Denník N

Čo je horšie ako holokaust?

V povolebných debatách možno sledovať vytáčky predstaviteľov strany Naše Slovensko ohľadne témy holokaustu. Takéto vykrúcanie je však prinajmenšom bagatelizáciou svojho druhu. A to už je na našom Slovensku, nakoľko ide o zľahčovanie genocídy, trestným činom!

Popieranie holokaustu, alebo dokonca i neistota nad tým, či vlastne bol, jeho bagatelizovanie a zahmlievanie toho, či sa naozaj dialo to, čo týmto hrozným termínom označujeme, to nie je nevedomosť či nedostatok subjektívnych poznatkov. Nie je to ani žiadne skresľovanie histórie, či jej posun alebo deformácia. Nejde ani o svojský výklad minulosti, v ktorom ju zvyčajne my všetci ohýbame do podoby, v ktorej by sme ju videli radšej a v ktorej si ju za rôznym účelom leštíme tak, aby sa nám jagala na tých miestach, kde to potrebujeme.

Popierať holokaust znamená násilne vybrať chrbticu dejinám dvadsiateho storočia. Znamená to napľuť histórii ako učiteľke života do tváre a zviazať ju kdesi v stodole, aby už konečne mlčala. Nie je to slepota. Je to úmyselná, uvedomená a hnusne podlá lož. Ak sa i tisíc ráz opakuje, tak sa v žiadnom prípade a za nijakých okolností nestane pravdou – ak pravdu chápeme ako niečo iné, než svojvoľný ideový zápis do tela udalostí. Ale môže dôjsť k tomu, že čoraz viac ľudí prestane zaujímať prísna fakticita uplynulého. Dokonca tomu niektorí snáď napokon naozaj uveria. Dejiny však nie sú predmetom viery!

Z dejín nemožno nič samovoľne mazať len preto, že to vyhovuje nejakým hanebným ideologickým kruhom! Takéto vyjadrovanie treba čo najskôr zastaviť! Na takéto interpretácie treba mať ostro nastražené tykadlá, aby sme na ne mohli neustále upozorňovať!

Svoju prítomnosť totiž vždy pochopíme až retroaktívne. Až teraz mi dochádzajú súvislosti môjho detstva a to, prečo som teraz taký, aký som. Je prirodzené, že sa nám vo filme súčasnosti pretvára popis minulého. Amnézia nám však v čítaní vlastných dejín nepomôže. Strácame ňou kusisko svojej identity. A negácia a selektívne mazanie je pritom niečo úplne iné ako amnézia!

Nezabúdajme teda! Lebo viete čo je v istom zmysle horšie ako holokaust? To, že existujú ľudia, ktorí ho zatvrdilo popierajú a tým negujú temnotu a zlo, ktorej je človek neustále schopný – lebo ho už raz schopný bol.

Vďaka kolektívne udržiavanej slepej škvrne sa totiž to, čo bolo, môže opäť zopakovať.

Teraz najčítanejšie

Michal Patarák

Putujem psychickými krajinami a stále hľadám odpoveď na otázku, kým to vlastne sme. Dlhodobo sa snažím o to, aby ľudia chápali, čo sú psychické poruchy, že sú liečiteľné a že sa s nimi dá zmysluplne žiť. Na predsudky voči psychiatrii idem kladivom, k dušiam sa však približujem potichu a bosý.