Blog
štvrtok

Čo prinesie nová strana v nemeckom parlamente?

V Nemecku sa koncom septembra konali parlamentné voľby. Podľa očakávaní zvíťazila strana kancelárky Angely Merkel, ktorá úraduje na tomto poste už od roku 2005. V tomto ohľade nič nové, veľký rozruch však spôsobilo zvolenie strany AfD – Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko) do spolkového parlamentu.

Strana AfD získala už pred parlamentnými voľbami niekoľko kresiel v jednotlivých spolkových krajoch.  V parlamentných voľbách sa tentokrát stala treťou najsilnejšou stranou a získala 12,6% hlasov voličov. Zaujímavé je, že až 21% voličov AfD volilo v predošlých parlamentných voľbách stranu Angely Merkel – CDU, ktorá predstavuje štandardnú politickú stranu podporujúcu prisťahovalectvo. Okrem toho dokázala AfD zmobilizovať aj ľavicových voličov a časť nevoličov.

AfD býva v médiách bežne označovaná ako extrémistická, rasistická či populistická. Je strana však naozaj extrémistická? V programe sa netají nacionalizmom – nemčinu chce uzákoniť v ústave ako národný jazyk, chce chrániť tradičnú nemeckú kultúru, ktorej základy vidí v kresťanstve či osvietenstve. Podobne ako podľa SNS na Slovensku, aj podľa AfD ohrozuje multikulturalizmus výdobytky Nemecka, a preto chce strana zabrániť tomu, aby Nemecko „stratilo svoju kultúrnu tvár“. Extrémna migrácia nie je v Nemecku novodobým fenoménom. Už v 90-tych rokoch zažila krajina migračnú vlnu podobnú tej z roku 2015. Ľudia so zahraničným pôvodom tvoria viac ako 22% populácie krajiny. Ako chce Afd presvedčiť pätinu (alebo viac?) občanov uznávať „rýdzo nemecké“ tradičné kultúrne hodnoty, v programe nedefinuje.

Kombináciu xenofóbnych výrokov spolu so silnými sľubmi sociálnej podpory počuť nielen z úst slovenských politikov. V prípade AfD tak v programe svieti podpora minimálnej mzdy, ktorá má podľa strany občanom zabezpečiť fungovanie nad hranicou chudoby. To, že plošná minimálna mzda vytvára problémy nízko kvalifikovaným skupinám najmä v ekonomicky slabších regiónoch a často znemožňuje prístup k zamestnaniu, Afd vo svojom argumente ignoruje. V ďalšom bode píše o zoštíhlení štátu a obmedzeniu zásahov do ekonomiky, no zákaz pracovať pod hranicu minimálnej mzdy za zásah nepovažuje. V tomto ohľade sa však strana neodlišuje od štandardných politických strán.

Podpora voľného obchodu a liberálnejšie obchodovanie aj s rozvojovými krajinami tvorí súčasť ekonomického programu strany. AfD kritizuje obchodné dohody ako TTIP či CETA, kvôli netransparentným vyjednávaniam podmienok, ktoré prebiehajú za zatvorenými dverami. Paradoxne pôsobí práve snaha zapojiť chudobnejšie krajiny do medzinárodného obchodu v rámci rozvojovej stratégie a kritika globalizácie v oblasti poľnohospodárstva v inom bode programu. Je proti subvenciám, no chce podporovať domácich poľnohospodárov a zabrániť lacným dovozom zo zahraničia. Nekonzistentnosť týchto cieľov vidieť aj na snahe posilniť obchodnú spoluprácu s Ruskom.

V porovnaní so slovenskou politickou scénou nie sú však ani najpopulistickejšie návrhy AfD extrémistické, ako píšu niektoré médiá. Rétorika takmer všetkých politických strán na Slovensku bola pred voľbami 2016 veľmi podobná AfD. V Berlíne sa však po zvolení strany do spolkového parlamentu zišli stovky ľudí na protest. Ak sa pozrieme na členskú základňu strany, jej členovia nie sú porovnateľní s členmi radikálnej strany NPD (Národnodemokratická strana Nemecka), ktorej protiústavnosť skúmal už Spolkový ústavný súd. AfD však prebrala mnoho voličov NPD a to predovšetkým v spolkových parlamentoch.  Strana AfD má z 94 zvolených poslancov trinástich, ktorí sú klasifikovaní ako krajne pravicoví, avšak aj vyjadrenia týchto poslancov sú len slabým odvarom toho, čo predviedli  členovia NPD či Kotlebovi poslanci na Slovensku. Samotná AfD na protiústavnosť nikdy nebola preskúmavaná.

Odhliadnuc od nezmyselných názorov strany, ostalo v programe pre rok 2017 aj niekoľko rozumných bodov. Je otázne, aký budú mať priestor na presadenie, keď ostatné parlamentné strany odmietajú spoluprácu s AfD. Zachovanie hotovostných platieb alebo aj snaha o to, aby Nemecko neplatilo dlhy za nezodpovedné zahraničné banky sú návrhy, ktoré strana presadzovala už pred rokmi.

Po odchode niekoľkých členov strany, ktorí program stavali najmä na ekonomických reformách, AfD „obohatila“ svoj program o protiislamskú rétoriku. Pridala mnoho populistických a nerealistických návrhov, ktoré s pôvodnou víziou nemajú veľa spoločného.

Zabalenie kampane do nacionalistického rúška však prinieslo úspech. Predsa len, aj strany tohto typu majú dvere do volieb otvorené a mnohí voliči volebné programy podrobne neanalyzujú. Ako to v politike býva, sľuby bývajú silnejšie ako činy a v prípade AfD môžeme byť skôr radi, ak svoje populistické sľuby nenaplnia.  Zvolenie AfD však odzrkadľuje túžbu voličov po zmene, a táto strana v nemeckej politike ešte určite zamieša kartami.

Monika Olejárová, INESS

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|