Čo treba vedieť o kvótach na migrantov
Problém s migrantmi v Stredozemnom mori je neúnosný. Stovky ľudí zomierajú v snahe dostať sa z Afriky a Blízkeho východu do vysnívanej Európy. Populizmus, ktorý v tejto téme zaznieva však nepomôže ani utečencom, ani Slovensku.
Minulý týždeň schválil Európsky parlament uznesenie, v ktorom reagoval na situáciu s utopenými utečencami v Stredozemnom mori. Následne sa na Slovensku ozvalo niekoľko hlasov, ktoré prorokovali valiace sa hordy Afričanov na Slovensko, volali po odstúpení europoslancov-vlastizradcov hlasujúcich za a varovali pred všeobecným ohrozením.
Čísla súvisiace s migrantmi sú hrozivé. Od januára zahynulo v Stredozemnom mori 1500 ľudí (v minulom roku to bolo približne 3500 ľudí). Počas jedného roku je zachránených vďaka mechanizmu EÚ 150 000 emigrantov priamo na mori. Medzi utečencami sú ľudia utekajúci z vojnových oblastí v Sýrii (30% za rok 2014), Iraku, Eritrei, Somálska a Líbyi. Priamymi vinníkmi týchto úmrtí sú najmä pašeráci na africkom pobreží, ktorí organizovane vysielajú preťažené lode na more. Na 20-metrovú loď dokážu „natlačiť“ až 900 ľudí. Plavidlo zavedú na more a potom vyšlú núdzový signál vo viere, že niekto z európskeho pobrežia príde týchto ľudí zachrániť.
Po posledných udalostiach, kedy sa utopilo vyše 700 ľudí, začali inštitúcie EÚ konať. Bol zvolaný mimoriadny summit predsedov vlád EÚ (zúčastnil sa aj náš premiér). Bol vypracovaný 10 – bodový akčný plán. Európsky parlament prijal uznesenie, v ktorom vyzval Európsku komisiu, aby pripravila konkrétnu stratégiu.
Medializovanou však ostala len rezolúcia EP. Mimo iné obsahuje aj bod o kvótach na migrantov pre jednotlivé členské krajiny. Každej krajine by bolo „nakázané“, koľko migrantov by musela prijať. Problém s utečencami je totiž dlhodobo neúnosný. Najmä južné prímorské krajiny ako Taliansko, volajú o pomoc. Za prvých 5 mesiacov tohto roku sa tam doplavilo takmer 26 000 ľudí. Za minulý rok to bolo približne 150 000 ľudí, tento rok sa očakáva až 300 000 ľudí.
Tieto pohľady by nemali ostať nepovšimnuté:
- Rezolúcia neobsahuje nič nové
Všetky sporné body rezolúcie sa odvolávajú na články zmlúv (napr. Zmluva o fungovaní EÚ), ku ktorým Slovenská republika už pristúpila pri svojom vstupe v roku 2004. V týchto zmluvách sa hovorí najmä o solidarite, proporcionalite, vzájomnej pomoci a pod.
Hlasy, ktoré hľadajú nejaký škandál v rezolúcii a v zmene doterajšej politiky Slovenska voči emigrantom sú si buď nevedomí týchto zmlúv alebo im ide o lacné politické body.
- Problém s migrantmi musí riešiť aj Európa
Bez ohľadu na to, ako sa pozeráme na geopolitickú situáciu na Blízkom východe (kto za čo môže), nikto nemôže ignorovať fakt, že krajiny ako napríklad Sýria, Irak, Jemen a Líbya sú v značnom štátnom rozklade. Ľudia v dôsledku vojenských, náboženských a sociálnych nepokojov utekajú z krajín, kde žili. Či sa nám to páči alebo nie, Európa je a bude ich destináciou.
Žiadne pozitívne perspektívy na riešenie sa zatiaľ neukazujú. Môžeme predpokladať, že vplyv militantov z ISIS sa bude len zväčšovať a množstvo utečencov zvyšovať.
Nezabúdajme na morálny rozmer problému. Ak africkým pašerákom nevadia topiaci sa, ktorí horko-ťažko niekoľko mesiacov zarábajú na svoj lístok do vysnívanej Európy (v prepočte niekoľko tisíc dolárov), nám ako civilizovanému Západu by to vadiť malo.
- Slovensko je plnohodnotným hráčom
Slovensko využíva výhody voľného pohybu osôb, tovaru a služieb; užívame si jednotnú menu a čerpáme miliardy z eurofondov. Ignorovať tragédiu utopených a neznesiteľný život tých, čo prežijú je hrubé nepochopenie nášho členstva v EÚ. Slovensko musí mať svoj podiel na riešení toho, čo sa deje.
Téma emigrantov je zložitá a ťažká. Je jasné, že neprinesieme do celej situácie zásadné zlomové riešenia. Vždy však vieme pomôcť aspoň v čiastkových veciach.
- Neverme tým, čo šíria strach a polopravdy
V súvislosti s reakciou na Slovensku je zrejmé, že na téme emigrantov z Afriky a Blízkeho východu sa môžu dobre uživiť politické subjekty pracujúce so xenofóbiou, nevedomosťou a nacionalizmom. Dobrým príkladom zo zahraničia je napríklad UKIP (Veľká Británia), Front National (Francúzku) alebo Syriza (Grécku). Všetky ťažia z tém migrácie a kultúrnej vojny.
Namiesto podnecovania strachu a podsúvania populistických vyjadrení však potrebujeme odvážnu a informovanú spoločenskú diskusiu. Slováci sa musia rozhodovať na základe faktov a zmyslu pre zdpovednosť. Strach tu nemá svoje miesto.
