavky, stačilo málo – vôľa kompetentných, keďže ide o budúcnosť tejto krajiny. Tá však neprišla. S otvorenými ústami som sledoval vyjadrenia politikov, zahmlievanie, manipuláciu s faktami, odvracanie tém, v neposlednom rade urážky na adresu učiteľov. Nikdy som si nepomyslel, že vláda vyznávajúca sociálne a demokratické hodnoty bude bojovať metódami bývalého režimu, že sa dokáže zmeniť na vládu sociálnych neistôt a v neposlednom rade bude inklinovať k nihilizmu. Priznávam, mal som klapky na očiach a žil v bubline. Štrajk mi otvoril oči a je mojou povinnosťou otvárať oči ľuďom okolo seba, najmä žiakom.
Aj keď sme nedosiahli splnenie požiadaviek, úspech štrajku možno vnímať z iného pohľadu. Dokázali sme strhnúť masu učiteľov bez toho, aby nám kryli chrbát politické či iné záujmové skupiny. Na Slovensku vznikla našou zásluhou obrovská diskusia, ktorá neutícha ale presúva sa z miest do miest a stále naberá na intenzite. Dokázali sme zobudiť spiacich učiteľov, ktorí zakladajú nové lokálne iniciatívy. Dokázali sme zobudiť rodičov, ktorí nevnímajú inštitút školy ako úschovňu svojich detí ale chcú, aby svoj čas v školách trávili produktívne. Dokázali sme osloviť občianske združenia a iné nepolitické subjekty, ktoré sa k nám pridali s cieľom meniť veci k lepšiemu. Dokázali sme spojiť školy, vytvoriť formálne ale i neformálne vzťahy či už v rámci lokálnych väzieb alebo aj celoslovenských. Svojou solidaritou spájame všetkých, ktorým záleží na budúcnosti našej krajiny. A čo je najpodstatnejšie, nasledujúca vládna garnitúra už nebude môcť „beztrestne“ rozdávať sľuby v oblasti školstva, lepiť med okolo úst učiteľom a tváriť sa, že je všetko v poriadku. Ak by to aj skúsila, spustí tým lavínu, ktorá bude oveľa masívnejšia ako tá, ktorá vznikla v januári tohto roka.
Ak sa naše úsilie aj napriek tomu môže zdať niekomu ako neúspech, stále je šanca podporiť nás, pridať sa k nám. Našou snahou je boj za skutočné hodnoty tohto štátu. Ide o nás všetkých a len spoločne môžeme meniť krajinu k lepšiemu.
Ľuboš Sibert
