Denník N

Načo sú nám študenti politológie?

Na fakulte sa hovoril taký vtip “Čo sa spýta politológ, keď stretne kolegu?” “Hot-dog bude s horčicou či s kečupom?” Časť mojich bývalých spolužiakov si už postavenie neužitočnosti a neuplatniteľnosti aj internalizovala. Podľa mna nesprávne. Nasleduje pár postrehov absolventa štúdia politológie na troch pracoviskách a aktívneho účastníka už desiatky výberov na pracovné pozície pre politológov.

Niektoré katedry sú naozaj o ničom (a niektoré nie)

Breaking news: Naozaj existujú veľmi slabé politologické pracoviská. Na rozdiel od právnických, ekonomických fakúlt či desiatok pracovísk technického zamerania ktoré sú všetky špičkové (no nie sú – pdf). Štúdium akéhokoľvek odboru má študentovi odovzdať určitú sumu vedomostí a zručností. Pracoviská by sme mali merať podľa toho, či sa im to darí alebo nie. Tvrdiť, že nejaká vedecká disciplína je ako taká menejcenná, je mimoriadne zjednodušujúce. V SR existujú minimálne dve politogické pracoviská, ktoré produkujú solídnych absolventov a vlastnú vedeckú produkciu, ak zarátame prílev absolventov z ČR alebo z CEU v Budapešti nevyzerá pole absolventov absolútne beznádejne.

Politológ môže len politologizovať

Analýza IFP priniesla dáta o tom, ako sa absolventi uplatňujú v rámci svojich odborov. Nie je prekvapením, žespoločenskí vedci sa často neuplatňujú v svojom odbore. Ako však už napísal prodekan FiF UK, porovnávať spoločenské vedy napríklad s architektúrou je neférové. Existujú profesie, ktorých vykonávanie si vyžaduje mimoriadne úzke a jasne definované technické zručnosti, a nezriedka sú podmienené aj skúškou zaručujúcou prijatie do profesíjneho stavu, ktorú ani nereguluje samotná vysoká škola. Cesta k podobným profesiám je dlhá a je pravdepodobné, že ak si ju niekto zvolí, bude danú profesiu aj  vykonávať.

Zn: Čítam s porozumením

Jedným z najviac opakovaných buzzwords o globálnej ekonomike je, že je všetko prepojené, všetko sa rýchlo mení, všetko so sebou navzájom súvisí, a víťaz je ten, kto sa v takomto prostredí vie orientovať. Pri dobre fungujúcom štúdiu politológie je tréning zručností potrebných na úspešné prežitie v takomto prostredí základom každej seminárnej úlohy a diskusie. Argumentovať v prospech určitého  vysvetlenia koaličného správania politických strán v Španielsku po páde Frankovej diktatúry znie síce obskúrne a nepoužiteľne, ale ktokoľvek, kto je schopný podobnú tému príčetne spracovať na 9 strán, je zároveň schopný l poctivého výskumu s použitím širokého množstva zdrojov, vie aplikovať všeobecné koncepty (od racionálnej voľby až po ekonomicko-štrukturálne) a dokáže argumentovať v prospech zvoleného vysvetlenia.

Ak je nejaká zručnosť vo všeobecnosti oceňovaná u mojich spolužiakov, tak je to schopnosť rýchlo chápať veci, myslieť mimo svoj odborový chlievik (ekonomický či právny), a schopnosť dobre a výstižne písať či prezentovať. Ono to všetko smeruje k matke všetkých buzzwordov súčasného vzdelávania – kritickému mysleniu, ktoré tu tak chýba.

Od Nka po Telgárt

Zatiaľ to teda znie veľmi dobre. Kto má ale o tieto schopnosti záujem? Verejná správa, hlavne tá časť, ktorá tvorí pravidlá a analyzuje ich, je jasný kandidát. Začínajúci referent píšuci podklady pre vedenie svojho ministerstva o tom vie svoje. Reklamné a PR agentúry, ktoré potrebujú aj ľudí, ktorí vedia čítať štatistické dáta a chápu spoločenský kontext v ktorom sa klient nachádza. Tretí sektor, ktorý funguje na pozadí nekonečného písania grantových projektov, ktoré by mali reflektovať spoločenskú objednávku. Novinári, pri ktorých sa dookola sťažujeme, že nerozumejú tomu, o čom píšu. Nespočetné množstvo firiem, ktoré oceňujú a potrebujú schopnosť vnímať veci v kontexte a strategicky. Od veľkých korporácií cez konzultačky až po vlastný biznis.

Poznám desiatky prípadov, ktoré zapadajú do niektorej z kategórií uvedených vyššie – redaktori Nka, ľudia, čo sa prepracovali do predstavenstiev najväčších korporácií v SR, založili fact-checkingovú stránku, vedú mimovládky na rozvoj kritického myslenia, alebo sa úspešne starajú o rodinný biznis z Horehronia. Podľa všetkého čo o nich viem, im politologické vzdelanie dobre poslúžilo.

Áno, mohli by študovať biznis alebo žurnalistiku, ale práve schopnosť nadhľadu a kontextu im dáva vo svojej práci veľkú výhodu a zároveň flexibilitu zmeniť profesiu, keď si to zmena ekonomiky vyžiada.

Mediálny politológ vs. reálny spoločenský prínos

Nejde však len o zručnosti a uplatnenie absolventov, ale aj pre význam disciplíny ako takej pre spoločnosť. Obrazu tohto vedného odboru veľmi nepomáha ani mediálny obraz politológa, ako generátora instantných názorov na všetko (o dôvodoch prečo som obšírnejšie písal tu).  Vedci, ktorí robia reálny výskum, ktorý sa snaží vysvetliť a popísať to, čo sa okolo nás deje a ako to riešiť, tak ostávajú bokom. Keď je dopyt po praktických, uplatniteľných veciach stačí sa pozrieť na produkciu Ústavu verejnej politiky FSEV UK. Ak by niekomu nestačilo, pozitívny efekt spoločenských vied pekne a pútavo popísala Britská akadémia vied.

So zlým sústruhom zlý strojár

Späť k začiatku. Bez pochyby existujú absolventi politológie, ktorí dostali menej kvalitné vzdelanie. Pracovať so zastaranými metódami, venovať sa témam, ktoré nikoho v regióne nezaujímajú, alebo nebyť v kontakte so súčasnou svetovou vedou, je problém. Rovnako aj nedostatok medzidisciplinárnych predmetov z ekonómie, práva, či sociológie, alebo slabá výučba kvantitatívnych metód. Toto sú však problémy na úrovni asi toho, ako keď sa na strojárskej fakulte vyučujú postupy, ktoré už nik nepoužíva. Dajú sa teda riešiť – a zároveň by sa riešiť určite mali, pretože dobre pripravených absolventov z oboch odborov potrebujeme.

 

Teraz najčítanejšie

Martin Dubéci

Som členom predsedníctva a sekretárom hnutia Progresívne Slovensko. Píšem si tu svoje poznámky k politike a spoločenským otázkam. Venujem sa politickej stratégii a bezpečnosti.