Denník N

Čo sa stane, ak tu o chvíľku nebudem?

Všetci sa tvárime ako keby sme si v PC hre dali heslo a stali sa z nás nesmrteľní hrdinovia. Prečo to tak vnímame? Plánujeme budúcnosť a nemáme žiadnu istotu zajtrajška.

Častokrát sa zastavím pri tom, ako sa zasnívam, ako snívam o tom, čo bude v práci o rok, aké budem mať vzťahy v rodine o pár mesiacov a čo budem robiť vtedy a vtedy. Radi utekáme pred tým, čo je, tam kde si to vysnívame – kde to je podľa nás. Lenže, často ostaneme pri tom, že zasnívame, zasnívame a zaspíme. Vidíme to celkom reálne, takto by sa to dalo urobiť a tu by som spravil toto, aby ma to pohlo sem.

A pritom mnohí z nás chybujeme – ostávame v budúcnosti a prítomnosť sa rozplynula v hustom mraku, v mraku snov, plánov, bez realizácie. Tí, ktorí si danú situáciu uvedomíme, začneme pracovať na tom, ako si túto cestu za našimi snami vychutnať, ako si ju užiť úplne naplno. Potom vidíme tých, čo potrebujú pomôcť a pomôžeme. Vidíme, že na zrealizovanie snov potrebujeme veličinu času a snahy – a tieto veličiny obetujeme. Je skvelé stretnúť sa s človekom, ktorý ide za svojimi snami, je nám veľkou inšpiráciou, motiváciou. Ale to nestačí, ak chceme napredovať, mali by sme makať a nespoliehať sa na to, že bude to tak ako chcem. Ak sa chcem najesť, jedlo si musím pripraviť – ja alebo niekto iný. A tu už mnoho ľudí dokáže sa vyhecovať, zamakať a ísť za tým. Osobne žijem medzi ľuďmi, ktorí sú mi v tomto veľkým vzorom.

Prečo je však názov blogu taký, aký je? Lebo často pri svojich výpočtoch a plánoch zabúdame na jednu dôležitú vec – čo ak tu už zajtra nebudem? Čo ak tu nebudem už dnes večer? Bude môj život pre druhých inšpiráciou alebo budem len dierou v prítomností pár ľudí. Nech nám nejde o to byť obdivovanými, ale milovanými. Zabudnime na žabo-myšie vojny, v ktorých robíme, ako sa vraví, z komára somára, a začnime si vážiť jeden druhého. Akceptujme druhých a nehrajme sa na sudcov. Robme svoju prácu naplno, aby po nás nemusel nikto nič opravovať, aby po nás nikto nemusel nič žehliť. Žime svoj život naplno a zodpovedne a hlavne – žime v prítomnosti.

Teraz najčítanejšie

Juraj Šimkovič

Som obyčajný chalan z malého mesta, žijúci v hlavnom meste našej krajiny. Za posledný rok sa mi podarilo vyhecovať sa a snažím sa každým dňom skvalitňovať svoju osobnosť a odovzdávať svoje myšlienky. Momentálne som športovým manažérom, predchádzajúcim zamestnaním som bol vychovávateľ v ŠKD v Bratislave. Vyštudovaný sociálny pedagóg a vychovávateľ. Rád sa inšpirujem, no ešte radšej by som v budúcnosti inšpiroval a pomáha druhým k zlepšeniu kvality života.