Denník N

Čo sa deje v Hongkongu a prečo je to dôležité

Sixtus Leung Zdroj: AP Photo/Kin Cheung)
Sixtus Leung Zdroj: AP Photo/Kin Cheung)

I napriek absencii v slovenských správach vývoj posledných udalostí v Hongkongu stojí za pozornosť.

Minulý týždeň v stredu sa v Hongkongu uskutočnila ceremónia skladania prísahy pre členov Legislatívneho zhromaždenia, skrátene „Legco“, ktorá zaujala väčšinu svetových médií svojou teatrálnosťou. Nie, nešlo o pompéznosť, ale o prejavy revolty viacerých mladých ľudí, ktorí predznamenávajú zaujímavé časy v politike tohto zaujímavého regiónu.

Nie je prekvapením, že sa v slovenských novinách táto správa neobjavila, veď nakoniec, čo vlastne vie bežný Slovák, či dokonca Európan o Hongkongu? Tobôž o ich vnútornej politike. Hong Kong je špeciálne spravovaný región Číny, s vysokou mierou nezávislosti, ktorý má ako bývalá britská kolónia vysoko slobodný trh, do veľkej miery dobrú vymožiteľnosť a nezávislosť práva, ako aj viaceré politické slobody. Administruje sa, spolu s bývalou portugalskou kolóniou a dnes ázijským Las Vegas Macaom cez systém „jednej krajiny, dvoch systémov“, čo ich právne robí súčasťou Čínskej ľudovej republiky.

hong-kong-map
Poloha Hongkongu na mape Ciny.

A to sa práve nepáči viacerým novozvoleným zástupcom ľudu. Po voľbách, ktoré sa konali 4. septembra, získali tzv. lokalisti 6 miest v 70-členom zhromaždení, kde sa 40 sedadiel volí priamo, väčšinovým systémom, a 30 je volených, či presnejšie delegovaných cez špeciálne obvody zastupujúce odvetvia ekonomiky či odborové zväzy. Termínom lokalisti označujeme to, čo by sa dalo nazvať nacionalistami, no keďže Hong Kong sa v právnej terminológii neoznačuje ani za národ, ani za štát, tento zvláštny termín musí stačiť. V princípe im ide o nezávislosť od Číny, či už úplne, alebo po praktickej stránke, keďže v posledných rokoch sa množia prípady, kedy sa centrálna vláda snažila zasahovať do vnútorných záležitostí Hongkongu. Zaujímavý je napríklad prípad kníhkupca, kritického voči Pekingu, ktorý zmizol a neskôr sa objavil v Číne, kam „utiekol za svojou priateľkou“.

kennedy-town-independence
Na lavej strane lokalisticky plagat „Som Hongkongcan“ alebo „Hong Kong nie je Cina“. Na pravej strane je zosmiesnenie zo strany prvaka na Hongkongskej univerzite z Ciny. „Nezavislost pre Kennedy town“ – kennedy town je stvrt HK, nieco ako Mlynska dolina. Zdroj: fotografia Junshu Chen

Počas minulotýždňovej ceremónie si napríklad zastupiteľ Sixtus Leung cez seba prehodil plagát s nápisom „Hong Kong nie je Čína“ a s Bibliou v ruke začal svoju prísahu výrokom vernosti k „národu Hongkongu“ jeho kolegyňa Yau Wai-ching podobný plagát vystavila a svoju prísahu taktiež začala podobným spôsobom. Dvaja ďalší vyslovovali slovo Čína ako „Shina“, čo bol termín používaný Japoncami počas okupácie a mnohí ďalší prihodili do prísahy zopár slovíčok o slobode či referenciu na Dáždnikové protesty z roku 2014. Mysleli ste si, že cirkus je v parlamente len u nás?

umbrella
Dazdnikove protesty (Umbrella movement) z roku 2014. Zdroj: Forbes.com

Je viac než ironické, že je Čína vnímaná ako nedemokratická sila, pričom za britskej vlády sa k tomuto levelu Hong Kong ani neblížil a jeho guvernéri boli bieli Briti dosadzovaní podobným spôsobom ako nominanti politický stranách v štátnych podnikoch na Slovensku.

governors-of-hong-kong
Galeria Guvernerov Hongkongu za britskej vlady. Zdroj: skyscrapercity.com

Táto snaha má však hlbšie korene. V minulosti bol Hong Kong výrazne bohatší než ktorákoľvek časť Číny, no dnes sa rozdiely znižujú, hlavne medzi rapídne rýchlo rastúcimi oblasťami hraničiacimi s Hongkongom ako Shenzen alebo Guangzhou. Kultúrna identita založená na demokratickom zmýšľaní či slobode sa v post-faktuálnom svete stráca, zvlášť pri záplave extrémne bohatých Číňanov nafukujúcich ceny nehnuteľností. Veľa mladých odchádza do zahraničia, kde vidia alternatívy, kontrastujúce s meniacou sa situáciou a nepriaznivým pomerom síl doma. Väčšinu médii, vrátane najlepších anglických, ako napríklad South China Morning Post, už vlastnia ľudia z Číny a prostredníctvom nich umocňujú informačný monopol. Tŕňom v oku pre lokalistov je najmä extrémne nepopulárny hlavný exekutívny predstaviteľ, Chun-ying Leung a už dnes je jasné, že jeho nasledovníkom sa stane človek poslušný Pekingu.

cy_leung
Hlavny exekutivny predstavitel Hongkongu, CY Leung. Zdroj: South China Morning Post

No a prečo by to malo zaujímať niekoho na Slovensku? Ako som písal vyššie, Hong Kong je súčasť Číny, akokoľvek sa to členom Legco nepáči, ich snaha o nezávislosť je nereálna. Čína si ako narastajúca veľmoc nemôže dovoliť narúšať svoju štrukturálnu integritu, zvlášť pri problémoch v okrajových oblastiach ako Tibet či Xinjiang či pri snahe získať Taiwan. Historická skúsenosť zo ‚Storočia poníženia‘ (1838 až 1949), ktorá definuje zahraničnú politiku dnešných lídrov Číny, učí, že útoky mocností ako Japonsko, Británia alebo Francúzsko prichádzali od mora a preto dnes nedovolia aby sa z Hongkongu kedykoľvek mohla stať predsunutá enkláva západného súpera na geopolitickom poli. I za cenu neštandardných opatrení. Rovnováha medzi mocnosťami sa bude meniť a pre malé krajiny ako Slovensko je dôležité reagovať dynamicky a agilne.

Jeden z dôvodov prečo som začal študovať rozvojové štúdie bolo, že región menší než Bratislavský kraj s populáciou asi 7 miliónov, dokáže mať HDP na obyvateľa takmer trojnásobný, nezamestnanosť tretinovú a ľudia sa tam priemerne dokážu dožívať o šesť rokov viac. Áno, veľkú zásluhu na tom má geografická poloha, kultúrna ako aj koloniálna minulosť, no to neznamená, že by sa z modelu ekonomiky založenej takmer výhradne na službách s dobre fungujúcou infraštruktúrou nedalo niečo naučiť.

Teraz najčítanejšie

Jakub Dovčík

Od šestnástich rokov študujem v Anglicku, naposledy postgrad v antropológii a rozvoji na London School of Economics.