Čo môžu urobiť učitelia pre štát?

„My vieme niečo urobiť pre učiteľov, ale očakávam, že aj oni niečo urobia pre štát,“
Robert Fico.

Stav vzdelávania na Slovensku je vážny politický problém. Ide o budúcnosť krajiny. Platy učiteľov sú iba príznakom toho stavu. Z hľadiska financovania vzdelávania patríme medzi najzaostalejšie krjiny EU. Značnej časti populácie to neprekáža a politici, presieťovaní s megapodnikateľmi, prisatými na verejné financie, sa zrejme riadia heslom po nás potopa.

Minster Draxler opakovane hovorí, že príjme post ministra školstva, ak dostane politickú garanciu, že objem peňazí do školstva sa výrazne navýši. Sú to prázdne slová. Smer mal jedinečnú šancu dať takúto garanciu v období 2012 – 2015.

Niekoľko (dobre známych) faktov:

Osud Čaplovičovej správy

Po protestoch učiteľov v roku 2012 požiadala Národná rada SR vládu, aby predložila parlamentu Správu o stave školstva na Slovensku a o krokoch na podporu jeho rozvoja. Minister Čaplovič správu predložil na verejnú diskusiu, parlamentu i vláde.

Vláda ju iba vzala na vedomie, neprijala nijaké zásadné rozhodnutie (garanciu :-).

Pokiaľ ide o financovanie školstva, Kažimír vyhlásil, že nemá zmysel dávať viac peňazí do štruktúry školstva, ktorá nie je efektívna. Podľa Kažimíra najprv musí byť na stole plán štrukturálnych zmien, až potom sa môže hovoriť o konkrétnom navyšovaní súm do kapitoly rezortu školstva.

Ak by Kažimír správu čítal, dozvedel by sa, že slovenské školstvo je veľmi efektívne. Slovensko sa umiestnilo na druhom mieste v kategórii 23 krajín s úrovňou financovania na žiaka zodpovedajúcou našej úrovni (podľa štúdie How the world’s most improved school systems keep getting better, McKinsey & Company, 2010).

Pokiaľ ide o požiadavku štrukturálnych zmien a zvyšovania efektívnosti, Čaplovičova správa obsahovala viacero námetov (na jej tvorbe sa podieľali aj kompetentní odborníci). Vláda Smeru však ani v tomto smere neurobila nič.

Podľa správy TASR z 19. marca 2015 by podľa Draxlera nová verzia správy o stave školstva mohla byť hotová na jeseň (po celospoločenskej diskusii). Nekonala sa celospoločenská diskusia, nie je hotová správa. Teraz – pár týždňov pred voľbami – Draxler hovorí o februároovom termíne (nie je tu náhodou použiteľná rétorika Smeru o predvolebnej kampani a politizácii?).

Teda, Ficova vláda jednoducho ignorovala potrebu opísať stav slovenského školstva, navrhnúť a realizovať jeho reformu.

Aby bolo jasné, akú „garanciu“ vláda odmietla prijať:

Finančné ciele správy

Správa obsahovala aj tieto ciele (pod platmi sa nižšie rozumejú platy pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve):

dosiahnuť plat na úrovni 1,2 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve (nie v jednotlivých krajoch :-) do roku 2016;
do roku 2020 zvýšiť priemerný plat na úroveň 75% priemerného platu ostatných povolaní, v ktorých sa vyžaduje vysokoškolské vzdelanie;
do roku 2020 dosiahnuť priemernú úroveň verejných výdavkov na regionálne školstvo krajín OECD;
v rokoch 2014 – 2016 zvyšovať finančné prostriedky z verejných zdrojov (domácich a európskych) do regionálneho školstva medziročne v priemere o 1š0 mil. EUR;
do roku 2020 postupne upraviť nástupný plat na priemernú výšku začínajúcich zamestnancov v ostatných povolaniach, v ktorých sa vyžaduje získanie rovnakého stupňa vzdelania.

Odmietnutím uvedených finančných cieľov Ficova vláda ukázala, že si dostatočne neváži vzdelanie a nie je ochotná investovať do vzdelania toľko, čo by zodpovedalo eurṕskemu priemeru. Teraz si pripomenieme údaje, svedčiace o tom, že sme na chvoste EU podľa investícií do vzdelania (a postavenia učiteľa v spoločenstve). Pokojne možno tvrdiť v európskych podminach: čím nižšie investície do vzdelania (pod istým prahom akceptovateľnosti), tým zaostalejšia krajina.

Slovensko medzi najzaostalejšími v OECD a EU

Fakty o biednom postavení Slovenska z hľadiska investícií do vzdelania sú dobre známe. Pripomenúť niekoľko (aj nie veľmi dobre známych) nebude od veci.

Podľa
Slovak republic, Key Facts,Education at a Glance
: OECD Indicators 2012
celkové (verejné a privátne) investície do vzdelania tvoria
4.7% HDP (priemer OECD je 6.2%) a Slovensko je vzhľadom na tento indikátor na 35. mieste z 37 krajín. V roku 2014 (odkaz/link nižšie) sa uvádza pomer 4.4% ku 6.1%.

Verejné výdavky na vzdelanie tvoria 9.8% zo všetkých verejných výdavkov. Priemer OECD je 13.0%. Slovensko sa dostalo na 29. miesto z 32 hodnotených krajín.

Ak vyjdeme zo štátneho rozpočtu (Zákony 385/2014 a 411/2015) a odhadu vývoja HDP
na roky 2015 a 2016, dostávame ešte horšie čísla ako v predchádzajúcich rokoch. Pritom
čísla na rok 2016 sú horšie ako na rok 2015 – od 8.54% k 7.55% zo všetkých verejných výdavkov a od 1.95% k 1.55% v pomere k HDP.

Treba však poznamenať, že tieto čísla sú iba orientačné, postihujú iba rozpočet Ministerstva školstva. Regionálne školstvo sa financuje z kapitoly Ministerstva vnútra. Samosprávy sa podielajú na financovaní materkých škôl a školských zariadení. Na druhej strane, z rozpočtu Ministerstva školstva sa financuje aj šport a veda.

Podľa OECD, Education at a glance, 2013, Slovak Republic
platy učiteľov základných a stredných škôl na Slovensku s 15 ročnou praxou tvoria iba 44% platov iných zamestnancov s vysokoškolským (v správach OECD sa používa „similarly educated“) vzdelaním. Priemer OECD je 82%, 85%, 89% (diferenciácia na základné, nižšie a vyššie stredné školy). Podľa správy za rok 2014, odkaz nižšie, je to už u nás 43%, kým priemer OECD stúpol na 85% až 92% podľa stupňa škôl.

Podľa OECD, Education at a glance, 2014, Slovak Republic
základný plat začínajúceho učiteľa iba málo presahuje 10 000 USD ročne. Ide o najnižšiu úroveň spomedzi krajín OECD, kde začínajúci učiteľ má priemerný plat okolo 30000 USD ročne.
Ku koncu kariery základný plat slovenského učiteľa stúpne podľa tohoto dokumentu o 4 000 USD. To znamená, že náš učiteľ na konci svojej kariery ostáva pod priemernou platovou úrovňou začínajúceho učiteľa v OECD. Ide síce o údaje z roku 2014, ale 5% (z nízkych platov) ročne nás ďaleko neposúva.

Správa za rok 2015 ukazuje isté zlepšenie pozície Slovenska, situácia je však naďalej kritická.
Priemerný plat slovenských učiteľov je na úrovni 57% priemerných platov 25 až 64 ročných slovenských zamestnancov s vysokoškolským vzdelaním. V OECD je tento parameter na úrovni 78%, 80% a 82% podľa stupňa škôl.

Učitelia s 15 ročnou pracovnou skúsenosťou zarobia priemerne 15 650 USD ročne, čo je tretí najnižší plat po Maďarsku a Estónsku. Priemer OECD je 41 245 USD, 42 825 USD a 44 600 USD, v závislosti od stupňa školy.

Korupcia a investície do vzdelania

Pozrime sa na vzťah medzi rebríčkami vnímania korupcie a investícií do vzdelania. Z porovnania vynechám Maltu, Cyprus a Luxembursko, krajiny so špecifickými podmienkami.

Na popredných miestach v rebríčku vnímania korupcie spomedzi krajín EU sú podľa Transparency International : Dánsko, Fínsko, Švédsko, Holandsko, Nemecko, Rakusko, UK, Belgicko, Irsko.

Krajinami EU, ktoré najviac investujú do vzdelania (v pomere k HDP) sú
podľa Eurostatu:
Dánsko, Švédsko, Fínsko, Belgicko, Írsko, UK, Holandsko, Rakusko.

Na spodných miestch na základe vnímania korupcie sú Bulharsko, Grécko, Rumunsko, Taliansko, Slovensko, Chorvátsko, Česko. A podľa investícií do vzdelania Rumunsko, Bulharsko, Slovensko, Grécko, Chorvátsko, Taliansko, Maďarsko, Česko.

Z postkomunistických krajín sú na tom dobre podľa vnímania korupcie Estónsko a Slovinsko.
A okolo priemeru EU na základe investícií do vzdelania sú Slovinsko, Litva a Estónsko.

Zastavme sa pri Estónsku.
Slovensko má v porovnaní s Estónskom
20 krát menej elektronických verejných služieb za 10 krát viac peňazí.
K tomu aj vtipný text.

Pažravý byrokratický aparát

Napriek tomu, že slovenské investície do vzdelania sú hlboko pod priemerom EU, štátna mašinéria ich rozšafne mrhá.

Po tom, čo Ficova vláda odignorovala Čaplovičovu správu (a po prehratých prezidentských voľbách) sa stal ministrom školstva marketingovo zacielený Pellegrini (prišli aj tzv. sociálne balíčky). Krátko po nástupe sa nový minister v rozhovore pre TA3 dotkol aj platov učiteľov. Medzi zdrojmi, ktoré by sa dali použiť na ich zvyšovanie spomenul redukciu počtov pracovníkov Ministerstva školstva.

Aká je skutočnosť?

1.1.2014 bolo zamestnaných na MŠSR 503 ľudí (pôvodne som mal napísané „pracovalo“), 1.10. 2014, teda po Pellegriniho nástupe, to už bolo 536 a 1.12.2015 sa rozrástli na 577. (Každý má svoje Komjatice. Fico to v obrane Jahnátka nazval blízkymi spolupracovníkmi. Akí spolupracovníci, taká práca.)

Fínsku stačilo 110 ministerských úradníkov na manažovanie školstva v roku 2012. Nepredpokladám, že by sa tento počet zvýšil. Ak ano, iste nie rdikálne. (Treba podotknúť, že slovenské ministerstvo má v kompetencii aj šport, nič to však nemení na obraze rakovinového bujnenia našej byrokracie.)

V porovnaní s Fínskom (i inými civilizovanými krajinami) máme aj priveľa organizácií, riadených ministerstvom. Vybavilo sa mi v tejto súvislosti 500 000 EUR, odoslaných z Metodicko-pedagogického centra na „nesprávny“ účet. Mihla sa v médiách správa, že 300 000 sa vracia. Vrátili sa? A čo tých zvyšných 200 000?

Reforma

Na záver niekoľko poznámok, už bez suchých faktov.

Zvyšovanie investícií do školstva bude zmysluplné, ak ho bude sprevádzať radikálna reforma. Radikálna, rozumná a perspektívna reforma bude behom na dlhé trate, bude úlohou na desaťročia a bude vyžadovať súhru občianskych, dokonca aj politických :-), síl.

Často sa o tom hovorí, ale treba to zopakovať: Základným predpokladom úspechu reformy je, aby si učiteľské povolanie volili nadpriemerne talentovaní mladí ľudia, aby ich neodraďovali platy, ktoré neobstoja v konkurencii iných profesií.

Ďalej spomeniem iba niekoľko dôležitých cieľov, na viac tu nie je priestor.
Aj najtalentovanejší študenti potrebujú dobré vzdelanie. Nevyhnutná je dôkladná reforma univerzitného štúdia budúcich učiteľov, sústredená do malého počtu fakúlt a rešpektujúca úspešné zahraničné vzory. Budúcnosť našich unverzít závisí od výrazného zlepšenia kvality doktorantského štúdia a jeho napojenia na medzinárodný kontext.

Celoživotné vzdelávanie učiteľov (a systém atestácií) tiež treba preniesť na univerzitnú pôdu, ktorá je pod drobnohľadom akreditácií. Samozejme, terajšie procedúry akreditácie treba zmemiť.

Kvalitný učiteľ nepotrebuje vodiť za ručičku. Najviac potrebuje slobodu, nespútanú nezmyselnými byrokratickými direktívami.

Hlavnými cieľmi vzdelávania by mali byť podpora tvorivosti, kultivovanie schopnosti riešiť problémy, kriticky myslieť, argumentovať, zbierať a triediť informácie.Slovenský dôraz na abcd-testovanie nie je cestou k týmto cieľom

Dobrá škola vytvára inšpirujúce prostredie. Predstavuje
pozitívne životné vzory. Pomáha pochopiť dôležité hodnoty našej, teda európskej, civilizácie, kriticky sa stavať k jej nedostatkom, rozmýšľať o cestách k lepšiemu svetu.

To hlavné, čo môžu učitelia dať štátu, sú kriticky mysliaci a statoční absolventi škôl. Takých nebude možné opiť demagógiou a almužnami.