Čo týždeň dal.
Minulý týždeň priniesol výsledky dvoch predvolebných prieskumov. Nepamätám si, že by sa výsledky zverejňovali v piatok pred skončením pracovnej doby. Akoby s cieľom, aby sa tie staršie čísla neohriali príliš dlho v povedomí ľudí.
Zatiaľ čo my bojujeme s počtami, migranti sa zoznamujú s bavorskou zimou. A dúfam, že zmrznuté selfíčka posielajú aj rodinám domov. Podaktorí z nás medzitým vsádzajú na istotu a kupujú si zbrane. Bes ohľadu na to, či a kedy Nemci uzavrú svoje hranice.
Zdá sa, že tému imigrantov treba momentálne rozdeliť do dvoch úrovní. Vnímanie prílivu migrantov do bohatej Európy a miera obavy ľudí z ich príchodu na naše územie. Táto obava je primárne vysoká, ale nie až taká aktuálna. Akoby fungoval obranný mechanizmus v zmysle, že nie sme (zatiaľ) natoľko ekonomicky príťažlivou krajinou, aby si nás vybrali za cieľ svojich úvah o novom raji na zemi. Nepriamo nám tak naznačujú, ako sme vnímaní zvonka. (Čo ma na jednej strane irituje, na druhej strane sa to momentálne hodí.)
Opäť narážame na dilemu, čo ľudí tejto krajiny momentálne trápi, a či víťazná garnitúra bude schopná ich predstavy naplniť. V porovnaní s aktuálnou skúsenosťou. V prvom rade sa ľudia obávajú chudoby, rastúcich životných nákladov (miery zadĺženia), dlhodobej neistoty pravidelného príjmu a na druhej strane rastúceho vplyvu a bohatstva úzkej skupiny privilegovaných a bohatých. Tam niekde pramení obava zo širokých (nestabilných) koalícií a rastie aj počet otáznikov voči dominantnej jednofarebnej vláde. Tam niekde začína aj končí výber tém do predvolebných debát a dialógov. Čo sa hodí, zdôrazniť, čo sa nehodí, prejsť mlčaním. Nič nové pod slnkom.
Pokiaľ sa neudeje v najblžších dňoch a týždňoch nič mimoriadne, budú mať navrch (v zmysle dobrého volebného výsledku) zrejme tí, ktorí budia dojem koncepčnosti a ucelenej predstavy o smerovaní Slovenska. Tí, ktorí zdola, nebadane a potichu obnovujú tradície a napĺňajú ich novým obsahom, tí ktorí ohlasujú spájanie názorovo blízkych pod novou značkou a tí, ktorí vtrhli ako vietor (dnes ešte skôr tušený? očakávaný?) do stojatých politických vôd slovenských.
Tí prví musia presvedčiť, že nejde o starý obsah v novom (al)obale, tí druhí, že existujú aj iné topológie sietí ako hviezda s centrálnym serverom v strede. Zrejme najväčšiu šancu majú tí noví, neopozeraní, ktorí pohotovo komentujú aktuálne dianie, delia sa o svoje postoje a zážitky s fanúšikmi na sociálnych sieťach a umne vytvárajú početnú komunitu, ktorej názory sa ešte neodrážajú v prieskumoch v plnej miere (?). Výsledky posledných lokálnych volieb u juhozápadných susedov ukazujú, že tadiaľto vedie cesta k úspechu. Pokiaľ bude doplnená priaznivou odozvou v klasických médiách.
Ak je po víkende Sieť ochotná preniesť centrálny server na Súmračnú, za podmienky rozšírenia počtu administrátorov a aktualizácii vybraných komunikačných protokolov, tak zrejme s úmyslom, že predvolebný boj by sa pri kladnej odpovedi skončil a voľby by mohli byť už zajtra. Len dúfam, že je to zatiaľ tak pol na pol. Že jeden chce a druhý ani veľmi nie.
Dominantná strana svoju kampaň prepálila a rozhodla sa, že svoju stratégiu postavenú na istote, že slovenský čuvač odoženie votrelcov, už meniť nebude. Zdanlivo submisívny líder tej menšej strany zase v povznesenej nálade odkryl karty. A bude čakať na odpoveď. Alebo nám len dáva najavo, že už ju pozná? Že to šampanské, ktoré sa mu lesklo v očiach už bolo to víťazné?
Kocky sú hodené … Tí ostatní majú poslednú možnosť, či zostávajúci čas ešte využiť alebo si ho už len užiť.
