Čo sme presadili a čo nepresadili v eurofondoch

Keď sme pred rokom rozbehli poctivý eurofondový projekt, náš plán bol priniesť zmeny a opatrenia, ktoré by vedeli za pochodu zlepšiť slovenský eurofondový systém. Tieto opatrenia sme v decembri 2016 poslali podpredsedovi vlády pre investície a informatizáciu P. Pellegrinimu. Počas roka 2017 s nami jeho Úrad konzultoval zmeny v Systéme riadenia EŠIF, biblii praktického výkonu eurofondov na Slovensku, aj nedávno predstavený Akčný plán na posilnenie transparentnosti. Po takmer roku práce prišiel čas na odpočet našich úspechov, neúspechov a ďalších plánov.

Hodnota za peniaze

Čo sme navrhovali: náš materiál sme začali apelom na sledovanie výsledkov a hodnoty za peniaze (VfM) pri využívaní eurofondov na Slovensku. Ostatne to je, aspoň podľa programového vyhlásenia vlády, aj prioritou štátu v najbližších rokoch.

Čo sa stalo: Akčný plán hovorí, že každá inštitúcia, ktorá pripravuje výzvy na eurofondové projekty (najčastejšie ministerstvá) bude musieť spolu s výzvou predložiť aj “rizikovú analýzu”. Jej súčasťou bude aj vyhodnotenie uplatňovania VfM: “Riziko nebude sledované len vo vzťahu k tomu, či VfM je formálne stanovené ako kritérium oprávnenosti/hodnotiace kritérium, ale aj vo vzťahu k tomu, či kritérium VfM je stanovené zo strany RO objektívne a má skutočne výpovednú hodnotu vo vzťahu ku kvalite projektu,” uvádza materiál.

Čo to znamená: Ako presne má byť VfM v rizikovej analýze pokryté zatiaľ nie ja jasné, zatiaľ sme v akcii verejne nevideli ani v lete schválenú metodiku na hodnotenie veľkých projektov. Oproti obdobiu 2007-2013 je pokrokom už to, že Slovensko má aspoň nejako definované ciele, ktoré chce cez eurofondy naplniť. Ak sa podarí zmysluplne pretlačiť VfM aspoň v najväčších národných projektoch (aj mimo informatizácie), bude to zásadná vec a dobrý základ pre ďalšie obdobia.

Monitorovacie výbory a neštátny sektor

Čo sme navrhovali: posilniť kapacity mimovládneho sektora v monitorovacích výboroch (výbory zodpovedné napríklad za výber národných projektov na ministerstvách) a upraviť procesy tak, aby bola možná zmysluplná a kvalifikovaná diskusia.

Čo sa stalo: Vďaka hromadnej pripomienke marcová novela eurofondového zákona stanovuje, že väčšinu v monitorovacích výboroch majú mať od 1. januára 2018 zástupcovia “ostatných subjektov” – teda nie ľudia z ministerstiev či organizácií štátnej správy. Zároveň Pellegriniho Úrad realizuje projekt s mimovládnymi organizáciami, ktorého cieľom je popísať problémové miesta v eurofondovom systéme a navrhnúť zmeny.  

Čo to znamená: Zmeny presadené vďaka verejnosti cez hromadnú pripomienku situáciu zlepšia, ale zásadne nezmenia. Aj doterajšia prax ukazuje, že vo výboroch sa hlasuje konzistentne. Ak sa niekto zdrží, je proti, alebo chce diskutovať, často je to iba jeden neborák z mimovládky a ostatok ide spokojne ďalej. Dôležitejšie v tomto kontexte sú interné procesy výborov a podmienky na diskusiu o predkladaných návrhoch, kde sa z centrálnej úrovne formálne menení nič. A čo ministerstvá nedostanú v eurofondoch príkazom, to samé z roztopaše nespravia. Projekt s mimovládnym sektorom snáď prinesie pozitívne výsledky (disclosure: na niekoľkých aktivitách sa budeme externe podieľať, pôjde najmä o prácu s dátami), no tie (možno) budú mať dopad na procesy najskôr v horizonte niekoľkých mesiacov, ak nie roka a viac – čo je v kontexte obdobia 2014-2020 neskoro.

Národné projekty

Čo sme navrhovali: zmeniť spôsob predkladania zámerov národných projektov (teda projektov, ktoré realizuje samotný štát a sú zvyčajne v desiatkach miliónov eur) a zverejňovať ich na jednom mieste.

Čo sa stalo: V systéme riadenia je zavedená nová povinnosť vyplniť formulár, v ktorom každé ministerstvo čo najdetailnejšie zdôvodní prečo práve národný projekt (musí tento projekt robiť práve štát?), aké sú ciele, plány, ako vznikli rozpočty a pod. Tento vzor vznikol v spolupráci Nadácie a Pellegriniho Úradu. Pri riešení sme vychádzali z reformných zámerov využívaných v operačnom programe Efektívna verejná správa (ministerstvo vnútra), ktoré sú na slovenské pomery na slušnej úrovni. Nové zámery národných projektov, spolu s informáciami o schválení, neschválení a zmenách sa budú zverejňovať centrálne na jednom mieste.  

Čo to znamená: Zámery národných projektov by mali byť prepracovanejšie a samotné projekty, dúfajme, lepšie pripravené; informácie o nich a o celom procese budú ľahšie dohľadateľné. Škoda len, že táto užitočná zmena prichádza až po tom, ako boli zazmluvnené národné projekty za viac ako miliardu eur. Ak chcete zistiť, ktoré to vlastne sú, vyhraďte si pár hodín na prechádzanie webstránok jednotlivých ministerstiev.

 Zámery národných projektov by mali byť prepracovanejšie a samotné projekty, dúfajme, lepšie pripravené; informácie o nich a o celom procese budú ľahšie dohľadateľné. Škoda len, že táto užitočná zmena prichádza až po tom, ako boli zazmluvnené národné projekty za viac ako miliardu eur.

Zverejňovanie hodnotiteľov a poľnohospodárske eurofondy

Čo sme navrhovali: 1. zverejňovať hodnotiace hárky z hodnotení eurofondových žiadostí; 2. zverejňovať mená odborných hodnotiteľov pre konkrétne žiadosti; 3. zverejňovať dáta z poľnohospodárskych eurofondov v detaile ako sú dáta z ITMS.

Čo sa stalo: 1. Systém riadenia prichádza s povinnosťou zverejňovať pre konkrétne eurofondové žiadosti anonymizované hodnotiace hárky “minimálne v rozsahu, ktorý uplatňuje EK v rámci programu Horizont 2020”. Neplatí to ale spätne, iba od účinnosti nových pravidiel.

2. Kým doteraz platilo, že niektoré ministerstvá zverejňovali pri každej hodnotenej žiadosti o eurofondy mená ľudí, ktorí žiadosť hodnotili, po novom sa budú zverejňovať zoznamy mien za celú výzvu – priradiť si konkrétne meno ku konkrétnej žiadosti nebude možné.
3. Opäť vďaka hromadnej pripomienke verejnosti novela eurofondového zákona hovorí, že aj pôdohospodárske eurofondy by mali byť zverejňované tak, aby bol možný “hromadný prístup”. Vicepremiér Pellegrini v aprílovej diskusii povedal, že z týchto dát by sme sa mali dozvedieť to, čo sa dá dozvedieť zo systému ITMS o všetkých ostatných eurofondoch.

Čo to znamená: (2.) Tento bod si zaslúži viac priestoru. Peter Klamo z Výskumného ústavu zváračského, hodnotiteľ v “tej” výzve na ministerstve školstva, v nedávnom rozhovore spomína, že aj v zahraničí sa zverejňujú iba posudky hodnotení, nie mená hodnotiteľov, a že slovenskí „hodnotitelia sa teraz boja, lebo ich mená zverejnili a čakajú, či za nimi niekto príde a bude sa pýtať, prečo im neschválili projekty„. Podobne argumentujú aj ľudia, ktorí majú na starosti čerpanie eurofondov na ministerstvách: keďže sú hodnotitelia zverejňovaní, chce sa im do hodnotenia ešte menej, čo vedie k tomu, že hodnotiteľov je málo a/alebo sú menej kvalitní a celý proces mešká. No P. Klamo tiež spomína, že zástupca firmy žiadajúcej eurofondy sa s ním skontaktoval ešte počas hodnotenia projektu, keď majú byť mená hodnotiteľov utajené. Dôsledok toho, ako dnes funguje politicko-eurofondový systém je, že ak chcete, tak si meno hodnotiteľa zistíte ešte pred jeho zverejnením a ešte počas hodnotenia projektov. Ak niekto robí nátlak na hodnotiteľov po zverejnení hodnotenia, je to vážna situácia. Dnes ale sa stretávame skôr so scenárom, že je vyvíjaný nátlak na hodnotiteľov počas toho, ako projekty hodnotia.  

Ak sa v zahraničí mená hodnotiteľov nezverejňujú, možno na to nie je dôvod. Možno tam nikomu ani nenapadne vyvíjať nátlak a pýtať si či ponúkať 20 % z projektov; možno tam majú iné účinné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov. Na Slovensku je skôr riziko, že k takémuto konaniu príde a zverejňovanie mien slúži ako dôležitá poistka v systéme. Riziko, že systém bude fungovať horšie, ak sa od zverejňovania ustúpi, je dnes vyššie, ako riziko plošného prenasledovania prísnych hodnotiteľov po zverejnení projektov. Verejnosť totiž nemá okrem zverejňovania iný nástroj na to, ako odhaliť konflikt záujmov pri hodnotení konkrétneho projektu.

Akčný plán síce hovorí o povinnom používaní celoeurópskeho systému ARACHNE, v bežnej každodennej praxi ho ale na Slovensku ešte nikto nevyskúšal a nič nevieme o tom, nakoľko sa na tento systém dá spoľahnúť. Zároveň platí, že na Slovensku nie je problém, že by sa pri schvaľovaní projektov o konflikte záujmov nevedelo – práve naopak. Akčný plán pri riešení konfliktu záujmov hovorí o zverejňovaní referencií zo životopisov tých odborných hodnotiteľov, ku ktorým sa budú dostávať projekty. No bez väzby hodnotiteľ – žiadosť verejnosť nikdy nemá ako informácie zo životopisov vyhodnotiť.

(3.) Veľmi neprehľadná webstránka Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá zodpovedá za poľnohospodárske eurofondy, síce obsahuje viac informácií ako pred rokom, no takéto zverejňovanie by podľa zákona nemalo od januára stačiť a je to ďaleko za tým, čo sa dá dozvedieť z dát ITMS.

Zverejňovanie spoločných hodnotiacich hárkov (1.) je výrazný posun vpred. Forma by mala byť v základe podobná pre všetky ministerstvá (bude pravdepodobne blízka tomuto formuláru Európskej komisie), uvidíme ako bude zverejňovanie vyzerať v praxi. Opäť škoda, že tento krok prichádza na konci roka 2017 a bez toho, aby platil aj pre už schválené žiadosti z tohto eurofondového obdobia.

 Ak sa v zahraničí mená hodnotiteľov nezverejňujú, možno na to nie je dôvod. Možno tam nikomu ani nenapadne vyvíjať nátlak a pýtať si či ponúkať 20 % z projektov; možno tam majú iné účinné opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov. Na Slovensku je skôr riziko, že k takémuto konaniu príde a zverejňovanie mien slúži ako dôležitá poistka v systéme.

Kto čo hodnotí

Čo sme navrhovali: zaručiť náhodnosť prideľovania eurofondových žiadostí k hodnotiteľom; nevyužívať na výber hodnotiteľov iba formálne kritériá.

Čo sa stalo: V systéme riadenia je odporúčanie na využívanie kritérií, ktoré sú zamerané na prax a odborné skúsenosti; minimálne štandardy pre výber hodnotiteľov budu určené centrálne; vyžadované budú konkrétne overiteľné referencie.

Pri každom hodnotiteľovi bude môcť ministerstvo označiť, akej oblasti sa daný človek rozumie a keď bude potrebné hodnotiť žiadosti z danej oblasti, informačný systém náhodne ku žiadostiam pridelí hodnotiteľov.

Čo to znamená: Kým dnes je povinnosť zabezpečiť “efektívne a transparentné” prideľovanie žiadostí na hodnotenie na každom ministerstve, nové pravidlá v tejto oblasti môžu mať z hľadiska zmenšovania priestoru pre korupciu asi najpozitívnejší dopad.

It’s the human resources

Čo sme navrhovali: posilniť kapacity OLAF, zvýšiť počet vykonaných vlastných kontrol a kontrolovať nielen formality, ale napĺňanie cieľov.  

Čo sa stalo: Slovenský OLAF (Odbor CKÚ OLAF) ešte stále nezverejnil výročnú správu o aktivitách sieťových partnerov za rok 2016, hoci v minulých rokoch bola takáto správa vždy zverejnená v marci. Nedá sa teda vyhodnotiť aktivita úradu za minulý rok. Na osobnom rokovaní s podpredsedom vlády P. Pellegrinim na začiatku roka 2017 nám ale bolo povedané, že personálne kapacity Odboru majú byť navýšené. Overiť to budeme môcť, dúfajme, v marci 2018.    

Kontrola využívania eurofondov je v najbližších rokoch prioritou aj pre Najvyšší kontrolný úrad:  Oveľa väčším problémom ako to, či a koľko európskych peňazí sa minulo, je však to, ako a načo boli použité (zvýraznenie – originál NKÚ). Pre osvieženie – kontrolovať chceli už minulý rok, ale nebolo čo. To ostatne priznávajú aj samotné ministerstvá, keď sa začítate do ich “výročných správ o vykonávaní operačného programu”. Ide o dokument, v ktorom každé ministerstvo sumarizuje, koľko sa už stihlo “minúť” a aké ciele sa darí napĺňať. Jeden príklad za všetky –  

Výročná správa o vykonávaní Operačného programu Rybné hospodárstvo 2014 – 2020

za rok 2016:

Čo to znamená:
Meškanie s napĺňaním cieľov samozrejme nie je pre pozorovateľov (nielen) slovenských eurofondov veľkým prekvapením. Našťastie, dnes sme už v situácii, že vďaka prístupu Európskej komisie by sme o pár rokov mohli vedieť povedať ako eurofondy Slovensku pomohli – nielen tým, že sa minú miliardy eur, ale predovšetkým tým nakoľko sa podarí naplniť ciele, ktoré sme ako krajina chceli dosiahnuť. To je oproti “starým” eurofondom zásadná zmena. Aj vtedy sa síce minuli miliardy, no keďže nie vždy boli definované ciele, v niektorých oblastiach sa nedá povedať či sa aj niečo zlepšilo.  Aby sme ale neboli okolo roku 2024 prekvapení, priebežná kontrola a vyhodnocovanie by mali začať čím skôr. “Meškanie” v čerpaní eurofondov znamená, že doteraz nebolo veľmi čo vyhodnocovať, no znamená tiež, že tempo míňania bude už iba rásť. Dúfajme, že v priebehu roka 2018 nám slovenské kontrolné úrady dajú prvé odpovede na otázku čo prinášajú prvé minuté stámilióny eur.

O pár rokov by sme mohli vedieť povedať ako eurofondy Slovensku pomohli – nielen tým, že sa minú miliardy eur, ale predovšetkým tým nakoľko sa podarí naplniť ciele, ktoré sme ako krajina chceli dosiahnuť. To je oproti “starým” eurofondom zásadná zmena.

Čo ďalej

V našom poctivom eurofondovom projekte sme sľubovali aplikáciu, ktorá bude spracúvať štátne dáta o eurofondoch, skombinuje ich s ďalšími zdrojmi, pohodlne cez ňu nájdete eurofondové projekty vo vašom okolí a môžete nás upozorniť, ak je na nich niečo podozrivé.

Jej grafický návrh už máme takmer hotový a cez otvorené mikroobstarávanie sme zasponzorovali sťahovač, ktorý ťahá dáta z výborného štátneho API a ukladá ich v ekosystéme slovensko.digital. V týchto dňoch ho aktualizujeme tak, aby zachytil aj nové informácie, ktoré pribudli na strane štátu (vďaka za ne do tímu ITMS).

To, či budú zmeny, ktoré prišli z Pellegriniho úradu, k lepšiemu, bude závisieť na jednotlivých ministerstvách. Preto sa v najbližších týždňoch a mesiacoch budeme pozerať na to, či si tieto zmeny osvojili a aké priniesli výsledky.

Matej Hruška, Nadácia Zastavme korupciu 

Aj Vás štve korupcia? Prihláste sa na odber nášho newslettera, aby sme Vás mohli informovať, ako sa nám v boji proti korupcii darí a ako sa aj Vy môžete do neho zapojiť.