Čo robíš? Jáj,ty nič,ty si na materskej…

Takto ma zrušila jedna známa. A za ňou sa to podarilo ešte pár ľuďom viac či menej viditeľne… A nie je to fér.

Cítila som sa na sekundu ako vyvrheľ, menejcenná, znevýhodnená… Musím sa úprimne priznať, zatriaslo to so mnou a zrodila sa vo mne v sekunde taká moja vnútorná vzbura. Muselo to ísť von… „Áno, na materskej som, takže nič nerobím, len sa starám o dieťa a popri tom pracujem.“To sa však tiež moc nenosí. Ani spokojná a vyrovnaná matka na materskej dovolenke, pretože tie musia mať status strhanej, neurotickej a večne uplakanej ženy. Tej, ktorá doma šúcha nohami v teplákoch a rozcuchaným účesom, nenalíčená, pribratá ešte z tehotenstva a úplne psychicky na dne.

Tak má vyzerať. Nemá právo ani sa usmievať. Slovník má mať okresaný na ňuňu-ciki-kaki-haf haf a podobne, lebo nemá čas ani čítať, ani sa vzdelávať. Ledva ráno zhltne kus chleba, potom doje čo zostane po dieťati. Dávno nenosí pekné handry, vytiahne ich len vtedy, keď ide na stretávku so spolužiakmi, veď aby sa nepovedalo. Inak je verná svojim rozťahaným teplákom zapatlaným od kašičiek, mliečok, príkrmov. Nič dobré od nej nečakajte…

Presne taká škatuľka sa mi ušla a ja sa jej úpenlivo vyhýbam. Zastávam okrem mojej šéfredaktorskej úlohy po druhý krát aj rolu najdôležitejšiu – som matka.

A mám tú drzosť úprimne sa priznať, že som spokojná a vyrovnaná, mám rada svoj život a užívam si všetky radosti a starosti. Tepláky vôbec nenosím, líčm sa každý deň a tých päť minút si na to nájdem. Čítam. Cvičím. Dostala som sa dokonca pod svoju pôvodnú hmotnosť takže kilá po tehotenstve sú už preč. Žijem svoje najkrajšie obdobie… A ešte mám tú drzosť o tom písať.

Lebo ja vlastne nič, veď som na materskej :)

A som si istá že je nás viac…tak nám doprajte tešiť sa z najkrajších dní v živote a nekazte nám to…