Denník N

Čo Slovensko potrebuje v Bruseli

Mnohí sa zhodneme, že Európska únia by mala fungovať lepšie a prinášať Slovensku osoh. V čase, keď onedlho budeme predsedať Rade EÚ, to platí dvojnásobne. V diskusii o európskej politike prirodzene dominujú témy ako dlhová kríza, vojna na Ukrajine a príchod utečencov, na ktoré reagujeme prekvapene a často nejednoznačne. Brusel je však každodenne najmä o politike a tvorbe pravidiel, na ktoré sa pripraviť môžeme. A to je dlhodobo hlavná úloha pre slovenskú politiku v Európe. Ak zvládneme agendu, na ktorú sa vieme nachystať, lepšie budeme čeliť problémom, ktoré na nás spadnú nečakane.

Stále totiž platí, že úspech EÚ priamo závisí od potenciálu členských krajín. Ony tvoria európske zdroje, právo i aparát únie. Brusel koná obvykle do tej miery, ktorú mu jednotlivé krajiny umožnia. Mnohé kolektívne rozhodnutia sa však rodia ťažko, bez škrupúľ a v tvrdom strete argumentov, ktoré vedie 28 hlavných miest a európskych inštitúcií. V roku 2016 bude Slovensko hájiť nielen svoj záujem, ale ako predsednícka krajina EÚ bude tiež formovať spoločný postoj únie. O to viac a práve dnes, keď je EÚ krehkejšia než v minulosti, potrebujeme v európskej politike zrozumiteľné priority, kvalitnú administratívu a jednotnú komunikáciu voči našim partnerom.

Už teraz máme doma ľudí, ktorí vedia zabojovať o náš hlas. Za ostatných 20 rokov tu vyrástla silná generácia diplomatov, ktorých európski partneri rešpektujú, a ktorí sú dobrou zárukou, že tohtoročné slovenské predsedníctvo v Rade EÚ manažérsky zvládneme. Naša európska diplomacia má ale na viac, než úspešne prežiť predsedníctvo. Pýta si zázemie, ktoré ju bude motivovať a dá jej zmysel do ďalších rokov.

Minulý týždeň som sa na Eurobubble – neformálnom stretnutí Slovákov, ktorí sa venujú EÚ – o tejto téme dlho rozprával s mladými ľuďmi zo štátnej správy. Viacerí boli pár rokov po štúdiu v zahraničí a pracovali s európskou problematikou na niektorom z ministerstiev. Iní sa akurát vrátili na Slovensko po skúsenostiach z Bruselu či Prahy. Spoločne sa zhodli, že slovenská administratíva potrebuje nový vietor. Jeden príklad za všetky: v roku 2013 sa vláda dohodla, že na tvorbu našich stanovísk v EÚ potrebujeme prístupný elektronický systém. Výsledok? Prístupný systém nám stále chýba. Skrátka, chce to prekopať desaťročia starý štýl práce, keď úradníci bojujú o vlastnú dôležitosť vypĺňaním archaických tlačív. Inak zostane európska politika vecou úzkeho okruhu ľudí, ktorí sú síce šikovní, no nemajú potrebnú väzbu na širší štátny aparát. V takom prostredí aj pracovitý jednotlivec nachádza verejný záujem len ťažko a ešte ťažšie ho presadí. To najskôr, sklamaný zo štátnej služby, z nej rýchlo odíde.

Táto krajina má na modernú verejnú službu, ktorá sa postará o náš záujem a zvládne mocenské zákulisie EÚ. Prvým krokom k nej je užívateľský software na otvorenú a rýchlu výmenu informácií, aby sme úspešne hájili náš hlas v Európe. V prípade volebného úspechu, #SIEŤ presadí elektronizáciu štátnej správy a moderný komunikačný systém pre domácu tvorbu európskych noriem. Druhým krokom je ukotvenie dobrých ľudí v štátnom aparáte. Prostredníctvom nového zákona o štátnej službe podporíme kariérny rast úspešných štátnych zamestnancov, keď oddelíme ich postavenie od politických zmien v krajine. Tretím podstatným krokom sú celkovo nové pomery vo verejnom priestore. Naša európska politika potrebuje kompetentné piliere v parlamente a na ministerstvách. Môžeme sa k nim priblížiť už vo voľbách 5. marca, keď podporíme plán pre štát, ktorý nám slúži dobre doma i v Bruseli.

Teraz najčítanejšie