Čo si Bratislava nemôže dovoliť
Prečo si myslím, že štatút významnej investície nie je pre Bratislavu dobrý plán.
Štatút významnej investície je pre Bratislavu novinka. V skratke – ak preinvestujete 100 miliónov Eur, vytvoríte 300 pracovných miest a ak to čo robíte, je vo verejnom záujme (napríklad továreň, ktorá zamestná ľudí), môžete dostať štatút významnej investície. Dvaja najväčší developeri chcú takýto štatút na projekty v hodnote vyše miliardy eur. Jeden z nich sľubuje nášmu mestu aj novú električkovú infraštruktúru dlhú 4.2 km v hodnote 60 miliónov Eur.
Láka ma predstava, že Bratislava dostane od súkromného investora 4,2 km električkovej trate. Láka ma predstava, že ak by sa veci dobre nastavili a fungovali, malo by z toho niečo mesto a aj developer. A práve preto nemám problém, aby tam, kde ide o novú trať (60 miliónov), poprípade stavby s ňou spojené, súkromný investor dostal tento štatút. Rýchlejšie a ľahšie trať postaví a určite vytvorí aj dostatok pracovných miest. Bratislava by mala rýchlejšie novú trať električky, ktorá je nevyhnutná okrem iného na to, aby sa mestská hromadná doprava stala prvou voľbou tých, ktorí sa po meste presúvajú. Určite si viacerí spomenieme, ako komplikovane a dlho sa staval 1,2 km dlhý úsek do Petržalky.
Na takúto dohodu by však situácia v našom meste musela byť výrazne iná. Fungujúce povoľovacie procesy v normálnom čase, aktívne mesto s jasnou víziou a nekompromisným postojom, developeri, ktorí už konečne pocítia zodpovednosť k Bratislave a k tomu všetkému trochu menej paranoje aj v radoch komunálnych politikov a aktivistov. Viaceré zo zastupiteľstiev, ktoré sa postavili proti udeleniu štatútu významnej investície, nedovolilo developerom odprezentovať návrh vo svojom pléne. Museli by sme žiť v meste, ktoré dokáže riadiť svoj rozvoj a hrá v ňom hlavnú úlohu. V sebavedom meste, ktoré dokáže udržať smer, akým sa rozvíja, vo vlastných rukách.
Neviem sa však preniesť ponad to, že sa vláda chystá udeliť štatút významnej investície celému projektu za skoro 2 miliardy Eur. Zjednoduším to – veľká investícia znamená veľa metrov štvorcových, čo znamená veľa budov postavených aj vďaka výnimkám, ktoré pravdepodobne dobre fungujú niekde na poli, keď sa sem chystá ďaľšia obrovská automobilka. Ale udeliť takúto výnimku developerom na stavbu mesta pre približne 50 000 ľudí (toľko ľudí bude pracovať a bývať v nových projektoch medzi novou autobusovou stanicou a novým Lidom v Petržalke) sa mi zdá byť za čiarou a neviem sa s tým stotožniť.
Pomenovalo sa už dosť argumentov proti takejto výnimke. Niektoré argumenty boli presné, niektoré menej, ale slabo počuť jeden, ktorý je pre mňa dôležitý. Slovo samospráva znamená aj spravovať sami. A to aj mestá majú robiť. Sú bližšie k svojim obyvateľom ako štát, vedia ich lepšie zapojiť a vypočuť (mali by vedieť!) a majú k tomu kompetencie. Ak je rozsah problému nad možnosti samosprávy, môže štát pomôcť. Nemôže ale podľa môjho názoru konať proti vôli samosprávy.
Keď štát udelí investorom túto výnimku, bude sa v Bratislave ďaľších 10 rokov stavať dvoma spôsobmi – niekto bude poctivo riešiť svoju stavbu na stavebnom úrade mestskej časti a to so všetkými plusmi aj mínusmi ktoré z toho vychádzajú, iný bude veľmi dlho meniť mesto za výrazne zvýhodnených podmienok a bez priamej kontroly prostredia, ktoré touto zmenou budú zasiahnuté (ak má niekto udelený tento štatút, jeho stavebný úrad je okresný úrad príslušného kraja). Netreba aj zabúdať na to, že pôvodne tento štatút vznikol za celkom iných podmienok a za celkom iným účelom. Z pohľadu mesta ide o nesystémové riešenie, ktoré ktoré v citlivom procese, akým každá zmena v meste je, nefunguje.
Prial by som si, aby z celej tejto situácie ťažila najmä Bratislava. Zdá sa však, že nás čaká ďaľšia kapitola prehlbovania nedôvery, kopania zákopov a vytvárania nepriateľstiev s nejasným výsledkom pre naše mesto. A nejasné výsledky si naše mesto, v jeho súčasnej kondícii, jednoducho nemôže dovoliť.
