Denník N

Čo spôsobilo jedno jablko?

Jablko zohralo v histórii ľudstva dôležitú úlohu, a to nielen ako zdroj cenných vitamínov a ďalších látok užitočných nášmu telu. Nemám teraz na mysli to jablko, ktoré rástlo na rajskom strome. Na tieto rozprávky už dávno neverím. Ale vraj to bolo práve jablko, čo stálo na počiatku diela veľkého anglického fyzika, matematika a filozofa Sira Isaaca Newtona.

Knižné encyklopédie a aj väčšina iných zdrojov uvádza ako dátum narodenia Isaaca Newtona 4. január 1643, takže dnes je tomu práve 375 rokov, čo uzrel svetlo sveta v anglickom Woolsthorpe-by-Colsterworth. Keď som napísal, že väčšina zdrojov uvádza tento dátum, anglická wikipédia je proti a trvá na 25. decembri 1642 s poznámkou, že sa tak stalo „hodinu alebo dve po polnoci“. Všetky zdroje majú pravdu. V čase Newtonovho narodenia Anglicko ešte neakceptovalo nový kalendár, zavedený pápežom Gregorom XIII. v roku 1582, a pridržiavalo sa starého juliánskeho kalendára. Teda s Newtonom je to tak, ako s októbrovou revolúciou, ktorú sme oslavovali v novembri.

Isaac Newton prispel k rozvoju viacerých vied, no predovšetkým položil základy novej vedy – fyziky. Vychádzal z poznatkov svojich predchodcov od čias antiky až po Galilea či Keplera a sformuloval základné zákony mechanického pohybu, vďaka ktorým môžeme okrem iného vypočítať pohyby planét i komét a predpovedať mnohé javy vysoko nad našimi hlavami – vo vesmíre. Definitívne nimi presvedčil o správnosti Kopernikovho učenia o heliocentrickom systéme.

Isaac Newton sa zapísal do povedomia nielen vedeckej, ale i laickej verejnosti gravitačným zákonom. Impulzom vraj bolo jablko, ktoré mu padlo na hlavu, keď oddychoval pod stromom. Priznal, že k úvahám o gravitácii ho priviedlo padanie jabĺk, keď popíjal čaj v záhrade, ale odmietal, že by to bolo priamo na jeho hlavu. Napriek tomu sa táto legenda stala vďačným námetom pre karikaturistov. Či je tomu naozaj tak, nie je podstatné. Newton prelomil Aristotelovo tvrdenie a dokázal, že nie je žiaden rozdiel medzi zákonmi pozemských a vesmírnych pohybov, teda že sila, ktorá spôsobuje pohyb planét okolo Slnka je tá istá, ako sila, ktorá pôsobí na Zemi, teda napríklad aj na to jablko padajúce zo stromu.

Podstatu gravitácie rozpoznal, no v dobe, v ktorej žil nebolo ľahké tento jeden zo základných fyzikálnych fenoménov dokázať, vysvetliť. Newton bol exaktným vedcom, ktorý nechcel ľudstvu vnucovať hypotézy alebo špekulácie. Riadil sa mottom: Hypotheses non fingo. Navyše jeho vedeckou prácou prenikalo náboženské zmýšľanie, hoci nebol ortodoxným katolíkom. Sám priznal, že sa ocitol na brehu obrovského oceána nového poznania, novej vedy, a prirovnal sa k malému chlapcovi, ktorý sa hrá na pláži s kamienkami a mušľami. Jeho súčasník, básnik Alexander Pope, to vystihol vo veršoch: „Poriadok prírody bol dlho tmou noci zastretý. Boh povedal: Buď Newton! A deň zažiari jasný.“

Hoci Isaac Newton dal ľudstvu naozaj veľa, jeho život nebol jednoduchý. Hoci sa narodil pod vianočnou hviezdou, prišiel na svet ako polosirota, keďže otec mu umrel tri mesiace pred jeho narodením. Matka sa druhýkrát vydala a chorľavého a samotárskeho chlapca vychovávala babka, čo ťažko znášal a vyhrážal sa, že zaživa upáli matku i otčima. Už v detstve však preukázal talent a zručnosť. Dokázal si vyhotoviť slnečné hodiny, mechanické hračky, brúsil sklo, lákala ho aj chémia. Počas štúdií v Granthame býval u lekárnika Clarka, kde mal k dispozícii bohatú knižnicu. Rýchlo si osvojil klasické jazyky a spoznal základy geometrie a iných vied. Jeho životopisci spomínajú, že v Granthame prežil mladícku lásku a zo slečny Storeyovej chcel urobiť pani Newtonovú. Nestalo sa. Odišiel študovať na univerzitu Trinity College v Cambridgi, vydal sa na vedeckú dráhu a zostal slobodným.

Jeho štúdiá prerušila veľká morová epidémia, počas ktorej sa zdržiaval v rodnej dedine. Matka medzitým druhýkrát ovdovela a snažila sa urobiť z prvorodeného syna farmára, čo mu však vôbec nebolo po chuti. Práve vtedy sa vraj stalo, že pri oddychu pod jabloňou mu padlo na hlavu legendárne jablko. Po ukončení štúdií prevzal po svojom profesorovi Isaacovi Barrowovi vedenie katedry geometrie a s vervou sa pustil do vedeckej práce. Medzi jej prvé výsledky patril zrkadlový ďalekohľad. Pri jeho konštrukcii prišiel na to, že biele svetlo sa v skutočnosti skladá z farebných spektrálnych lúčov. Výsledky svojho bádania zhrnul v roku 1687 v diele Philosophiae Naturalis Principia Mathematica – Matematické princípy prírodnej filozofie. V ňom podal tri základné pohybové zákony: zákon zotrvačnosti, zákon sily a zákon akcie a reakcie, a v tomto diele sa snažil vysvetliť aj gravitačný zákon.

 

Zatiaľ čo ako vedec bol uznávaný, ako profesor bol vraj nudný, študenti na jeho prednášky nechodili radi, žil osamelo, nemal sklony k cestovaniu, zato v sporoch s inými vedcami bol veľmi aktívny. Známe sú najmä jeho boje o pôvodnosti prác s anglickým fyzikom Robertom Hookom a nemeckým matematikom Gottfriedom Leibnizom.

Napriek uzavretému spôsobu života sa Newton angažoval vo verejnom živote a dvakrát sa dostal do parlamentu. Ale vyzerá to tak, že tam bol len do počtu a škodoradostníci radi tvrdia, že vraj z neho vyšla len jedna veta, keď povedal sluhovi, aby zavrel okno, lebo je prievan. (Porovnanie s niektorými slovenskými poslancami čisto náhodné?).

V roku 1696 sa presťahoval do Londýna. K sťahovaniu a k miestu správcu kráľovskej mincovne mu pomohla pôvabná neter, ktorá padla do oka významnému politikovi lordovi Halifaxovi. Jeho spoločenské postavenie rástlo, jeho svedomitosť v práci stála život 20 peňazokazcov, ktorých bez milosti poslal na popravisko. V roku 1703 sa stal prezidentom Londýnskej kráľovskej spoločnosti a o dva roky neskôr ho povýšili do šľachtického stavu. Zomrel v Kensingtone v posledný marcový deň roku 1727. Pochovali ho s najvyššími poctami vo Westminsterskom opátstve.

Newtonova vedecká aktivita bola omnoho pestrejšia, ako som v krátkosti spomenul. Zaoberal sa aj alchýmiou – hľadaním kameňa mudrcov. Analýza jeho vlasov ukázala, že je v nich vysoký obsah ortuti, čo sa dáva do súvislosti s jeho alchymistickými pokusmi a mohlo by to vysvetliť aj jeho výstredné správanie ku koncu života. Spomína sa aj jeho záujem o okultné vedy. V rukopise z roku 1704 naznačuje, že v roku 2060 by mal prísť koniec sveta. Neskôr sa tento jeho predpoklad spájal s rokom 2016, ale ako azda všetci vidíme a cítime, nič katastrofického sa nestalo. Takže nielen majster tesár, ale aj majster vedec sa občas utne.

Na Newtonovo dielo nadviazali nové generácie matematikov a fyzikov. Albert Einstein mal jeho obraz na stene svojej pracovne. V roku 1816 sa dostal na dražbu v Londýne zub, ktorý vraj patril Newtonovi. Kúpil ho nejaký londýnsky aristokrat za 730 libier. Podľa Guinessa na konci roka 2001 narástla cena tohto najdrahšieho zuba na svete na asi 25 000 libier a kto sa z neho teší dnes, nie je známe. Nuž, ľudia, ktorí nevedia, čo s peniazmi, kúpia aj to, za čo by obyčajný človek, trápený každodennými starosťami o prežitie, nedal ani cent.

Meno Isaaca Newtona nesie v sústave SI fyzikálna jednotka pre silu newton (N). Jeden N je sila, ktorá dáva voľnému hmotnému bodu s hmotnosťou 1 kg zrýchlenie 1 m.s-2.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.