O čo ide v Londýne?
Vo svetle politickej dynamiky dôjde ku konfrontácií medzi prirodzeným politickým zameraním obyvateľstva na jednej, a obratným marketingovým pokusom na druhej strane Napriek snahe zvrátiť trendy to však vyzerá, že po 8 rokoch sa na radnicu hlavného mesta predsa len vráti nominant Labouristov.
Dnes sa v celom UK koná volebný „superštvrtok“. Briti volia starostov, lokálne zastupiteľstvá, ale aj škótsky regionálny parlament. Najväčšiu pozornosť však politici, média i verejnosť venuje starostovským voľbám v jednom z najfascinujúcejších miest na svete, s neuveriteľným génius loci , vibrujúcou energiou ktorá stimuluje všetky zmysly a dynamickým životným rytmom (Nehovorím o Bratislave!)…
Hlavné mesto Londýn je výkladnou skriňou krajiny. Kto bude na jej čele môže mať veľký symbolický & psychologický význam na ďalší politický vývoj (Aj keď dnešný líder Labour Party, ex-trockista prudko červeného sfarbenia, rozhnevaný asketický starec Jeremy Corbyn, je pre bežných voličov natoľko nestráviteľný, že sa očakáva, že ani prípadný úspech Labouristov v metropole UK nebude mať výrazný dopad na politiku v krajine).
Londýn je zároveň tým, čím bude (alebo môže byť) celé UK o cca 20 rokov (autor nie je veľký zástanca podobných futuristických konceptov, ale štipka pravdy na tom môže byť), z pohľadu demografických a socioekonomických trendov. Mesto tvorí pestrá paleta obyvateľov a komunít, vrátane migrantov z Pakistanu, Indie, Karibiku a Severnej Afriky.
Ostatných 8 rokov bol starostom konzervatívec Boris Johnson. Hrmotný a náruživý politik, ktorého prejav a pôsobenie presahuje tradičné pravo-ľavé politické delenie. Jeho excentrické vystupovanie mu zaistilo sympatie britskej verejnosti naprieč politickým spektrom (v multi-etnickom Londýne, ktorý je skôr naklonený ľavici a Labouristom ani nemal na výber).
Quo vadis, Londýn?
Dnes však za konzervatívcov kandiduje Zac Goldsmith. Až príliš úspešný, bohatý a fešný poslanec Dolnej snemovne (manželka pochádza z Rotschildovskej rodiny). Snaží sa viesť umiernenú kampaň a spolieha sa na svoji stranícku knižku, keď tvrdí že úspech hlavného mesta závisí od dobrých vzťahov a spolupráce s vládou. Jeho vyzývateľom za Labouristov je Sadiq Khan. Potomok pakistanských imigrantov, ktorého otec pracoval 25 rokov ako vodič autobusu. Kahn najprv pôsobil ako právnik s ľudskoprávnou agendou.
Zatiaľ to vyzerá tak, že progresívny, multi-etnický a multi-kultúrny Londýn si vyberie skôr Sadiq Khana, ktorý je z tohto pohľadu viac „cool“ a ktorého strana má v hlavom meste navrch. Konzervatívci sa však v posledných dvoch týždňoch pokúsili obrátiť pozornosť na celoštátny škandál, ktorý postihol Labouristov. Ich poslankyňa sa vyjadrila, že Izrael by sa mal ako krajina mal presunúť do USA kde by sa stal 51 štátom. Nasledovali ďalšie hlúpe a jedovaté komentáre zo strany ďalších predstaviteľov strany (vrátane ex-starostu Ken Livingstona, kvôli ktorému kedysi vláda M. Thatcher dočasne zrušila londýnsku samosprávu). Na vine je Jeremy Corbyn, ktorý svojim vystupovaním a názormi vytvoril podmienky pre vzostup radikálnych a antisemitských vyjadrení, ktoré boli predtým na okraji. (Teraz dodatočne vyšlo najavo, že Labouristi potichu zrušili členstvo niekoľkým desiatkam členov s antisemitskými názormi).
Politické reálie vs. marketing
Túto skutočnosť využil predseda vlády David Cameron na otázkach predsedovi vlády v Dolnej Snemovni 4. mája, kde má líder opozície právo položiť premiérovi šesť otázok. Väčšinou ide o slovnú prestrelku medzi lídrami strán, kvalitné rétorické cvičenie, konfrontáciu politických programov a svetonázorov a zaujímavé divadlo, prirodzené pre krajinu W. Shakespeara. Každú jednu vecnú otázku odbil krátkou replikou a následne Corbyna vyzval, aby sa ospravedlnil za svoje hlúpe komentáre o „priateľoch z Hamasu“ a aby sa vyjadril k antisemitským výrokom svojich spolustraníkov. Corbyn, či už z hlúposti, alebo z presvedčenia (obávam sa, že to druhé), sa odpovedi vyhol. V niektorých médiách síce následne označili Camerona za demagóga, ale o probléme „Labour party a antisemitizmus“ sa začalo hovoriť intenzívnejšie. Bude teda zaujímavé sledovať výsledky volieb starostu Londýna. Vo svetle politickej dynamiky dôjde ku konfrontácií medzi prirodzeným politickým zameraním obyvateľstva na jednej, a obratným marketingovým pokusom na druhej strane Napriek snahe zvrátiť trendy to však vyzerá, že po 8 rokoch sa na radnicu hlavného mesta predsa len vráti nominant Labouristov.
