Čo nám dala beseda s Róbertom Ficom?
Premiér Róbert Fico v rámci svojej cesty do Banskej Bystrice zavítal aj medzi študentov Obchodnej akadémie a GJGT s cieľom besedovať na tému Slovenské predsedníctvo v Európskej únii. O čom sa hovorilo a čo nám beseda dala?
V prvom rade musím povedať, že besedu s politikom považujem pomedzi strohú školskú výučbu za príjemné osvieženie. Myslím, že mi dala rovnako veľa poznatkov ako jedna hodina chémie. Mala som príležitosť zažiť premiérovo vystupovanie na vlastnej koži, položiť mu otázky, počuť jeho reakcie a predovšetkým zapojiť kritické myslenie, pretože len málo, čo vyšlo z premiérových úst, som považovala za pravdivé.
Žiadna vnútorná politika
Premiér začal besedu siahodlhým príhovorom, v ktorom spomenul rôzne témy – od Európskej únie cez sankcie voči Rusku až po extrémizmus. Snažila som sa zachytiť každé jeho slovo, premlieť ho v puse a zhodnotiť. Priznám sa, že jeho názor na Európsku úniu (teda názor, ktorý pred nami prezentoval), sa prekvapivo zhodoval aj s mojím. Tvrdil, že Európska únia je výnimočným projektom, ktorý nám zabezpečuje práva a slobody. „Napriek jej výhodám má aj množstvo veľkých problémov“, dodal a poznamenal, že preto podporuje dohodu medzi európskymi lídrami neriešiť otázky, ktoré Európu momentálne rozdeľujú. Jeho posledná poznámka ma zaskočila, veď ak sa budú vyhýbať nepríjemným témam, nikdy ich nevyriešia. Túto dilemu však nechávam na európskych politikov.
V spojitosti s problémami Únie, rozrečnil sa tiež na tému migračnej krízy. Rovnako, ako hlása na svojich najnovších bilboardoch, rozohňoval sa, že on „nedovolí vytvorenie ucelenej moslimskej komunity na Slovensku„. Preňho povinné kvóty nie sú riešením, tie vlastné ale neposkytol. Nezabudol spomenúť, ako „pomáhame krajinám ako Rakúsku s prílevom utečencov, napríklad táborom v Gabčíkove, cez ktorý už pretiekli stovky migrantov„. Z jeho reči som mala pocit, že každý moslimský migrant je nebezpečný, čo vo mne utvrdil fakt, keď doložil príklad o dobití istej osoby imigrantmi a takisto o znásilnení dievčaťa rovnakými vinníkmi. Mňa by len zaujímalo, kde pán premiér videl tie stovky migrantov, ktorým sme udelili dočasný azyl. Do pléna tiež padla spomedzi študentov otázka, že ak pán Fico nesúhlasí s povinnými kvótami, prečo ich teda oficiálne podpísal. „Ja som nič nepodpísal,“ krútil hlavou, „veď si to samo odporuje! Prečo by som podpisoval povinné kvóty, keď som vyjadril zásadný odmietavý postoj voči nim? Nečítajte takéto somariny, prosím vás.“ Pri ďalšej otázke, čo by nám pán premiér doporučoval čítať, odvetil: „Čítajte si čo chcete. Hlavne berte informácie z viacerých zdrojov a neverte somarinám.“
Na pretras prišla téma rastu minimálnej mzdy. „Bol by som rád, keby za našej vlády stúpla minimálna mzda na 500 eur – už teraz stúpa„. Na akademickej pôde pripojil fakt, že aj učiteľom rastú platy. Ďalšími v poradí boli sankcie voči Rusku. „Sankcie sú mŕtve,“ vyjadril sa premiér. „Nemajú žiadny výsledok, nič nedosiahli.“ To viedlo k téme slovensko-ruským vzťahom. „Mojím názorom je, že Slovensko by malo mať dobré vzťahy so všetkými krajinami a spolupracovať s nimi; tak ako s Ruskom, tak aj s USA„.
Napokon sa vyvolaniu dostalo aj mne a tak som vytiahla karty na stôl: „Pán premiér, vo svojom prejave ste hovorili aj o extrémizme. Podľa môjho názoru extrémizmus rastie aj z dôvodu, že sú ľudia frustrovaní a prestávajú veriť establišmentu. Aké kroky by ste podnikli vy zo svojej pozície, aby ste pomohli zvrátiť tento fenomén?“
Premiérova odpoveď bola opäť siahodlhá, ale také už jeho odpovede bývajú. Hovoril, že neverí tomu, že by sa zo Slovenska niekedy mohol stať fašistický štát. Poznámka k establišmentu ho očividne rozrušila: „…establišment, establišment…! Prosím vás, čo považujete za establišment?“ Rada by som mu odpovedala, že tradičných politikov a politické strany, ale k slovu som sa nedostala. Tak ako som nepostrehla konkrétne body boja proti extrémizmu, na ktoré som sa pýtala.
Vo vytvorenej pauze som sa ešte opýtala, či nevidieť určitú spojitosť nárastu extrémizmu vo svete s tým, že v USA Donald Trump vyhral americké voľby. „Donald Trump vyhral demokratickou cestou a jasne vyhral nad Hillary Clintonovou. Voľbu amerických občanov rešpektujem a rešpektujem aj nového amerického prezidenta. Tým, že vyhral, demokracia nekončí.“ Otázok bolo mnoho, vyrojilo sa aj zopár ekonomických, ďalej otázky, prečo neodpovedá médiám, na čo sa ohradil: „Ja médiám odpovedám, minule som mal tlačovku a rozhovory.“
Beseda pre mňa bola veľmi poučná. Totiž, keď dorozprával, uvedomila som si dve veci: Róbert Fico je úžasný rečník – to nemožno poprieť. A so svojou skúsenosťou dlhoročného politika vie veci dokonale rozkúskovať, ale tak, že priamu odpoveď na svoju otázku dostanete málokedy. Lenže tak to už v politike raz chodí. Bohužiaľ.
