Čo pre nás znamená LIDO….

 

Najprv bol nápad… Prišla s ním Lele Zemanová, manažérka a odborníčka na komunikáciu. Potom sme spojili sily – Mladá Petržalka, naši priatelia z OZ Bratislavské rožky a ďalší partneri. Jednoducho sme si chceli pripomenúť lokalitu, ktorá mala (stále má) svoje genius loci, bola súčasťou pulzujúceho koloritu Bratislavy a ako taká si zaslúži pozornosť (zamyslenie) aj v dnešnej dobe…

 

Príbeh areálu LIDO tak búrlivý ako  celé 20. storočie…

 

Ako vyštudovanému historikovi mi nemohla uniknúť do očí bijúca analógia medzi „veľkými“ dejinami 20. storočia, ktoré boli na Slovensku mimoriadne búrlivé a príbehom samotného kúpaliska. Zmeny režimov a politicko-spoločenskej klímy za ostatných 80 rokov sa podpísali aj na osude kúpaliska…

 

Rekreačný areál „LIDO“ sa v 20. rokoch 20. storočia stáva organickou súčasťou života obyvateľov Bratislavy (Petržalky). Slnečné kúpalisko sa nachádzalo cca 500 metrov od Starého mosta na petržalskej strane Dunaja, okrem prírodnej pláže malo aj dve betónové bazény a tiež štandardné zázemie – sociálne zariadenia, prezliekarne, volejbalové ihriská…

 

Prvý úder nastal po Viedenskej arbitráži v roku 1938, keď Petržalka a Devín pripadla Hitlerovej Ríši… „LIDO“ sa tak ocitlo na území cudzej krajiny. Keďže kúpalisko bolo medzi obyvateľmi mesta nesmierne populárne, v priebehu roku 1939 sa vláda Slovenského štátu usilovala pre areál LIDO s nemeckou stranou vyjednať špecifický, exteritoriálny režim, aby ho mohli navštevovať aj Bratislavčania z pravého brehu Dunaja, no tieto rokovania skončili nezdarom (ako náhradu vtedy vybudovali kúpalisko na Tehelnom poli)…

 

V roku 1944 bolo zas „LIDO“ poškodené americkým bombardovaním, no aj počas ďalších rokov ho obyvatelia a návštevníci Bratislavy vyhľadávali…Kúpalisko bolo vychyteným rekreačným areálom počas 50. a 60. rokov, stalo sa tak nemým svedkom znárodňovania, budovania socializmu, a aj pokusu o jeho prestavbu…

LIDO pustne, búra sa Podhradie, komunitný život v Bratislava vysychá….

V období normalizácie začalo „LIDO“ postupne chátrať a pustnúť.. Opäť ide o zaujímavú a asi nie úplne náhodnú paralelu s architektonickým, urbánnym a spoločenským vývojom v Bratislave (ale aj v celej krajine). Počas normalizácie necitlivá ruka boľševika napríklad zbúrala Podhradie, významný priestor ktorý bol súčasťou prirodzeného koloritu pôvodnej Bratislavy…

Tak ako „LIDO“ (a celé mesto) chradlo, tak aj ľudia postupne prestali chodiť von, menej sa navzájom stretávali a komunikovali, utiahli sa medzi štyri steny, do svojich ulít… V meste iste bol spoločenský život, ale jeho intenzita, pestrofarebnosť a kvalita sa dá len ťažko porovnať s pulzujúcou bratislavskou komunitou od začiatku 20. až do konca 60. rokov…V pochmúrnej atmosfére 70. a 80. rokov tak Bratislava plnila najmä praktické funkcie, slúžila ako veľká ubytovňa/nocľaháreň kam sa ľudia utiahnu po celodennej robote… „LIDO“ bolo oficiálne zatvorené počas transformačného obdobia, v roku 1993…

 

Prebudenie komunitného života v meste – šanca pre LIDO?

Až ostatné roky si môžeme všimnúť, že život v Bratislave sa začína veľkým oblúkom vracať k rytmu, ktorý je charakteristický pre všetky významné európske mestá s bohatou históriou a kultúrou, a ktorý bol napokon príjemným spôsobom charakteristický pre Bratislavu počas prvej ČSR…Lokálne kaviarničky, obchodíky, susedské burzy, pivárne, teda miesta kde sa stretáva mestská komunita sú presne tie znaky, ktoré mestu vtláčajú jeho jedinečný genius loci…

 

Tak ako boli a je sú pre Bratislavu charakteristické Korzo, Kamzík, bratislavské rožky, alebo Schöne Náci tak k nej neodmysliteľne patrí aj kúpalisko „LIDO“. Pre nás z Mladej Petržalky totiž nesymbolizuje len rekreačný a športový areál. To je jeho užší význam… Symbolizuje najmä miesto, kde sa ľudia a rodiny stretávali, socializovali, kde sa upevňovala mestská komunita a spolupatričnosť, symbolizuje pohodový rytmus pulzujúceho života v meste…

 

Preto je najvyšší čas zamyslieť sa, ako dnes absolútne zdevastovanému areálu pomôcť, a vytvoriť z neho ďalšiu zložku modernej urbanity Bratislavy (Petržalky) a vrátiť tak „LIDU“ jeho pôvodný status a nezastupiteľnú funkciu v prirodzenom kolorite mesta…

 

 

P.S.: Všetkých srdečne pozývame na výstavu „Spomienky na LIDO a Dunajské kúpaliská“ ktoré na námet Lele Zemanovej, zorganizovala Mladá Petržalka a Bratislavské rožky – Pozsonyi Kifli Polgári Társulás. Výstava trvá do 31. augusta, každý deň od 13:00 do 19:00 v priestore Expo – Eurovea (pri pokladniciach do kín na 1. poschodí).

 

P.P.S.: Prvé dve ilustračné obrázky kúpaliska LIDO sú z archívu Ivana Krča