Čo vydrží jedna malá žena
Vojdete do lekárne, vyčkáte v rade, podáte recept lekárničke pri okienku. Lekárnička sa na vás usmeje, zíde zo stoličky do zadnej miestnosti, kde držia lieky. S pomocou stupienka vylezie na stôl, otvorí skrinku zavesenú na stene v takej výške, aby na ňu dospelá osoba bez problémov dočiahla zo zeme, vyberie lieky, zoskočí zo stola, vylezie na stoličku pri okienku, nahodí všetko do počítača a podá vám liek. Rukou, ktorá je menšia ako ruka vašej osemročnej dcéry.
Proporcie má menšie ako prváčka, ale má tvár dospelej ženy. Nenormálne krásnej ženy s bezchybnou nenalíčenou pleťou. Tomu všetkému korunuje perfektný účes z nádherných vlasov. Všetko, čo jej bolo odopriate na telesných proporciách, získala Lian pre svoju tvár.
To, že je trpaslíčieho vzrastu by ju až tak netrápilo. Problémom je, že ľavú stranu tela má zdeformovanú, nohu vykĺbenú, ruku čoraz nehybnejšiu. Keď ju vidíte ako bolestivo vylieza na stôl, chceli by ste preskočiť to sklo, čo vás oddeľuje, zobrať ju na ruky a vyložiť ju tam. Ona by to samozrejme odmietla. Lebo je pyšná, nepotrebuje vašu pomoc, lebo veď ona je v lekárni na to, aby pomohla vám.
A tak to aj je. Do lekárne chodím často po lieky, ktoré treba komplikovane objednávať a sú tam aj lekárnici, čo radšej povedia, že ich nedržia a aby som si zašla inam. Lian to neurobila nikdy. Možno preto, že vie, aké vyčerpávajúce je dosiahnuť u ľudí, aby sa správali aspoň trošičku slušnejšie, či aké dehonestujúce je doprosovať sa vľúdnosti.
Lian sa narodila alkoholičke nakazenej pohlavnou chorobou, ktorá ju nechala v pôrodnici. Vyrastala po ústavoch, lebo deti ako ona málokto chce na adopciu. Keď mala dvanásť zobrala si ju jej teta, ktorá dovtedy netušila, že vôbec existuje. Lianina mama so svojou rodinou nekomunikovala a o dievčati sa dozvedeli len náhodou.
Teta presadila, aby začala chodiť do bežnej školy, aj to, aby sa zapísala na farmáciu na univerzite. Každý deň ju vozila na prednášky, nosila jej ťažké knihy, šila jej oblečenie, aby v dvadsiatke nemusela chodiť v ružových tričkách s Bambi, aké predávali v detských obchodoch pre jej veľkosť. Našla jej aj frajera, s ktorým je Lian dodnes.
Lian je päťdesiatnička a s prácou v lekárni bude musieť skončiť, lebo sa jej zdravotne pohoršilo a už ani nevylezie na ten stôl, aby mi zo skrinky podala lieky od bolesti. Už mi nikto nepovie, aby som to s nimi nepreháňala, lebo človek vydrží oveľa viac ako si myslí. A ak by mi to aj niekto povedal, nebudem mu veriť tak, ako to verím jej.
